Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva

Manusmriti · Chapter 9

Law of Husband and Wife; Inheritance; Mixed Castes

स्त्रीपुंसयोर्धर्मः रिक्थभागः व्यवस्थापदम्

Duties of husband and wife, succession and partition of inheritance, and the mixed castes.

336 verses

📖 Book View
  1. पुरुषस्य स्त्रियाश्चैव धर्मे वर्त्मनि तिष्ठतोः । धर्म्ये संयोगे विप्रयोगे च धर्मान् वक्ष्यामि शाश्वतान्

    puruṣasya striyāścaiva dharme vartmani tiṣṭhatoḥ | dharmye saṃyoge viprayoge ca dharmān vakṣyāmi śāśvatān

  2. अस्वतन्त्राः स्त्रियः कार्याः पुरुषैः स्वैर्दिवानिशम् । विषयेषु च सज्जन्त्यः संस्थाप्या आत्मनो वशे

    asvatantrāḥ striyaḥ kāryāḥ puruṣaiḥ svairdivāniśam | viṣayeṣu ca sajjantyaḥ saṃsthāpyā ātmano vaśe

  3. पिता रक्षति कौमारे भर्ता रक्षति यौवने । रक्षन्ति स्थविरे पुत्रा न स्त्री स्वातन्त्र्यमर्हति

    pitā rakṣati kaumāre bhartā rakṣati yauvane | rakṣanti sthavire putrā na strī svātantryamarhati

  4. कालेऽदाता पिता वाच्यो वाच्यश्चानुपयन् पतिः । मृते भर्तरि पुत्रस्तु वाच्यो मातुररक्षिता

    kāle'dātā pitā vācyo vācyaścānupayan patiḥ | mṛte bhartari putrastu vācyo māturarakṣitā

  5. सूक्ष्मेभ्योऽपि प्रसङ्गेभ्यः स्त्रियो रक्ष्या विशेषतः । स्त्रिया द्वयोर्हि कुलयोः शोकमावहेयुररक्षिताः

    sūkṣmebhyo'pi prasaṅgebhyaḥ striyo rakṣyā viśeṣataḥ | striyā dvayorhi kulayoḥ śokamāvaheyurarakṣitāḥ

  6. इमं हि सर्ववर्णानां पश्यन्तो धर्ममुत्तमम् । यतन्ते रक्षितुं भार्यां भर्तारो दुर्बला अपि

    imaṃ hi sarvavarṇānāṃ paśyanto dharmamuttamam | yatante rakṣituṃ bhāryāṃ bhartāro durbalā api

  7. स्वां प्रसूतिं चरित्रं च कुलमात्मानमेव च । स्वं च धर्मं प्रयत्नेन जायां रक्षन् हि रक्षति

    svāṃ prasūtiṃ caritraṃ ca kulamātmānameva ca | svaṃ ca dharmaṃ prayatnena jāyāṃ rakṣan hi rakṣati

  8. पतिर्भार्यां सम्प्रविश्य गर्भो भूत्वैह जायते । जायायास्तधि जायात्वं यदस्यां जायते पुनः

    patirbhāryāṃ sampraviśya garbho bhūtvaiha jāyate | jāyāyāstadhi jāyātvaṃ yadasyāṃ jāyate punaḥ

  9. यादृशं भजते हि स्त्री सुतं सूते तथाविधम् । तस्मात्प्रजाविशुद्ध्यर्थं स्त्रियं रक्षेत्प्रयत्नतः

    yādṛśaṃ bhajate hi strī sutaṃ sūte tathāvidham | tasmātprajāviśuddhyarthaṃ striyaṃ rakṣetprayatnataḥ

  10. न कश्चिद्योषितः शक्तः प्रसह्य परिरक्षितुम् । एतैरुपाययोगैस्तु शक्यास्ताः परिरक्षितुम्

    na kaścidyoṣitaḥ śaktaḥ prasahya parirakṣitum | etairupāyayogaistu śakyāstāḥ parirakṣitum

  11. अर्थस्य सङ्ग्रहे चैनां व्यये चैव नियोजयेत् । शौचे धर्मेऽन्नपक्त्यां च पारिणाह्यस्य वेक्षणे

    arthasya saṅgrahe caināṃ vyaye caiva niyojayet | śauce dharme'nnapaktyāṃ ca pāriṇāhyasya vekṣaṇe

  12. अरक्षिता गृहे रुद्धाः पुरुषैराप्तकारिभिः । आत्मानमात्मना यास्तु रक्षेयुस्ताः सुरक्षिताः

    arakṣitā gṛhe ruddhāḥ puruṣairāptakāribhiḥ | ātmānamātmanā yāstu rakṣeyustāḥ surakṣitāḥ

  13. पानं दुर्जनसंसर्गः पत्या च विरहोऽटनम् । स्वप्नोऽन्यगेहवासश्च नारीसंदूषणानि षट्

    pānaṃ durjanasaṃsargaḥ patyā ca viraho'ṭanam | svapno'nyagehavāsaśca nārīsaṃdūṣaṇāni ṣaṭ

  14. नैता रूपं परीक्षन्ते नासां वयसि संस्थितिः । सुरूपं वा विरूपं वा पुमानित्येव भुञ्जते

    naitā rūpaṃ parīkṣante nāsāṃ vayasi saṃsthitiḥ | surūpaṃ vā virūpaṃ vā pumānityeva bhuñjate

  15. पौंश्चल्याच्चलचित्ताच्च नैस्नेह्याच्च स्वभावतः । नैःस्नेह्याच् रक्षिता यत्नतोऽपीह भर्तृष्वेता विकुर्वते

    pauṃścalyāccalacittācca naisnehyācca svabhāvataḥ | naiḥsnehyāc rakṣitā yatnato'pīha bhartṛṣvetā vikurvate

  16. एवं स्वभावं ज्ञात्वाऽसां प्रजापतिनिसर्गजम् । परमं यत्नमातिष्ठेत्पुरुषो रक्षणं प्रति

    evaṃ svabhāvaṃ jñātvā'sāṃ prajāpatinisargajam | paramaṃ yatnamātiṣṭhetpuruṣo rakṣaṇaṃ prati

  17. शय्याऽऽसनमलङ्कारं कामं क्रोधमनार्जवम् । ं:अनार्यतां द्रोहभावं कुचर्यां च स्त्रीभ्यो मनुरकल्पयत्

    śayyā''sanamalaṅkāraṃ kāmaṃ krodhamanārjavam | ṃ:anāryatāṃ drohabhāvaṃ kucaryāṃ ca strībhyo manurakalpayat

  18. द्रोग्धृभावं नास्ति स्त्रीणां क्रिया मन्त्रैरिति धर्मे व्यवस्थितिः । निरिन्द्रिया ह्यमन्त्राश्च स्त्रीभ्यो अनृतमिति स्थितिः

    drogdhṛbhāvaṃ nāsti strīṇāṃ kriyā mantrairiti dharme vyavasthitiḥ | nirindriyā hyamantrāśca strībhyo anṛtamiti sthitiḥ

  19. स्त्रियो तथा च श्रुतयो बह्व्यो निगीता निगमेष्वपि । स्वालक्षण्यपरीक्षार्थं तासां शृणुत निष्कृतीः

    striyo tathā ca śrutayo bahvyo nigītā nigameṣvapi | svālakṣaṇyaparīkṣārthaṃ tāsāṃ śṛṇuta niṣkṛtīḥ

  20. यन् मे माता प्रलुलुभे विचरन्त्यपतिव्रता । तन् मे रेतः पिता वृङ्क्तामित्यस्यैतन्निदर्शनम्

    yan me mātā pralulubhe vicarantyapativratā | tan me retaḥ pitā vṛṅktāmityasyaitannidarśanam

  21. ध्यायत्यनिष्टं यत्किं चित्पाणिग्राहस्य चेतसा । तस्यैष व्यभिचारस्य निह्नवः सम्यगुच्यते

    dhyāyatyaniṣṭaṃ yatkiṃ citpāṇigrāhasya cetasā | tasyaiṣa vyabhicārasya nihnavaḥ samyagucyate

  22. यादृग्गुणेन भर्त्रा स्त्री संयुज्येत यथाविधि । तादृग्गुणा सा भवति समुद्रेणैव निम्नगा

    yādṛgguṇena bhartrā strī saṃyujyeta yathāvidhi | tādṛgguṇā sā bhavati samudreṇaiva nimnagā

  23. अक्षमाला वसिष्ठेन संयुक्ताऽधमयोनिजा । शारङ्गी मन्दपालेन जगामाभ्यर्हणीयताम्

    akṣamālā vasiṣṭhena saṃyuktā'dhamayonijā | śāraṅgī mandapālena jagāmābhyarhaṇīyatām

  24. एताश्चान्याश्च लोकेऽस्मिन्नपकृष्टप्रसूतयः । अवकृष्टप्रसूतयः उत्कर्षं योषितः प्राप्ताः स्वैः स्वैर्भर्तृगुणैः शुभैः

    etāścānyāśca loke'sminnapakṛṣṭaprasūtayaḥ | avakṛṣṭaprasūtayaḥ utkarṣaṃ yoṣitaḥ prāptāḥ svaiḥ svairbhartṛguṇaiḥ śubhaiḥ

  25. एषोदिता लोकयात्रा नित्यं स्त्रीपुंसयोः शुभा । प्रेत्यैह च सुखोदर्कान् प्रजाधर्मान्निबोधत

    eṣoditā lokayātrā nityaṃ strīpuṃsayoḥ śubhā | pretyaiha ca sukhodarkān prajādharmānnibodhata

  26. प्रजनार्थं महाभागाः पूजार्हा गृहदीप्तयः । स्त्रियः श्रियश्च गेहेषु न विशेषोऽस्ति कश्चन

    prajanārthaṃ mahābhāgāḥ pūjārhā gṛhadīptayaḥ | striyaḥ śriyaśca geheṣu na viśeṣo'sti kaścana

  27. उत्पादनमपत्यस्य जातस्य परिपालनम् । प्रत्यहं लोकयात्रायाः प्रत्यक्षं स्त्री निबन्धनम्

    utpādanamapatyasya jātasya paripālanam | pratyahaṃ lokayātrāyāḥ pratyakṣaṃ strī nibandhanam

  28. प्रत्यर्थं अपत्यं धर्मकार्याणि शुश्रूषा रतिरुत्तमा । दाराऽधीनस्तथा स्वर्गः पितॄणामात्मनश्च ह

    pratyarthaṃ apatyaṃ dharmakāryāṇi śuśrūṣā ratiruttamā | dārā'dhīnastathā svargaḥ pitṝṇāmātmanaśca ha

  29. पतिं या नाभिचरति मनोवाग्देहसंयता । सा भर्तृलोकानाप्नोति सद्भिः साध्वीइति चोच्यते

    patiṃ yā nābhicarati manovāgdehasaṃyatā | sā bhartṛlokānāpnoti sadbhiḥ sādhvīiti cocyate

  30. व्यभिचारात्तु भर्तुः स्त्री लोके प्राप्नोति निन्द्यताम् । सृगालयोनिं चाप्नोति पापरोगैश्च पीड्यते

    vyabhicārāttu bhartuḥ strī loke prāpnoti nindyatām | sṛgālayoniṃ cāpnoti pāparogaiśca pīḍyate

  31. शृगालयोनिं पुत्रं प्रत्युदितं सद्भिः पूर्वजैश्च महर्षिभिः । विश्वजन्यमिमं पुण्यमुपन्यासं निबोधत

    śṛgālayoniṃ putraṃ pratyuditaṃ sadbhiḥ pūrvajaiśca maharṣibhiḥ | viśvajanyamimaṃ puṇyamupanyāsaṃ nibodhata

  32. भर्तरि पुत्रं विजानन्ति श्रुतिद्वैधं तु कर्तरि । भर्तुः आहुरुत्पादकं के चिदपरे क्षेत्रिणं विदुः

    bhartari putraṃ vijānanti śrutidvaidhaṃ tu kartari | bhartuḥ āhurutpādakaṃ ke cidapare kṣetriṇaṃ viduḥ

  33. क्षेत्रभूता स्मृता नारी बीजभूतः स्मृतः पुमान् । क्षेत्रबीजसमायोगात्सम्भवः सर्वदेहिनाम्

    kṣetrabhūtā smṛtā nārī bījabhūtaḥ smṛtaḥ pumān | kṣetrabījasamāyogātsambhavaḥ sarvadehinām

  34. विशिष्टं कुत्र चिद्बीजं स्त्रीयोनिस्त्वेव कुत्र चित् । उभयं तु समं यत्र सा प्रसूतिः प्रशस्यते

    viśiṣṭaṃ kutra cidbījaṃ strīyonistveva kutra cit | ubhayaṃ tu samaṃ yatra sā prasūtiḥ praśasyate

  35. बीजस्य चैव योन्याश्च बीजमुत्कृष्टमुच्यते । सर्वभूतप्रसूतिर्हि बीजलक्षणलक्षिता

    bījasya caiva yonyāśca bījamutkṛṣṭamucyate | sarvabhūtaprasūtirhi bījalakṣaṇalakṣitā

  36. यादृशं तूप्यते बीजं क्षेत्रे कालोपपादिते । तादृग्रोहति तत्तस्मिन् बीजं स्वैर्व्यञ्जितं गुणैः

    yādṛśaṃ tūpyate bījaṃ kṣetre kālopapādite | tādṛgrohati tattasmin bījaṃ svairvyañjitaṃ guṇaiḥ

  37. इयं भूमिर्हि भूतानां शाश्वती योनिरुच्यते । न च योनिगुणान् कांश्चिद्बीजं पुष्यति पुष्टिषु

    iyaṃ bhūmirhi bhūtānāṃ śāśvatī yonirucyate | na ca yoniguṇān kāṃścidbījaṃ puṣyati puṣṭiṣu

  38. भूमावप्येककेदारे कालोप्तानि कृषीवलैः । नानारूपाणि जायन्ते बीजानीह स्वभावतः

    bhūmāvapyekakedāre kāloptāni kṛṣīvalaiḥ | nānārūpāṇi jāyante bījānīha svabhāvataḥ

  39. व्रीहयः शालयो मुद्गास्तिला माषास्तथा यवाः । यथाबीजं प्ररोहन्ति लशुनानीक्षवस्तथा

    vrīhayaḥ śālayo mudgāstilā māṣāstathā yavāḥ | yathābījaṃ prarohanti laśunānīkṣavastathā

  40. अन्यदुप्तं जातमन्यदित्येतन्नोपपद्यते । उप्यते यधि यद्बीजं तत्तदेव प्ररोहति

    anyaduptaṃ jātamanyadityetannopapadyate | upyate yadhi yadbījaṃ tattadeva prarohati

  41. तत्प्राज्ञेन विनीतेन ज्ञानविज्ञानवेदिना । आयुष्कामेन वप्तव्यं न जातु परयोषिति

    tatprājñena vinītena jñānavijñānavedinā | āyuṣkāmena vaptavyaṃ na jātu parayoṣiti

  42. अत्र गाथा वायुगीताः कीर्तयन्ति पुराविदः । यथा बीजं न वप्तव्यं पुंसा परपरिग्रहे

    atra gāthā vāyugītāḥ kīrtayanti purāvidaḥ | yathā bījaṃ na vaptavyaṃ puṃsā paraparigrahe

  43. नश्यतीषुर्यथा विद्धः खे विद्धमनुविध्यतः । तथा नश्यति वै क्षिप्रं बीजं परपरिग्रहे

    naśyatīṣuryathā viddhaḥ khe viddhamanuvidhyataḥ | tathā naśyati vai kṣipraṃ bījaṃ paraparigrahe

  44. क्षिप्तं पृथोरपीमां पृथिवीं भार्यां पूर्वविदो विदुः । स्थाणुच्छेदस्य केदारमाहुः शाल्यवतो मृगम्

    kṣiptaṃ pṛthorapīmāṃ pṛthivīṃ bhāryāṃ pūrvavido viduḥ | sthāṇucchedasya kedāramāhuḥ śālyavato mṛgam

  45. एतावानेव पुरुषो यत्जायाऽत्मा प्रजैति ह । विप्राः प्राहुस्तथा चैतद्यो भर्ता सा स्मृताङ्गना

    etāvāneva puruṣo yatjāyā'tmā prajaiti ha | viprāḥ prāhustathā caitadyo bhartā sā smṛtāṅganā

  46. न निष्क्रयविसर्गाभ्यां भर्तुर्भार्या विमुच्यते । एवं धर्मं विजानीमः प्राक्प्रजापतिनिर्मितम्

    na niṣkrayavisargābhyāṃ bharturbhāryā vimucyate | evaṃ dharmaṃ vijānīmaḥ prākprajāpatinirmitam

  47. सकृदंशो निपतति सकृत्कन्या प्रदीयते । सकृदाह ददानीति त्रीण्येतानि सतां सकृत्

    sakṛdaṃśo nipatati sakṛtkanyā pradīyate | sakṛdāha dadānīti trīṇyetāni satāṃ sakṛt

  48. ददामीति यथा गोऽश्वोष्ट्रदासीषु महिष्यजाविकासु च । नोत्पादकः प्रजाभागी तथैवान्याङ्गनास्वपि

    dadāmīti yathā go'śvoṣṭradāsīṣu mahiṣyajāvikāsu ca | notpādakaḥ prajābhāgī tathaivānyāṅganāsvapi

  49. येऽक्षेत्रिणो बीजवन्तः परक्षेत्रप्रवापिणः । ते वै सस्यस्य जातस्य न लभन्ते फलं क्व चित्

    ye'kṣetriṇo bījavantaḥ parakṣetrapravāpiṇaḥ | te vai sasyasya jātasya na labhante phalaṃ kva cit

  50. यदन्यगोषु वृषभो वत्सानां जनयेत्शतम् । गोमिनामेव ते वत्सा मोघं स्कन्दितमार्षभम्

    yadanyagoṣu vṛṣabho vatsānāṃ janayetśatam | gomināmeva te vatsā moghaṃ skanditamārṣabham

  51. तथैवाक्षेत्रिणो बीजं परक्षेत्रप्रवापिणः । कुर्वन्ति क्षेत्रिणामर्थं न बीजी लभते फलम्

    tathaivākṣetriṇo bījaṃ parakṣetrapravāpiṇaḥ | kurvanti kṣetriṇāmarthaṃ na bījī labhate phalam

  52. फलं त्वनभिसंधाय क्षेत्रिणां बीजिनां तथा । प्रत्यक्षं क्षेत्रिणामर्थो बीजाद्योनिर्गरीयसी

    phalaṃ tvanabhisaṃdhāya kṣetriṇāṃ bījināṃ tathā | pratyakṣaṃ kṣetriṇāmartho bījādyonirgarīyasī

  53. क्रियाभ्युपगमात्त्वेतद्बीजार्थं यत्प्रदीयते । तस्यैह भागिनौ दृष्टौ बीजी क्षेत्रिक एव च

    kriyābhyupagamāttvetadbījārthaṃ yatpradīyate | tasyaiha bhāginau dṛṣṭau bījī kṣetrika eva ca

  54. ओघवाताहृतं बीजं यस्य क्षेत्रे प्ररोहति । क्षेत्रिकस्यैव तद्बीजं न वप्ता लभते फलम्

    oghavātāhṛtaṃ bījaṃ yasya kṣetre prarohati | kṣetrikasyaiva tadbījaṃ na vaptā labhate phalam

  55. न बीजी लभते फलम् एष धर्मो गवाश्वस्य दास्युष्ट्राजाविकस्य च । विहङ्गमहिषीणां च विज्ञेयः प्रसवं प्रति

    na bījī labhate phalam eṣa dharmo gavāśvasya dāsyuṣṭrājāvikasya ca | vihaṅgamahiṣīṇāṃ ca vijñeyaḥ prasavaṃ prati

  56. एतद्वः सारफल्गुत्वं बीजयोन्योः प्रकीर्तितम् । अतः परं प्रवक्ष्यामि योषितां धर्ममापदि

    etadvaḥ sāraphalgutvaṃ bījayonyoḥ prakīrtitam | ataḥ paraṃ pravakṣyāmi yoṣitāṃ dharmamāpadi

  57. भ्रातुर्ज्येष्ठस्य भार्या या गुरुपत्न्यनुजस्य सा । यवीयसस्तु या भार्या स्नुषा ज्येष्ठस्य सा स्मृता

    bhrāturjyeṣṭhasya bhāryā yā gurupatnyanujasya sā | yavīyasastu yā bhāryā snuṣā jyeṣṭhasya sā smṛtā

  58. ज्येष्ठो यवीयसो भार्यां यवीयान् वाऽग्रजस्त्रियम् । पतितौ भवतो गत्वा नियुक्तावप्यनापदि

    jyeṣṭho yavīyaso bhāryāṃ yavīyān vā'grajastriyam | patitau bhavato gatvā niyuktāvapyanāpadi

  59. देवराद्वा सपिण्डाद्वा स्त्रिया सम्यक्नियुक्तया । प्रजेप्सिताऽऽधिगन्तव्या संतानस्य परिक्षये

    devarādvā sapiṇḍādvā striyā samyakniyuktayā | prajepsitā''dhigantavyā saṃtānasya parikṣaye

  60. विधवायां नियुक्तस्तु घृताक्तो वाग्यतो निशि । एकमुत्पादयेत्पुत्रं न द्वितीयं कथं चन

    vidhavāyāṃ niyuktastu ghṛtākto vāgyato niśi | ekamutpādayetputraṃ na dvitīyaṃ kathaṃ cana

  61. द्वितीयमेके प्रजनं मन्यन्ते स्त्रीषु तद्विदः । अनिर्वृतं नियोगार्थं पश्यन्तो धर्मतस्तयोः

    dvitīyameke prajanaṃ manyante strīṣu tadvidaḥ | anirvṛtaṃ niyogārthaṃ paśyanto dharmatastayoḥ

  62. अनिर्वृत्तं विधवायां नियोगार्थे निर्वृत्ते तु यथाविधि । निवृत्ते गुरुवत्च स्नुषावत्च वर्तेयातां परस्परम्

    anirvṛttaṃ vidhavāyāṃ niyogārthe nirvṛtte tu yathāvidhi | nivṛtte guruvatca snuṣāvatca varteyātāṃ parasparam

  63. नियुक्तौ यौ विधिं हित्वा वर्तेयातां तु कामतः । तावुभौ पतितौ स्यातां स्नुषागगुरुतल्पगौ

    niyuktau yau vidhiṃ hitvā varteyātāṃ tu kāmataḥ | tāvubhau patitau syātāṃ snuṣāgagurutalpagau

  64. नान्यस्मिन् विधवा नारी नियोक्तव्या द्विजातिभिः । अन्यस्मिन् हि नियुञ्जाना धर्मं हन्युः सनातनम्

    nānyasmin vidhavā nārī niyoktavyā dvijātibhiḥ | anyasmin hi niyuñjānā dharmaṃ hanyuḥ sanātanam

  65. नोद्वाहिकेषु मन्त्रेषु नियोगः कीर्त्यते क्व चित् । न विवाहविधावुक्तं विधवावेदनं पुनः

    nodvāhikeṣu mantreṣu niyogaḥ kīrtyate kva cit | na vivāhavidhāvuktaṃ vidhavāvedanaṃ punaḥ

  66. अयं द्विजैर्हि विद्वद्भिः पशुधर्मो विगर्हितः । मनुष्याणामपि प्रोक्तो वेने राज्यं प्रशासति

    ayaṃ dvijairhi vidvadbhiḥ paśudharmo vigarhitaḥ | manuṣyāṇāmapi prokto vene rājyaṃ praśāsati

  67. स महीमखिलां भुञ्जन् राजर्षिप्रवरः पुरा । वर्णानां सङ्करं चक्रे कामोपहतचेतनः

    sa mahīmakhilāṃ bhuñjan rājarṣipravaraḥ purā | varṇānāṃ saṅkaraṃ cakre kāmopahatacetanaḥ

  68. ततः प्रभृति यो मोहात्प्रमीतपतिकां स्त्रियम् । नियोजयत्यपत्यार्थं तं विगर्हन्ति साधवः

    tataḥ prabhṛti yo mohātpramītapatikāṃ striyam | niyojayatyapatyārthaṃ taṃ vigarhanti sādhavaḥ

  69. यस्या म्रियेत कन्याया वाचा सत्ये कृते पतिः । तामनेन विधानेन निजो विन्देत देवरः

    yasyā mriyeta kanyāyā vācā satye kṛte patiḥ | tāmanena vidhānena nijo vindeta devaraḥ

  70. यथाविध्यधिगम्यैनां शुक्लवस्त्रां शुचिव्रताम् । मिथो भजेता प्रसवात्सकृत्सकृदृतावृतौ

    yathāvidhyadhigamyaināṃ śuklavastrāṃ śucivratām | mitho bhajetā prasavātsakṛtsakṛdṛtāvṛtau

  71. न दत्त्वा कस्य चित्कन्यां पुनर्दद्याद्विचक्षणः । दत्त्वा पुनः प्रयच्छन् हि प्राप्नोति पुरुषानृतम्

    na dattvā kasya citkanyāṃ punardadyādvicakṣaṇaḥ | dattvā punaḥ prayacchan hi prāpnoti puruṣānṛtam

  72. विधिवत्प्रतिगृह्यापि त्यजेत्कन्यां विगर्हिताम् । व्याधितां विप्रदुष्टां वा छद्मना चोपपादिताम्

    vidhivatpratigṛhyāpi tyajetkanyāṃ vigarhitām | vyādhitāṃ vipraduṣṭāṃ vā chadmanā copapāditām

  73. यस्तु दोषवतीं कन्यामनाख्यायौपपादयेत् । तस्य तद्वितथं कुर्यात्कन्यादातुर्दुरात्मनः

    yastu doṣavatīṃ kanyāmanākhyāyaupapādayet | tasya tadvitathaṃ kuryātkanyādāturdurātmanaḥ

  74. विधाय वृत्तिं भार्यायाः प्रवसेत्कार्यवान्नरः । अवृत्तिकर्शिता हि स्त्री प्रदुष्येत्स्थितिमत्यपि

    vidhāya vṛttiṃ bhāryāyāḥ pravasetkāryavānnaraḥ | avṛttikarśitā hi strī praduṣyetsthitimatyapi

  75. विधाय प्रोषिते वृत्तिं जीवेन्नियममास्थिता । प्रोषिते त्वविधायैव जीवेत्शिल्पैरगर्हितैः

    vidhāya proṣite vṛttiṃ jīvenniyamamāsthitā | proṣite tvavidhāyaiva jīvetśilpairagarhitaiḥ

  76. प्रोषितो धर्मकार्यार्थं प्रतीक्ष्योऽष्टौ नरः समाः । विद्यार्थं षट् यशोऽर्थं वा कामार्थं त्रींस्तु वत्सरान्

    proṣito dharmakāryārthaṃ pratīkṣyo'ṣṭau naraḥ samāḥ | vidyārthaṃ ṣaṭ yaśo'rthaṃ vā kāmārthaṃ trīṃstu vatsarān

  77. संवत्सरं प्रतीक्षेत द्विषन्तीं योषितं पतिः । द्विषाणां ऊर्ध्वं संवत्सरात्त्वेनां दायं हृत्वा न संवसेत्

    saṃvatsaraṃ pratīkṣeta dviṣantīṃ yoṣitaṃ patiḥ | dviṣāṇāṃ ūrdhvaṃ saṃvatsarāttvenāṃ dāyaṃ hṛtvā na saṃvaset

  78. अतिक्रामेत्प्रमत्तं या मत्तं रोगार्तमेव वा । सा त्रीन् मासान् परित्याज्या विभूषणपरिच्छदा

    atikrāmetpramattaṃ yā mattaṃ rogārtameva vā | sā trīn māsān parityājyā vibhūṣaṇaparicchadā

  79. उन्मत्तं पतितं क्लीबमबीजं पापरोगिणम् । न त्यागोऽस्ति द्विषन्त्याश्च न च दायापवर्तनम्

    unmattaṃ patitaṃ klībamabījaṃ pāparogiṇam | na tyāgo'sti dviṣantyāśca na ca dāyāpavartanam

  80. मद्यपाऽसाधुवृत्ता च प्रतिकूला च या भवेत् । मद्यपासत्यवृत्ता व्याधिता वाऽधिवेत्तव्या हिंस्राऽर्थघ्नी च सर्वदा

    madyapā'sādhuvṛttā ca pratikūlā ca yā bhavet | madyapāsatyavṛttā vyādhitā vā'dhivettavyā hiṃsrā'rthaghnī ca sarvadā

  81. वन्ध्याष्टमेऽधिवेद्याब्दे दशमे तु मृतप्रजा । एकादशे स्त्रीजननी सद्यस्त्वप्रियवादिनी

    vandhyāṣṭame'dhivedyābde daśame tu mṛtaprajā | ekādaśe strījananī sadyastvapriyavādinī

  82. या रोगिणी स्यात्तु हिता सम्पन्ना चैव शीलतः । साऽनुज्ञाप्याधिवेत्तव्या नावमान्या च कर्हि चित्

    yā rogiṇī syāttu hitā sampannā caiva śīlataḥ | sā'nujñāpyādhivettavyā nāvamānyā ca karhi cit

  83. अधिविन्ना तु या नारी निर्गच्छेद्रुषिता गृहात् । सा सद्यः संनिरोद्धव्या त्याज्या वा कुलसंनिधौ

    adhivinnā tu yā nārī nirgacchedruṣitā gṛhāt | sā sadyaḥ saṃniroddhavyā tyājyā vā kulasaṃnidhau

  84. प्रतिषिद्धाऽपि चेद्या तु मद्यमभ्युदयेष्वपि । प्रतिषेधे पिबेद्या तु प्रेक्षासमाजं गच्छेद्वा सा दण्ड्या कृष्णलानि षट्

    pratiṣiddhā'pi cedyā tu madyamabhyudayeṣvapi | pratiṣedhe pibedyā tu prekṣāsamājaṃ gacchedvā sā daṇḍyā kṛṣṇalāni ṣaṭ

  85. यदि स्वाश्चापराश्चैव विन्देरन् योषितो द्विजाः । तासां वर्णक्रमेण स्याज्ज्येष्ठ्यं पूजा च वेश्म च

    yadi svāścāparāścaiva vinderan yoṣito dvijāḥ | tāsāṃ varṇakrameṇa syājjyeṣṭhyaṃ pūjā ca veśma ca

  86. भर्तुः शरीरशुश्रूषां धर्मकार्यं च नैत्यकम् । स्वा चैव कुर्यात्सर्वेषां नास्वजातिः कथं चन

    bhartuḥ śarīraśuśrūṣāṃ dharmakāryaṃ ca naityakam | svā caiva kuryātsarveṣāṃ nāsvajātiḥ kathaṃ cana

  87. स्वा स्वैव यस्तु तत्कारयेन् मोहात्सजात्या स्थितयाऽन्यया । यथा ब्राह्मणचाण्डालः पूर्वदृष्टस्तथैव सः

    svā svaiva yastu tatkārayen mohātsajātyā sthitayā'nyayā | yathā brāhmaṇacāṇḍālaḥ pūrvadṛṣṭastathaiva saḥ

  88. उत्कृष्टायाभिरूपाय वराय सदृशाय च । अप्राप्तामपि तां तस्मै कन्यां दद्याद्यथाविधि

    utkṛṣṭāyābhirūpāya varāya sadṛśāya ca | aprāptāmapi tāṃ tasmai kanyāṃ dadyādyathāvidhi

  89. काममामरणात्तिष्ठेद्गृहे कन्यार्तुमत्यपि । न चैवैनां प्रयच्छेत्तु गुणहीनाय कर्हि चित्

    kāmamāmaraṇāttiṣṭhedgṛhe kanyārtumatyapi | na caivaināṃ prayacchettu guṇahīnāya karhi cit

  90. त्रीणि वर्षाण्युदीक्षेत कुमार्यर्तुमती सती । ऊर्ध्वं तु कालादेतस्माद्विन्देत सदृशं पतिम्

    trīṇi varṣāṇyudīkṣeta kumāryartumatī satī | ūrdhvaṃ tu kālādetasmādvindeta sadṛśaṃ patim

  91. अदीयमाना भर्तारमधिगच्छेद्यदि स्वयम् । नैनः किं चिदवाप्नोति न च यं साऽधिगच्छति

    adīyamānā bhartāramadhigacchedyadi svayam | nainaḥ kiṃ cidavāpnoti na ca yaṃ sā'dhigacchati

  92. अलङ्कारं नाददीत पित्र्यं कन्या स्वयंवरा । मातृकं भ्रातृदत्तं वा स्तेना स्याद्यदि तं हरेत्

    alaṅkāraṃ nādadīta pitryaṃ kanyā svayaṃvarā | mātṛkaṃ bhrātṛdattaṃ vā stenā syādyadi taṃ haret

  93. पित्रे न दद्यात्शुल्कं तु कन्यां ऋतुमतीं हरन् । स च स्वाम्यादतिक्रामेदृतूनां प्रतिरोधनात्

    pitre na dadyātśulkaṃ tu kanyāṃ ṛtumatīṃ haran | sa ca svāmyādatikrāmedṛtūnāṃ pratirodhanāt

  94. त्रिंशद्वर्षो वहेत्कन्यां हृद्यां द्वादशवार्षिकीम् । त्र्यष्टवर्षोऽष्टवर्षां वा धर्मे सीदति सत्वरः

    triṃśadvarṣo vahetkanyāṃ hṛdyāṃ dvādaśavārṣikīm | tryaṣṭavarṣo'ṣṭavarṣāṃ vā dharme sīdati satvaraḥ

  95. देवदत्तां पतिर्भार्यां विन्दते नेच्छयाऽत्मनः । तां साध्वीं बिभृयान्नित्यं देवानां प्रियमाचरन्

    devadattāṃ patirbhāryāṃ vindate necchayā'tmanaḥ | tāṃ sādhvīṃ bibhṛyānnityaṃ devānāṃ priyamācaran

  96. प्रजनार्थं स्त्रियः सृष्टाः संतानार्थं च मानवः । तस्मात्साधारणो धर्मः श्रुतौ पत्न्या सहोदितः

    prajanārthaṃ striyaḥ sṛṣṭāḥ saṃtānārthaṃ ca mānavaḥ | tasmātsādhāraṇo dharmaḥ śrutau patnyā sahoditaḥ

  97. कन्यायां दत्तशुल्कायां म्रियेत यदि शुल्कदः । देवराय प्रदातव्या यदि कन्याऽनुमन्यते

    kanyāyāṃ dattaśulkāyāṃ mriyeta yadi śulkadaḥ | devarāya pradātavyā yadi kanyā'numanyate

  98. आददीत न शूद्रोऽपि शुल्कं दुहितरं ददन् । शुल्कं हि गृह्णन् कुरुते छन्नं दुहितृविक्रयम्

    ādadīta na śūdro'pi śulkaṃ duhitaraṃ dadan | śulkaṃ hi gṛhṇan kurute channaṃ duhitṛvikrayam

  99. एतत्तु न परे चक्रुर्नापरे जातु साधवः । यदन्यस्य प्रतिज्ञाय पुनरन्यस्य दीयते

    etattu na pare cakrurnāpare jātu sādhavaḥ | yadanyasya pratijñāya punaranyasya dīyate

  100. नानुशुश्रुम जात्वेतत्पूर्वेष्वपि हि जन्मसु । शुल्कसंज्ञेन मूल्येन छन्नं दुहितृविक्रयम्

    nānuśuśruma jātvetatpūrveṣvapi hi janmasu | śulkasaṃjñena mūlyena channaṃ duhitṛvikrayam

  101. अन्योन्यस्याव्यभिचारो भवेदामरणान्तिकः । एष धर्मः समासेन ज्ञेयः स्त्रीपुंसयोः परः

    anyonyasyāvyabhicāro bhavedāmaraṇāntikaḥ | eṣa dharmaḥ samāsena jñeyaḥ strīpuṃsayoḥ paraḥ

  102. तथा नित्यं यतेयातां स्त्रीपुंसौ तु कृतक्रियौ । यथा नाभिचरेतां तौ वियुक्तावितरेतरम्

    tathā nityaṃ yateyātāṃ strīpuṃsau tu kṛtakriyau | yathā nābhicaretāṃ tau viyuktāvitaretaram

  103. नातिचरेतां एष स्त्रीपुंसयोरुक्तो धर्मो वो रतिसंहितः । आपद्यपत्यप्राप्तिश्च दायधर्मं निबोधत

    nāticaretāṃ eṣa strīpuṃsayorukto dharmo vo ratisaṃhitaḥ | āpadyapatyaprāptiśca dāyadharmaṃ nibodhata

  104. ऊर्ध्वं पितुश्च मातुश्च समेत्य भ्रातरः समम् । भजेरन् पैतृकं रिक्थमनीशास्ते हि जीवतोः

    ūrdhvaṃ pituśca mātuśca sametya bhrātaraḥ samam | bhajeran paitṛkaṃ rikthamanīśāste hi jīvatoḥ

  105. ज्येष्ठ एव तु गृह्णीयात्पित्र्यं धनमशेषतः । शेषास्तमुपजीवेयुर्यथैव पितरं तथा

    jyeṣṭha eva tu gṛhṇīyātpitryaṃ dhanamaśeṣataḥ | śeṣāstamupajīveyuryathaiva pitaraṃ tathā

  106. ज्येष्ठेन जातमात्रेण पुत्री भवति मानवः । पितॄणामनृणश्चैव स तस्मात्सर्वमर्हति

    jyeṣṭhena jātamātreṇa putrī bhavati mānavaḥ | pitṝṇāmanṛṇaścaiva sa tasmātsarvamarhati

  107. यस्मिनृणं संनयति येन चानन्त्यमश्नुते । स एव धर्मजः पुत्रः कामजानितरान् विदुः

    yasminṛṇaṃ saṃnayati yena cānantyamaśnute | sa eva dharmajaḥ putraḥ kāmajānitarān viduḥ

  108. पितेव पालयेत्पूत्रान् ज्येष्ठो भ्रातॄन् यवीयसः । पुत्रवत्चापि वर्तेरन् ज्येष्ठे भ्रातरि धर्मतः

    piteva pālayetpūtrān jyeṣṭho bhrātṝn yavīyasaḥ | putravatcāpi varteran jyeṣṭhe bhrātari dharmataḥ

  109. ज्येष्ठः कुलं वर्धयति विनाशयति वा पुनः । ज्येष्ठः पूज्यतमो लोके ज्येष्ठः सद्भिरगर्हितः

    jyeṣṭhaḥ kulaṃ vardhayati vināśayati vā punaḥ | jyeṣṭhaḥ pūjyatamo loke jyeṣṭhaḥ sadbhiragarhitaḥ

  110. यो ज्येष्ठो ज्येष्ठवृत्तिः स्यान् मातैव स पितैव सः । अज्येष्ठवृत्तिर्यस्तु स्यात्स सम्पूज्यस्तु बन्धुवत्

    yo jyeṣṭho jyeṣṭhavṛttiḥ syān mātaiva sa pitaiva saḥ | ajyeṣṭhavṛttiryastu syātsa sampūjyastu bandhuvat

  111. एवं सह वसेयुर्वा पृथग्वा धर्मकाम्यया । पृथग्विवर्धते धर्मस्तस्माद्धर्म्या पृथक्क्रिया

    evaṃ saha vaseyurvā pṛthagvā dharmakāmyayā | pṛthagvivardhate dharmastasmāddharmyā pṛthakkriyā

  112. ज्येष्ठस्य विंश उद्धारः सर्वद्रव्याच्च यद्वरम् । ततोऽर्धं मध्यमस्य स्यात्तुरीयं तु यवीयसः

    jyeṣṭhasya viṃśa uddhāraḥ sarvadravyācca yadvaram | tato'rdhaṃ madhyamasya syātturīyaṃ tu yavīyasaḥ

  113. ज्येष्ठश्चैव कनिष्ठश्च संहरेतां यथोदितम् । येऽन्ये ज्येष्ठकनिष्ठाभ्यां तेषां स्यान् मध्यमं धनम्

    jyeṣṭhaścaiva kaniṣṭhaśca saṃharetāṃ yathoditam | ye'nye jyeṣṭhakaniṣṭhābhyāṃ teṣāṃ syān madhyamaṃ dhanam

  114. सर्वेषां धनजातानामाददीताग्र्यमग्रजः । यच्च सातिशयं किं चिद्दशतश्चाप्नुयाद्वरम्

    sarveṣāṃ dhanajātānāmādadītāgryamagrajaḥ | yacca sātiśayaṃ kiṃ ciddaśataścāpnuyādvaram

  115. उद्धारो न दशस्वस्ति सम्पन्नानां स्वकर्मसु । यत्किं चिदेव देयं तु ज्यायसे मानवर्धनम्

    uddhāro na daśasvasti sampannānāṃ svakarmasu | yatkiṃ cideva deyaṃ tu jyāyase mānavardhanam

  116. एवं समुद्धृतोद्धारे समानंशान् प्रकल्पयेत् । उद्धारेऽनुद्धृते त्वेषामियं स्यादंशकल्पना

    evaṃ samuddhṛtoddhāre samānaṃśān prakalpayet | uddhāre'nuddhṛte tveṣāmiyaṃ syādaṃśakalpanā

  117. एकाधिकं हरेज्ज्येष्ठः पुत्रोऽध्यर्धं ततोऽनुजः । अंशमंशं यवीयांस इति धर्मो व्यवस्थितः

    ekādhikaṃ harejjyeṣṭhaḥ putro'dhyardhaṃ tato'nujaḥ | aṃśamaṃśaṃ yavīyāṃsa iti dharmo vyavasthitaḥ

  118. स्वेभ्योंशेभ्यस्तु कन्याभ्यः प्रदद्युर्भ्रातरः पृथक् । स्वाभ्यः स्वाभ्यस्तु स्वात्स्वादंशाच्चतुर्भागं पतिताः स्युरदित्सवः

    svebhyoṃśebhyastu kanyābhyaḥ pradadyurbhrātaraḥ pṛthak | svābhyaḥ svābhyastu svātsvādaṃśāccaturbhāgaṃ patitāḥ syuraditsavaḥ

  119. अजाविकं सेकशफं न जातु विषमं भजेत् । अजाविकं चैकशफं अजाविकं तु विषमं ज्येष्ठस्यैव विधीयते

    ajāvikaṃ sekaśaphaṃ na jātu viṣamaṃ bhajet | ajāvikaṃ caikaśaphaṃ ajāvikaṃ tu viṣamaṃ jyeṣṭhasyaiva vidhīyate

  120. यवीयान्ज्येष्ठभार्यायां पुत्रमुत्पादयेद्यदि । समस्तत्र विभागः स्यादिति धर्मो व्यवस्थितः

    yavīyānjyeṣṭhabhāryāyāṃ putramutpādayedyadi | samastatra vibhāgaḥ syāditi dharmo vyavasthitaḥ

  121. उपसर्जनं प्रधानस्य धर्मतो नोपपद्यते । पिता प्रधानं प्रजने तस्माद्धर्मेण तं भजेत्

    upasarjanaṃ pradhānasya dharmato nopapadyate | pitā pradhānaṃ prajane tasmāddharmeṇa taṃ bhajet

  122. पुत्रः कनिष्ठो ज्येष्ठायां कनिष्ठायां च पूर्वजः । कथं तत्र विभागः स्यादिति चेत्संशयो भवेत्

    putraḥ kaniṣṭho jyeṣṭhāyāṃ kaniṣṭhāyāṃ ca pūrvajaḥ | kathaṃ tatra vibhāgaḥ syāditi cetsaṃśayo bhavet

  123. एकं वृषभमुद्धारं संहरेत स पूर्वजः । ततोऽपरे ज्येष्ठवृषास्तदूनानां स्वमातृतः

    ekaṃ vṛṣabhamuddhāraṃ saṃhareta sa pūrvajaḥ | tato'pare jyeṣṭhavṛṣāstadūnānāṃ svamātṛtaḥ

  124. ज्येष्ठस्तु जातो ज्येष्ठायां हरेद्वृषभषोडशाः । ततः स्वमातृतः शेषा भजेरन्निति धारणा

    jyeṣṭhastu jāto jyeṣṭhāyāṃ haredvṛṣabhaṣoḍaśāḥ | tataḥ svamātṛtaḥ śeṣā bhajeranniti dhāraṇā

  125. सदृशस्त्रीषु जातानां पुत्राणामविशेषतः । न मातृतो ज्यैष्ठ्यमस्ति जन्मतो ज्यैष्ठ्यमुच्यते

    sadṛśastrīṣu jātānāṃ putrāṇāmaviśeṣataḥ | na mātṛto jyaiṣṭhyamasti janmato jyaiṣṭhyamucyate

  126. जन्मज्येष्ठेन चाह्वानं सुब्रह्मण्यास्वपि स्मृतम् । यमयोश्चैव गर्भेषु जन्मतो ज्येष्ठता स्मृता

    janmajyeṣṭhena cāhvānaṃ subrahmaṇyāsvapi smṛtam | yamayoścaiva garbheṣu janmato jyeṣṭhatā smṛtā

  127. अपुत्रोऽनेन विधिना सुतां कुर्वीत पुत्रिकाम् । यदपत्यं भवेदस्यां तन् मम स्यात्स्वधाकरम्

    aputro'nena vidhinā sutāṃ kurvīta putrikām | yadapatyaṃ bhavedasyāṃ tan mama syātsvadhākaram

  128. अनेन तु विधानेन पुरा चक्रेऽथ पुत्रिकाः । विवृद्ध्यर्थं स्ववंशस्य स्वयं दक्षः प्रजापतिः

    anena tu vidhānena purā cakre'tha putrikāḥ | vivṛddhyarthaṃ svavaṃśasya svayaṃ dakṣaḥ prajāpatiḥ

  129. ददौ स दश धर्माय कश्यपाय त्रयोदश । सोमाय राज्ञे सत्कृत्य प्रीतात्मा सप्तविंशतिम्

    dadau sa daśa dharmāya kaśyapāya trayodaśa | somāya rājñe satkṛtya prītātmā saptaviṃśatim

  130. यथैवात्मा तथा पुत्रः पुत्रेण दुहिता समा । तस्यामात्मनि तिष्ठन्त्यां कथमन्यो धनं हरेत्

    yathaivātmā tathā putraḥ putreṇa duhitā samā | tasyāmātmani tiṣṭhantyāṃ kathamanyo dhanaṃ haret

  131. मातुस्तु यौतकं यत्स्यात्कुमारीभाग एव सः । दौहित्र एव च हरेदपुत्रस्याखिलं धनम्

    mātustu yautakaṃ yatsyātkumārībhāga eva saḥ | dauhitra eva ca haredaputrasyākhilaṃ dhanam

  132. दौहित्रो ह्यखिलं रिक्थमपुत्रस्य पितुर्हरेत् । स एव दद्याद्द्वौ पिण्डौ पित्रे मातामहाय च

    dauhitro hyakhilaṃ rikthamaputrasya piturharet | sa eva dadyāddvau piṇḍau pitre mātāmahāya ca

  133. पौत्रदौहित्रयोर्लोके न विशेषोऽस्ति धर्मतः । तयोर्हि मातापितरौ सम्भूतौ तस्य देहतः

    pautradauhitrayorloke na viśeṣo'sti dharmataḥ | tayorhi mātāpitarau sambhūtau tasya dehataḥ

  134. पुत्रिकायां कृतायां तु यदि पुत्रोऽनुजायते । समस्तत्र विभागः स्यात्ज्येष्ठता नास्ति हि स्त्रियाः

    putrikāyāṃ kṛtāyāṃ tu yadi putro'nujāyate | samastatra vibhāgaḥ syātjyeṣṭhatā nāsti hi striyāḥ

  135. अपुत्रायां मृतायां तु पुत्रिकायां कथं चन । धनं तत्पुत्रिकाभर्ता हरेतैवाविचारयन्

    aputrāyāṃ mṛtāyāṃ tu putrikāyāṃ kathaṃ cana | dhanaṃ tatputrikābhartā haretaivāvicārayan

  136. अकृता वा कृता वाऽपि यं विन्देत्सदृशात्सुतम् । पौत्री मातामहस्तेन दद्यात्पिण्डं हरेद्धनम्

    akṛtā vā kṛtā vā'pi yaṃ vindetsadṛśātsutam | pautrī mātāmahastena dadyātpiṇḍaṃ hareddhanam

  137. पुत्रेण लोकान्जयति पौत्रेणानन्त्यमश्नुते । अथ पुत्रस्य पौत्रेण ब्रध्नस्याप्नोति विष्टपम्

    putreṇa lokānjayati pautreṇānantyamaśnute | atha putrasya pautreṇa bradhnasyāpnoti viṣṭapam

  138. पुन्नाम्नो नरकाद्यस्मात्त्रायते पितरं सुतः । तस्मात्पुत्र इति प्रोक्तः स्वयमेव स्वयम्भुवा

    punnāmno narakādyasmāttrāyate pitaraṃ sutaḥ | tasmātputra iti proktaḥ svayameva svayambhuvā

  139. पौत्रदौहित्रयोर्लोके विशेषो नोपपद्यते । दौहित्रोऽपि ह्यमुत्रैनं संतारयति पौत्रवत्

    pautradauhitrayorloke viśeṣo nopapadyate | dauhitro'pi hyamutrainaṃ saṃtārayati pautravat

  140. मातुः प्रथमतः पिण्डं निर्वपेत्पुत्रिकासुतः । द्वितीयं तु पितुस्तस्यास्तृतीयं तत्पितुः पितुः

    mātuḥ prathamataḥ piṇḍaṃ nirvapetputrikāsutaḥ | dvitīyaṃ tu pitustasyāstṛtīyaṃ tatpituḥ pituḥ

  141. उपपन्नो गुणैः सर्वैः पुत्रो यस्य तु दत्त्रिमः । स हरेतैव तद्रिक्थं सम्प्राप्तोऽप्यन्यगोत्रतः

    upapanno guṇaiḥ sarvaiḥ putro yasya tu dattrimaḥ | sa haretaiva tadrikthaṃ samprāpto'pyanyagotrataḥ

  142. गोत्ररिक्थे जनयितुर्न हरेद्दत्त्रिमः क्व चित् । गोत्ररिक्थानुगः पिण्डो व्यपैति ददतः स्वधा

    gotrarikthe janayiturna hareddattrimaḥ kva cit | gotrarikthānugaḥ piṇḍo vyapaiti dadataḥ svadhā

  143. अनियुक्तासुतश्चैव पुत्रिण्याऽप्तश्च देवरात् । उभौ तौ नार्हतो भागं जारजातककामजौ

    aniyuktāsutaścaiva putriṇyā'ptaśca devarāt | ubhau tau nārhato bhāgaṃ jārajātakakāmajau

  144. नियुक्तायामपि पुमान्नार्यां जातोऽविधानतः । नैवार्हः पैतृकं रिक्थं पतितोत्पादितो हि सः

    niyuktāyāmapi pumānnāryāṃ jāto'vidhānataḥ | naivārhaḥ paitṛkaṃ rikthaṃ patitotpādito hi saḥ

  145. हरेत्तत्र नियुक्तायां जातः पुत्रो यथौरसः । क्षेत्रिकस्य तु तद्बीजं धर्मतः प्रसवश्च सः

    harettatra niyuktāyāṃ jātaḥ putro yathaurasaḥ | kṣetrikasya tu tadbījaṃ dharmataḥ prasavaśca saḥ

  146. धनं यो बिभृयाद्भ्रातुर्मृतस्य स्त्रियमेव च । सोऽपत्यं भ्रातुरुत्पाद्य दद्यात्तस्यैव तद्धनम्

    dhanaṃ yo bibhṛyādbhrāturmṛtasya striyameva ca | so'patyaṃ bhrāturutpādya dadyāttasyaiva taddhanam

  147. या नियुक्ताऽन्यतः पुत्रं देवराद्वाऽप्यवाप्नुयात् । तं कामजमरिक्थीयं वृथोत्पन्नं प्रचक्षते

    yā niyuktā'nyataḥ putraṃ devarādvā'pyavāpnuyāt | taṃ kāmajamarikthīyaṃ vṛthotpannaṃ pracakṣate

  148. मिथ्यौत्पन्नं एतद्विधानं विज्ञेयं विभागस्यैकयोनिषु । बह्वीषु चैकजातानां नानास्त्रीषु निबोधत

    mithyautpannaṃ etadvidhānaṃ vijñeyaṃ vibhāgasyaikayoniṣu | bahvīṣu caikajātānāṃ nānāstrīṣu nibodhata

  149. ब्राह्मणस्यानुपूर्व्येण चतस्रस्तु यदि स्त्रियः । तासां पुत्रेषु जातेषु विभागेऽयं विधिः स्मृतः

    brāhmaṇasyānupūrvyeṇa catasrastu yadi striyaḥ | tāsāṃ putreṣu jāteṣu vibhāge'yaṃ vidhiḥ smṛtaḥ

  150. कीनाशो गोवृषो यानमलङ्कारश्च वेश्म च । विप्रस्यौद्धारिकं देयमेकांशश्च प्रधानतः

    kīnāśo govṛṣo yānamalaṅkāraśca veśma ca | viprasyauddhārikaṃ deyamekāṃśaśca pradhānataḥ

  151. त्र्यंशं दायाधरेद्विप्रो द्वावंशौ क्षत्रियासुतः । वैश्याजः सार्धमेवांशमंशं शूद्रासुतो हरेत्

    tryaṃśaṃ dāyādharedvipro dvāvaṃśau kṣatriyāsutaḥ | vaiśyājaḥ sārdhamevāṃśamaṃśaṃ śūdrāsuto haret

  152. सर्वं वा रिक्थजातं तद्दशधा परिकल्प्य च । धर्म्यं विभागं कुर्वीत विधिनाऽनेन धर्मवित्

    sarvaṃ vā rikthajātaṃ taddaśadhā parikalpya ca | dharmyaṃ vibhāgaṃ kurvīta vidhinā'nena dharmavit

  153. चतुरानंशान् हरेद्विप्रस्त्रीनंशान् क्षत्रियासुतः । वैश्यापुत्रो हरेद्द्व्यंशमंशं शूद्रासुतो हरेत्

    caturānaṃśān haredviprastrīnaṃśān kṣatriyāsutaḥ | vaiśyāputro hareddvyaṃśamaṃśaṃ śūdrāsuto haret

  154. यद्यपि स्यात्तु सत्पुत्रोऽप्यसत्पुत्रोऽपि वा भवेत् । यद्यपि स्यात्तु सत्पुत्रो यद्यपुत्रोऽपि वा भवेत्। नाधिकं दशमाद्दद्यात्शूद्रापुत्राय धर्मतः

    yadyapi syāttu satputro'pyasatputro'pi vā bhavet | yadyapi syāttu satputro yadyaputro'pi vā bhavet| nādhikaṃ daśamāddadyātśūdrāputrāya dharmataḥ

  155. ब्राह्मणक्षत्रियविशां शूद्रापुत्रो न रिक्थभाक् । यदेवास्य पिता दद्यात्तदेवास्य धनं भवेत्

    brāhmaṇakṣatriyaviśāṃ śūdrāputro na rikthabhāk | yadevāsya pitā dadyāttadevāsya dhanaṃ bhavet

  156. समवर्णासु वा जाताः सर्वे पुत्रा द्विजन्मनाम् । उद्धारं ज्यायसे दत्त्वा भजेरन्नितरे समम्

    samavarṇāsu vā jātāḥ sarve putrā dvijanmanām | uddhāraṃ jyāyase dattvā bhajerannitare samam

  157. शूद्रस्य तु सवर्णैव नान्या भार्या विधीयते । तस्यां जाताः समांशाः स्युर्यदि पुत्रशतं भवेत्

    śūdrasya tu savarṇaiva nānyā bhāryā vidhīyate | tasyāṃ jātāḥ samāṃśāḥ syuryadi putraśataṃ bhavet

  158. पुत्रान् द्वादश यानाह नॄणां स्वायम्भुवो मनुः । तेषां षड् बन्धुदायादाः षडदायादबान्धवाः

    putrān dvādaśa yānāha nṝṇāṃ svāyambhuvo manuḥ | teṣāṃ ṣaḍ bandhudāyādāḥ ṣaḍadāyādabāndhavāḥ

  159. औरसः क्षेत्रजश्चैव दत्तः कृत्रिम एव च । गूढोत्पन्नोऽपविद्धश्च दायादा बान्धवाश्च षट्

    aurasaḥ kṣetrajaścaiva dattaḥ kṛtrima eva ca | gūḍhotpanno'paviddhaśca dāyādā bāndhavāśca ṣaṭ

  160. कानीनश्च सहोढश्च क्रीतः पौनर्भवस्तथा । स्वयंदत्तश्च शौद्रश्च षडदायादबान्धवाः

    kānīnaśca sahoḍhaśca krītaḥ paunarbhavastathā | svayaṃdattaśca śaudraśca ṣaḍadāyādabāndhavāḥ

  161. यादृशं फलमाप्नोति कुप्लवैः संतरञ्जलम् । तादृशं फलमाप्नोति कुपुत्रैः संतरंस्तमः

    yādṛśaṃ phalamāpnoti kuplavaiḥ saṃtarañjalam | tādṛśaṃ phalamāpnoti kuputraiḥ saṃtaraṃstamaḥ

  162. यद्येकरिक्थिनौ स्यातामौरसक्षेत्रजौ सुतौ । यस्य यत्पैतृकं रिक्थं स तद्गृह्णीत नैतरः

    yadyekarikthinau syātāmaurasakṣetrajau sutau | yasya yatpaitṛkaṃ rikthaṃ sa tadgṛhṇīta naitaraḥ

  163. एक एवौरसः पुत्रः पित्र्यस्य वसुनः प्रभुः । शेषाणामानृशंस्यार्थं प्रदद्यात्तु प्रजीवनम्

    eka evaurasaḥ putraḥ pitryasya vasunaḥ prabhuḥ | śeṣāṇāmānṛśaṃsyārthaṃ pradadyāttu prajīvanam

  164. षष्ठं तु क्षेत्रजस्यांशं प्रदद्यात्पैतृकाद्धनात् । औरसो विभजन् दायं पित्र्यं पञ्चममेव वा

    ṣaṣṭhaṃ tu kṣetrajasyāṃśaṃ pradadyātpaitṛkāddhanāt | auraso vibhajan dāyaṃ pitryaṃ pañcamameva vā

  165. औरसक्षेत्रजौ पुत्रौ पितृरिक्थस्य भागिनौ । दशापरे तु क्रमशो गोत्ररिक्थांशभागिनः

    aurasakṣetrajau putrau pitṛrikthasya bhāginau | daśāpare tu kramaśo gotrarikthāṃśabhāginaḥ

  166. स्वक्षेत्रे संस्कृतायां तु स्वयमुत्पादयेधि यम् । तमौरसं विजानीयात्पुत्रं प्राथमकल्पिकम्

    svakṣetre saṃskṛtāyāṃ tu svayamutpādayedhi yam | tamaurasaṃ vijānīyātputraṃ prāthamakalpikam

  167. यस्तल्पजः प्रमीतस्य क्लीबस्य व्याधितस्य वा । स्वधर्मेण नियुक्तायां स पुत्रः क्षेत्रजः स्मृतः

    yastalpajaḥ pramītasya klībasya vyādhitasya vā | svadharmeṇa niyuktāyāṃ sa putraḥ kṣetrajaḥ smṛtaḥ

  168. माता पिता वा दद्यातां यमद्भिः पुत्रमापदि । सदृशं प्रीतिसंयुक्तं स ज्ञेयो दत्त्रिमः सुतः

    mātā pitā vā dadyātāṃ yamadbhiḥ putramāpadi | sadṛśaṃ prītisaṃyuktaṃ sa jñeyo dattrimaḥ sutaḥ

  169. सदृशं तु प्रकुर्याद्यं गुणदोषविचक्षणम् । पुत्रं पुत्रगुणैर्युक्तं स विज्ञेयश्च कृत्रिमः

    sadṛśaṃ tu prakuryādyaṃ guṇadoṣavicakṣaṇam | putraṃ putraguṇairyuktaṃ sa vijñeyaśca kṛtrimaḥ

  170. उत्पद्यते गृहे यस्तु न च ज्ञायेत कस्य सः । स गृहे गूढ उत्पन्नस्तस्य स्याद्यस्य तल्पजः

    utpadyate gṛhe yastu na ca jñāyeta kasya saḥ | sa gṛhe gūḍha utpannastasya syādyasya talpajaḥ

  171. मातापितृभ्यामुत्सृष्टं तयोरन्यतरेण वा । यं पुत्रं परिगृह्णीयादपविद्धः स उच्यते

    mātāpitṛbhyāmutsṛṣṭaṃ tayoranyatareṇa vā | yaṃ putraṃ parigṛhṇīyādapaviddhaḥ sa ucyate

  172. पितृवेश्मनि कन्या तु यं पुत्रं जनयेद्रहः । तं कानीनं वदेन्नाम्ना वोढुः कन्यासमुद्भवम्

    pitṛveśmani kanyā tu yaṃ putraṃ janayedrahaḥ | taṃ kānīnaṃ vadennāmnā voḍhuḥ kanyāsamudbhavam

  173. या गर्भिणी संस्क्रियते ज्ञाताऽज्ञाताऽपि वा सती । वोढुः स गर्भो भवति सहोढ इति चोच्यते

    yā garbhiṇī saṃskriyate jñātā'jñātā'pi vā satī | voḍhuḥ sa garbho bhavati sahoḍha iti cocyate

  174. क्रीणीयाद्यस्त्वपत्यार्थं मातापित्रोर्यमन्तिकात् । स क्रीतकः सुतस्तस्य सदृशोऽसदृशोऽपि वा

    krīṇīyādyastvapatyārthaṃ mātāpitroryamantikāt | sa krītakaḥ sutastasya sadṛśo'sadṛśo'pi vā

  175. या पत्या वा परित्यक्ता विधवा वा स्वयेच्छया । उत्पादयेत्पुनर्भूत्वा स पौनर्भव उच्यते

    yā patyā vā parityaktā vidhavā vā svayecchayā | utpādayetpunarbhūtvā sa paunarbhava ucyate

  176. सा चेदक्षतयोनिः स्याद्गतप्रत्यागताऽपि वा । पौनर्भवेन भर्त्रा सा पुनः संस्कारमर्हति

    sā cedakṣatayoniḥ syādgatapratyāgatā'pi vā | paunarbhavena bhartrā sā punaḥ saṃskāramarhati

  177. मातापितृविहीनो यस्त्यक्तो वा स्यादकारणात् । आत्मानमर्पयेद्यस्मै स्वयंदत्तस्तु स स्मृतः

    mātāpitṛvihīno yastyakto vā syādakāraṇāt | ātmānamarpayedyasmai svayaṃdattastu sa smṛtaḥ

  178. यं ब्राह्मणस्तु शूद्रायां कामादुत्पादयेत्सुतम् । स पारयन्नेव शवस्तस्मात्पारशवः स्मृतः

    yaṃ brāhmaṇastu śūdrāyāṃ kāmādutpādayetsutam | sa pārayanneva śavastasmātpāraśavaḥ smṛtaḥ

  179. दास्यां वा दासदास्यां वा यः शूद्रस्य सुतो भवेत् । सोऽनुज्ञातो हरेदंशमिति धर्मो व्यवस्थितः

    dāsyāṃ vā dāsadāsyāṃ vā yaḥ śūdrasya suto bhavet | so'nujñāto haredaṃśamiti dharmo vyavasthitaḥ

  180. क्षेत्रजादीन् सुतानेतानेकादश यथोदितान् । पुत्रप्रतिनिधीनाहुः क्रियालोपान् मनीषिणः

    kṣetrajādīn sutānetānekādaśa yathoditān | putrapratinidhīnāhuḥ kriyālopān manīṣiṇaḥ

  181. य एतेऽभिहिताः पुत्राः प्रसङ्गादन्यबीजजाः । यस्य ते बीजतो जातास्तस्य ते नैतरस्य तु

    ya ete'bhihitāḥ putrāḥ prasaṅgādanyabījajāḥ | yasya te bījato jātāstasya te naitarasya tu

  182. भ्रातॄणामेकजातानामेकश्चेत्पुत्रवान् भवेत् । सर्वांस्तांस्तेन पुत्रेण पुत्रिणो मनुरब्रवीत्

    bhrātṝṇāmekajātānāmekaścetputravān bhavet | sarvāṃstāṃstena putreṇa putriṇo manurabravīt

  183. सर्वासामेकपत्नीनामेका चेत्पुत्रिणी भवेत् । सर्वास्तास्तेन पुत्रेण प्राह पुत्रवतीर्मनुः

    sarvāsāmekapatnīnāmekā cetputriṇī bhavet | sarvāstāstena putreṇa prāha putravatīrmanuḥ

  184. श्रेयसः श्रेयसोऽलाभे पापीयान् रिक्थमर्हति । बहवश्चेत्तु सदृशाः सर्वे रिक्थस्य भागिनः

    śreyasaḥ śreyaso'lābhe pāpīyān rikthamarhati | bahavaścettu sadṛśāḥ sarve rikthasya bhāginaḥ

  185. न भ्रातरो न पितरः पुत्रा रिक्थहराः पितुः । पिता हरेदपुत्रस्य रिक्थं भ्रातर एव च

    na bhrātaro na pitaraḥ putrā rikthaharāḥ pituḥ | pitā haredaputrasya rikthaṃ bhrātara eva ca

  186. त्रयाणामुदकं कार्यं त्रिषु पिण्डः प्रवर्तते । चतुर्थः सम्प्रदातैषां पञ्चमो नोपपद्यते

    trayāṇāmudakaṃ kāryaṃ triṣu piṇḍaḥ pravartate | caturthaḥ sampradātaiṣāṃ pañcamo nopapadyate

  187. अनन्तरः सपिण्डाद्यस्तस्य तस्य धनं भवेत् । अत ऊर्ध्वं सकुल्यः स्यादाचार्यः शिष्य एव वा

    anantaraḥ sapiṇḍādyastasya tasya dhanaṃ bhavet | ata ūrdhvaṃ sakulyaḥ syādācāryaḥ śiṣya eva vā

  188. सर्वेषामप्यभावे तु ब्राह्मणा रिक्थभागिनः । त्रैविद्याः शुचयो दान्तास्तथा धर्मो न हीयते

    sarveṣāmapyabhāve tu brāhmaṇā rikthabhāginaḥ | traividyāḥ śucayo dāntāstathā dharmo na hīyate

  189. अहार्यं ब्राह्मणद्रव्यं राज्ञा नित्यमिति स्थितिः । इतरेषां तु वर्णानां सर्वाभावे हरेन्नृपः

    ahāryaṃ brāhmaṇadravyaṃ rājñā nityamiti sthitiḥ | itareṣāṃ tu varṇānāṃ sarvābhāve harennṛpaḥ

  190. संस्थितस्यानपत्यस्य सगोत्रात्पुत्रमाहरेत् ॥ तत्र यद्रिक्थजातं स्यात्तत्तस्मिन् प्रतिपादयेत्

    saṃsthitasyānapatyasya sagotrātputramāharet || tatra yadrikthajātaṃ syāttattasmin pratipādayet

  191. द्वौ तु यौ विवदेयातां द्वाभ्यां जातौ स्त्रिया धने । तयोर्यद्यस्य पित्र्यं स्यात्तत्स गृह्णीत नैतरः

    dvau tu yau vivadeyātāṃ dvābhyāṃ jātau striyā dhane | tayoryadyasya pitryaṃ syāttatsa gṛhṇīta naitaraḥ

  192. जनन्यां संस्थितायां तु समं सर्वे सहोदराः । भजेरन् मातृकं रिक्थं भगिन्यश्च सनाभयः

    jananyāṃ saṃsthitāyāṃ tu samaṃ sarve sahodarāḥ | bhajeran mātṛkaṃ rikthaṃ bhaginyaśca sanābhayaḥ

  193. यास्तासां स्युर्दुहितरस्तासामपि यथार्हतः । मातामह्या धनात्किं चित्प्रदेयं प्रीतिपूर्वकम्

    yāstāsāṃ syurduhitarastāsāmapi yathārhataḥ | mātāmahyā dhanātkiṃ citpradeyaṃ prītipūrvakam

  194. अध्यग्न्यध्यावाहनिकं दत्तं च प्रीतिकर्मणि । भ्रातृमातृपितृप्राप्तं षड् विधं स्त्रीधनं स्मृतम्

    adhyagnyadhyāvāhanikaṃ dattaṃ ca prītikarmaṇi | bhrātṛmātṛpitṛprāptaṃ ṣaḍ vidhaṃ strīdhanaṃ smṛtam

  195. अन्वाधेयं च यद्दत्तं पत्या प्रीतेन चैव यत् । पत्यौ जीवति वृत्तायाः प्रजायास्तद्धनं भवेत्

    anvādheyaṃ ca yaddattaṃ patyā prītena caiva yat | patyau jīvati vṛttāyāḥ prajāyāstaddhanaṃ bhavet

  196. ब्राह्मदैवार्षगान्धर्वप्राजापत्येषु यद्वसु । अप्रजायामतीतायां भर्तुरेव तदिष्यते

    brāhmadaivārṣagāndharvaprājāpatyeṣu yadvasu | aprajāyāmatītāyāṃ bhartureva tadiṣyate

  197. यत्त्वस्याः स्याद्धनं दत्तं विवाहेष्वासुरादिषु । अप्रजायामतीतायां मातापित्रोस्तदिष्यते

    yattvasyāḥ syāddhanaṃ dattaṃ vivāheṣvāsurādiṣu | aprajāyāmatītāyāṃ mātāpitrostadiṣyate

  198. स्त्रियां तु यद्भवेद्वित्तं पित्रा दत्तं कथं चन । ब्राह्मणी तधरेत्कन्या तदपत्यस्य वा भवेत्

    striyāṃ tu yadbhavedvittaṃ pitrā dattaṃ kathaṃ cana | brāhmaṇī tadharetkanyā tadapatyasya vā bhavet

  199. न निर्हारं स्त्रियः कुर्युः कुटुम्बाद्बहुमध्यगात् । स्वकादपि च वित्ताधि स्वस्य भर्तुरनाज्ञया

    na nirhāraṃ striyaḥ kuryuḥ kuṭumbādbahumadhyagāt | svakādapi ca vittādhi svasya bharturanājñayā

  200. पत्यौ जीवति यः स्त्रीभिरलङ्कारो धृतो भवेत् । न तं भजेरन् दायादा भजमानाः पतन्ति ते

    patyau jīvati yaḥ strībhiralaṅkāro dhṛto bhavet | na taṃ bhajeran dāyādā bhajamānāḥ patanti te

  201. अनंशौ क्लीबपतितौ जात्यन्धबधिरौ तथा । उन्मत्तजडमूकाश्च ये च के चिन्निरिन्द्रियाः

    anaṃśau klībapatitau jātyandhabadhirau tathā | unmattajaḍamūkāśca ye ca ke cinnirindriyāḥ

  202. सर्वेषामपि तु न्याय्यं दातुं शक्त्या मनीषिणा । ग्रासाच्छादनमत्यन्तं पतितो ह्यददद्भवेत्

    sarveṣāmapi tu nyāyyaṃ dātuṃ śaktyā manīṣiṇā | grāsācchādanamatyantaṃ patito hyadadadbhavet

  203. यद्यर्थिता तु दारैः स्यात्क्लीबादीनां कथं चन । तेषामुत्पन्नतन्तूनामपत्यं दायमर्हति

    yadyarthitā tu dāraiḥ syātklībādīnāṃ kathaṃ cana | teṣāmutpannatantūnāmapatyaṃ dāyamarhati

  204. यत्किं चित्पितरि प्रेते धनं ज्येष्ठोऽधिगच्छति । भागो यवीयसां तत्र यदि विद्यानुपालिनः

    yatkiṃ citpitari prete dhanaṃ jyeṣṭho'dhigacchati | bhāgo yavīyasāṃ tatra yadi vidyānupālinaḥ

  205. अविद्यानां तु सर्वेषामीहातश्चेद्धनं भवेत् । समस्तत्र विभागः स्यादपित्र्य इति धारणा

    avidyānāṃ tu sarveṣāmīhātaśceddhanaṃ bhavet | samastatra vibhāgaḥ syādapitrya iti dhāraṇā

  206. विद्याधनं तु यद्यस्य तत्तस्यैव धनं भवेत् । मैत्र्यमोद्वाहिकं चैव माधुपर्किकमेव च

    vidyādhanaṃ tu yadyasya tattasyaiva dhanaṃ bhavet | maitryamodvāhikaṃ caiva mādhuparkikameva ca

  207. भ्रातॄणां यस्तु नैहेत धनं शक्तः स्वकर्मणा । स निर्भाज्यः स्वकादंशात्किं चिद्दत्त्वोपजीवनम्

    bhrātṝṇāṃ yastu naiheta dhanaṃ śaktaḥ svakarmaṇā | sa nirbhājyaḥ svakādaṃśātkiṃ ciddattvopajīvanam

  208. अनुपघ्नन् पितृद्रव्यं श्रमेण यदुपार्जितम् । स्वयमीहितलब्धं तन्नाकामो दातुमर्हति

    anupaghnan pitṛdravyaṃ śrameṇa yadupārjitam | svayamīhitalabdhaṃ tannākāmo dātumarhati

  209. पैतृकं तु पिता द्रव्यमनवाप्तं यदाप्नुयात् । न तत्पुत्रैर्भजेत्सार्धमकामः स्वयमर्जितम्

    paitṛkaṃ tu pitā dravyamanavāptaṃ yadāpnuyāt | na tatputrairbhajetsārdhamakāmaḥ svayamarjitam

  210. विभक्ताः सह जीवन्तो विभजेरन् पुनर्यदि । समस्तत्र विभागः स्याज्ज्यैष्ठ्यं तत्र न विद्यते

    vibhaktāḥ saha jīvanto vibhajeran punaryadi | samastatra vibhāgaḥ syājjyaiṣṭhyaṃ tatra na vidyate

  211. येषां ज्येष्ठः कनिष्ठो वा हीयेतांशप्रदानतः । म्रियेतान्यतरो वाऽपि तस्य भागो न लुप्यते

    yeṣāṃ jyeṣṭhaḥ kaniṣṭho vā hīyetāṃśapradānataḥ | mriyetānyataro vā'pi tasya bhāgo na lupyate

  212. सोदर्या विभजेरंस्तं समेत्य सहिताः समम् । भ्रातरो ये च संसृष्टा भगिन्यश्च सनाभयः

    sodaryā vibhajeraṃstaṃ sametya sahitāḥ samam | bhrātaro ye ca saṃsṛṣṭā bhaginyaśca sanābhayaḥ

  213. यो ज्येष्ठो विनिकुर्वीत लोभाद्भ्रातॄन् यवीयसः । सोऽज्येष्ठः स्यादभागश्च नियन्तव्यश्च राजभिः

    yo jyeṣṭho vinikurvīta lobhādbhrātṝn yavīyasaḥ | so'jyeṣṭhaḥ syādabhāgaśca niyantavyaśca rājabhiḥ

  214. सर्व एव विकर्मस्था नार्हन्ति भ्रातरो धनम् । न चादत्त्वा कनिष्ठेभ्यो ज्येष्ठः कुर्वीत योतकम्

    sarva eva vikarmasthā nārhanti bhrātaro dhanam | na cādattvā kaniṣṭhebhyo jyeṣṭhaḥ kurvīta yotakam

  215. भ्रातॄणामविभक्तानां यद्युत्थानं भवेत्सह । न पुत्रभागं विषमं पिता दद्यात्कथं चन

    bhrātṝṇāmavibhaktānāṃ yadyutthānaṃ bhavetsaha | na putrabhāgaṃ viṣamaṃ pitā dadyātkathaṃ cana

  216. ऊर्ध्वं विभागात्जातस्तु पित्र्यमेव हरेद्धनम् । संसृष्टास्तेन वा ये स्युर्विभजेत स तैः सह

    ūrdhvaṃ vibhāgātjātastu pitryameva hareddhanam | saṃsṛṣṭāstena vā ye syurvibhajeta sa taiḥ saha

  217. अनपत्यस्य पुत्रस्य माता दायमवाप्नुयात् । मातर्यपि च वृत्तायां पितुर्माता हरेद्धनम्

    anapatyasya putrasya mātā dāyamavāpnuyāt | mātaryapi ca vṛttāyāṃ piturmātā hareddhanam

  218. ऋणे धने च सर्वस्मिन् प्रविभक्ते यथाविधि । पश्चाद्दृश्येत यत्किं चित्तत्सर्वं समतां नयेत्

    ṛṇe dhane ca sarvasmin pravibhakte yathāvidhi | paścāddṛśyeta yatkiṃ cittatsarvaṃ samatāṃ nayet

  219. वस्त्रं पत्रमलङ्कारं कृतान्नमुदकं स्त्रियः । योगक्षेमं प्रचारं च न विभाज्यं प्रचक्षते

    vastraṃ patramalaṅkāraṃ kṛtānnamudakaṃ striyaḥ | yogakṣemaṃ pracāraṃ ca na vibhājyaṃ pracakṣate

  220. अयमुक्तो विभागो वः पुत्राणां च क्रियाविधिः । क्रमशः क्षेत्रजादीनां द्यूतधर्मं निबोधत

    ayamukto vibhāgo vaḥ putrāṇāṃ ca kriyāvidhiḥ | kramaśaḥ kṣetrajādīnāṃ dyūtadharmaṃ nibodhata

  221. द्यूतं समाह्वयं चैव राजा राष्ट्रात्निवारयेत् । राजान्तकरणावेतौ द्वौ दोषौ पृथिवीक्षिताम्

    dyūtaṃ samāhvayaṃ caiva rājā rāṣṭrātnivārayet | rājāntakaraṇāvetau dvau doṣau pṛthivīkṣitām

  222. प्रकाशमेतत्तास्कर्यं यद्देवनसमाह्वयौ । तयोर्नित्यं प्रतीघाते नृपतिर्यत्नवान् भवेत्

    prakāśametattāskaryaṃ yaddevanasamāhvayau | tayornityaṃ pratīghāte nṛpatiryatnavān bhavet

  223. अप्राणिभिर्यत्क्रियते तत्लोके द्यूतमुच्यते । प्राणिभिः क्रियते यस्तु स विज्ञेयः समाह्वयः

    aprāṇibhiryatkriyate tatloke dyūtamucyate | prāṇibhiḥ kriyate yastu sa vijñeyaḥ samāhvayaḥ

  224. द्यूतं समाह्वयं चैव यः कुर्यात्कारयेत वा । तान् सर्वान् घातयेद्राजा शूद्रांश्च द्विजलिङ्गिनः

    dyūtaṃ samāhvayaṃ caiva yaḥ kuryātkārayeta vā | tān sarvān ghātayedrājā śūdrāṃśca dvijaliṅginaḥ

  225. कितवान् कुशीलवान् क्रूरान् पाषण्डस्थांश्च मानवान् । विकर्मस्थान् शौण्डिकांश्च क्षिप्रं निर्वासयेत्पुरात्

    kitavān kuśīlavān krūrān pāṣaṇḍasthāṃśca mānavān | vikarmasthān śauṇḍikāṃśca kṣipraṃ nirvāsayetpurāt

  226. एते राष्ट्रे वर्तमाना राज्ञः प्रच्छन्नतस्कराः । विकर्मक्रियया नित्यं बाधन्ते भद्रिकाः प्रजाः

    ete rāṣṭre vartamānā rājñaḥ pracchannataskarāḥ | vikarmakriyayā nityaṃ bādhante bhadrikāḥ prajāḥ

  227. द्यूतमेतत्पुरा कल्पे दृष्टं वैरकरं महत् । तस्माद्द्यूतं न सेवेत हास्यार्थमपि बुद्धिमान्

    dyūtametatpurā kalpe dṛṣṭaṃ vairakaraṃ mahat | tasmāddyūtaṃ na seveta hāsyārthamapi buddhimān

  228. प्रच्छन्नं वा प्रकाशं वा तन्निषेवेत यो नरः । तस्य दण्डविकल्पः स्याद्यथेष्टं नृपतेस्तथा

    pracchannaṃ vā prakāśaṃ vā tanniṣeveta yo naraḥ | tasya daṇḍavikalpaḥ syādyatheṣṭaṃ nṛpatestathā

  229. क्षत्रविद्शूद्रयोनिस्तु दण्डं दातुमशक्नुवन् । आनृण्यं कर्मणा गच्छेद्विप्रो दद्यात्शनैः शनैः

    kṣatravidśūdrayonistu daṇḍaṃ dātumaśaknuvan | ānṛṇyaṃ karmaṇā gacchedvipro dadyātśanaiḥ śanaiḥ

  230. स्त्रीबालोन्मत्तवृद्धानां दरिद्राणां च रोगिणाम् । शिफाविदलरज्ज्वाद्यैर्विदध्यात्नृपतिर्दमम्

    strībālonmattavṛddhānāṃ daridrāṇāṃ ca rogiṇām | śiphāvidalarajjvādyairvidadhyātnṛpatirdamam

  231. ये नियुक्तास्तु कार्येषु हन्युः कार्याणि कार्यिणाम् । धनौष्मणा पच्यमानास्तान्निःस्वान् कारयेन्नृपः

    ye niyuktāstu kāryeṣu hanyuḥ kāryāṇi kāryiṇām | dhanauṣmaṇā pacyamānāstānniḥsvān kārayennṛpaḥ

  232. कूटशासनकर्तॄंश्च प्रकृतीनां च दूषकान् । स्त्रीबालब्राह्मणघ्नांश्च हन्याद्द्विट्सेविनस्तथा

    kūṭaśāsanakartṝṃśca prakṛtīnāṃ ca dūṣakān | strībālabrāhmaṇaghnāṃśca hanyāddviṭsevinastathā

  233. तीरितं चानुशिष्टं च यत्र क्व चन यद्भवेत् । कृतं तद्धर्मतो विद्यान्न तद्भूयो निवर्तयेत्

    tīritaṃ cānuśiṣṭaṃ ca yatra kva cana yadbhavet | kṛtaṃ taddharmato vidyānna tadbhūyo nivartayet

  234. अमात्यः प्राड्विवाको वा यत्कुर्युः कार्यमन्यथा । तत्स्वयं नृपतिः कुर्यात्तान् सहस्रं च दण्डयेत्

    amātyaḥ prāḍvivāko vā yatkuryuḥ kāryamanyathā | tatsvayaṃ nṛpatiḥ kuryāttān sahasraṃ ca daṇḍayet

  235. तं ब्रह्महा च सुरापश्च स्तेयी च गुरुतल्पगः । तस्करो गुरुतल्पगः एते सर्वे पृथग्ज्ञेया महापातकिनो नराः

    taṃ brahmahā ca surāpaśca steyī ca gurutalpagaḥ | taskaro gurutalpagaḥ ete sarve pṛthagjñeyā mahāpātakino narāḥ

  236. चतुर्णामपि चैतेषां प्रायश्चित्तमकुर्वताम् । शारीरं धनसंयुक्तं दण्डं धर्म्यं प्रकल्पयेत्

    caturṇāmapi caiteṣāṃ prāyaścittamakurvatām | śārīraṃ dhanasaṃyuktaṃ daṇḍaṃ dharmyaṃ prakalpayet

  237. गुरुतल्पे भगः कार्यः सुरापाने सुराध्वजः । स्तेये च श्वपदं कार्यं ब्रह्महण्यशिराः पुमान्

    gurutalpe bhagaḥ kāryaḥ surāpāne surādhvajaḥ | steye ca śvapadaṃ kāryaṃ brahmahaṇyaśirāḥ pumān

  238. तस्करे श्वपदं कार्यं असम्भोज्या ह्यसंयाज्या असम्पाठ्याऽविवाहिनः । चरेयुः पृथिवीं दीनाः सर्वधर्मबहिष्कृताः

    taskare śvapadaṃ kāryaṃ asambhojyā hyasaṃyājyā asampāṭhyā'vivāhinaḥ | careyuḥ pṛthivīṃ dīnāḥ sarvadharmabahiṣkṛtāḥ

  239. ज्ञातिसम्बन्धिभिस्त्वेते त्यक्तव्याः कृतलक्षणाः । निर्दया निर्नमस्कारास्तन् मनोरनुशासनम्

    jñātisambandhibhistvete tyaktavyāḥ kṛtalakṣaṇāḥ | nirdayā nirnamaskārāstan manoranuśāsanam

  240. प्रायश्चित्तं तु कुर्वाणाः सर्ववर्णा यथोदितम् । पूर्वे वर्णा यथोदितम् नाङ्क्या राज्ञा ललाटे स्युर्दाप्यास्तूत्तमसाहसम्

    prāyaścittaṃ tu kurvāṇāḥ sarvavarṇā yathoditam | pūrve varṇā yathoditam nāṅkyā rājñā lalāṭe syurdāpyāstūttamasāhasam

  241. आगःसु ब्राह्मणस्यैव कार्यो मध्यमसाहसः । विवास्यो वा भवेद्राष्ट्रात्सद्रव्यः सपरिच्छदः

    āgaḥsu brāhmaṇasyaiva kāryo madhyamasāhasaḥ | vivāsyo vā bhavedrāṣṭrātsadravyaḥ saparicchadaḥ

  242. इतरे कृतवन्तस्तु पापान्येतान्यकामतः । सर्वस्वहारमर्हन्ति कामतस्तु प्रवासनम्

    itare kṛtavantastu pāpānyetānyakāmataḥ | sarvasvahāramarhanti kāmatastu pravāsanam

  243. नाददीत नृपः साधुर्महापातकिनो धनम् । आददानस्तु तत्लोभात्तेन दोषेण लिप्यते

    nādadīta nṛpaḥ sādhurmahāpātakino dhanam | ādadānastu tatlobhāttena doṣeṇa lipyate

  244. अप्सु प्रवेश्य तं दण्डं वरुणायोपपादयेत् । श्रुतवृत्तोपपन्ने वा ब्राह्मणे प्रतिपादयेत्

    apsu praveśya taṃ daṇḍaṃ varuṇāyopapādayet | śrutavṛttopapanne vā brāhmaṇe pratipādayet

  245. ईशो दण्डस्य वरुणो राज्ञां दण्डधरो हि सः । ईशः सर्वस्य जगतो ब्राह्मणो वेदपारगः

    īśo daṇḍasya varuṇo rājñāṃ daṇḍadharo hi saḥ | īśaḥ sarvasya jagato brāhmaṇo vedapāragaḥ

  246. यत्र वर्जयते राजा पापकृद्भ्यो धनागमम् । तत्र कालेन जायन्ते मानवा दीर्घजीविनः

    yatra varjayate rājā pāpakṛdbhyo dhanāgamam | tatra kālena jāyante mānavā dīrghajīvinaḥ

  247. निष्पद्यन्ते च सस्यानि यथोप्तानि विशां पृथक् । बालाश्च न प्रमीयन्ते विकृतं च न जायते

    niṣpadyante ca sasyāni yathoptāni viśāṃ pṛthak | bālāśca na pramīyante vikṛtaṃ ca na jāyate

  248. ब्राह्मणान् बाधमानं तु कामादवरवर्णजम् । हन्याच्चित्रैर्वधोपायैरुद्वेजनकरैर्नृपः

    brāhmaṇān bādhamānaṃ tu kāmādavaravarṇajam | hanyāccitrairvadhopāyairudvejanakarairnṛpaḥ

  249. यावानवध्यस्य वधे तावान् वध्यस्य मोक्षणे । अधर्मो नृपतेर्दृष्टो धर्मस्तु विनियच्छतः

    yāvānavadhyasya vadhe tāvān vadhyasya mokṣaṇe | adharmo nṛpaterdṛṣṭo dharmastu viniyacchataḥ

  250. उदितोऽयं विस्तरशो मिथो विवदमानयोः । अष्टादशसु मार्गेषु व्यवहारस्य निर्णयः

    udito'yaṃ vistaraśo mitho vivadamānayoḥ | aṣṭādaśasu mārgeṣu vyavahārasya nirṇayaḥ

  251. एवं धर्म्याणि कार्याणि सम्यक्कुर्वन् महीपतिः । देशानलब्धान्लिप्सेत लब्धांश्च परिपालयेत्

    evaṃ dharmyāṇi kāryāṇi samyakkurvan mahīpatiḥ | deśānalabdhānlipseta labdhāṃśca paripālayet

  252. सम्यग्निविष्टदेशस्तु कृतदुर्गश्च शास्त्रतः । कण्टकोद्धरणे नित्यमातिष्ठेद्यत्नमुत्तमम्

    samyagniviṣṭadeśastu kṛtadurgaśca śāstrataḥ | kaṇṭakoddharaṇe nityamātiṣṭhedyatnamuttamam

  253. रक्षनादार्यवृत्तानां कण्टकानां च शोधनात् । नरेन्द्रास्त्रिदिवं यान्ति प्रजापालनतत्पराः

    rakṣanādāryavṛttānāṃ kaṇṭakānāṃ ca śodhanāt | narendrāstridivaṃ yānti prajāpālanatatparāḥ

  254. अशासंस्तस्करान् यस्तु बलिं गृह्णाति पार्थिवः । तस्य प्रक्षुभ्यते राष्ट्रं स्वर्गाच्च परिहीयते

    aśāsaṃstaskarān yastu baliṃ gṛhṇāti pārthivaḥ | tasya prakṣubhyate rāṣṭraṃ svargācca parihīyate

  255. निर्भयं तु भवेद्यस्य राष्ट्रं बाहुबलाश्रितम् । तस्य तद्वर्धते नित्यं सिच्यमान इव द्रुमः

    nirbhayaṃ tu bhavedyasya rāṣṭraṃ bāhubalāśritam | tasya tadvardhate nityaṃ sicyamāna iva drumaḥ

  256. द्विविधांस्तस्करान् विद्यात्परद्रव्यापहारकान् । प्रकाशांश्चाप्रकाशांश्च चारचक्षुर्महीपतिः

    dvividhāṃstaskarān vidyātparadravyāpahārakān | prakāśāṃścāprakāśāṃśca cāracakṣurmahīpatiḥ

  257. प्रकाशवञ्चकास्तेषां नानापण्योपजीविनः । प्रच्छन्नवञ्चकास्त्वेते ये स्तेनाटविकादयः

    prakāśavañcakāsteṣāṃ nānāpaṇyopajīvinaḥ | pracchannavañcakāstvete ye stenāṭavikādayaḥ

  258. उत्कोचकाश्चोपधिका वञ्चकाः कितवास्तथा । मङ्गलादेशवृत्ताश्च भद्राश्चैक्षणिकैः सह

    utkocakāścopadhikā vañcakāḥ kitavāstathā | maṅgalādeśavṛttāśca bhadrāścaikṣaṇikaiḥ saha

  259. भद्रप्रेक्षणिकैः सह असम्यक्कारिणश्चैव महामात्राश्चिकित्सकाः । शिल्पोपचारयुक्ताश्च निपुणाः पण्ययोषितः

    bhadraprekṣaṇikaiḥ saha asamyakkāriṇaścaiva mahāmātrāścikitsakāḥ | śilpopacārayuktāśca nipuṇāḥ paṇyayoṣitaḥ

  260. एवमादीन् विजानीयात्प्रकाशांल्लोककण्टकान् । एवमाद्यान् निगूढचारिणश्चान्याननार्यानार्यलिङ्गिनः

    evamādīn vijānīyātprakāśāṃllokakaṇṭakān | evamādyān nigūḍhacāriṇaścānyānanāryānāryaliṅginaḥ

  261. तान् विदित्वा सुचरितैर्गूढैस्तत्कर्मकारिभिः । चारैश्चानेकसंस्थानैः प्रोत्साद्य वशमानयेत्

    tān viditvā sucaritairgūḍhaistatkarmakāribhiḥ | cāraiścānekasaṃsthānaiḥ protsādya vaśamānayet

  262. तेषां दोषानभिख्याप्य स्वे स्वे कर्मणि तत्त्वतः । कुर्वीत शासनं राजा सम्यक्सारापराधतः

    teṣāṃ doṣānabhikhyāpya sve sve karmaṇi tattvataḥ | kurvīta śāsanaṃ rājā samyaksārāparādhataḥ

  263. न हि दण्डादृते शक्यः कर्तुं पापविनिग्रहः । स्तेनानां पापबुद्धीनां निभृतं चरतां क्षितौ

    na hi daṇḍādṛte śakyaḥ kartuṃ pāpavinigrahaḥ | stenānāṃ pāpabuddhīnāṃ nibhṛtaṃ caratāṃ kṣitau

  264. सभाप्रपाऽपूपशालावेशमद्यान्नविक्रयाः । चतुष्पथांश्चैत्यवृक्षाः समाजाः प्रेक्षणानि च

    sabhāprapā'pūpaśālāveśamadyānnavikrayāḥ | catuṣpathāṃścaityavṛkṣāḥ samājāḥ prekṣaṇāni ca

  265. जीर्णोद्यानान्यरण्यानि कारुकावेशनानि च । शून्यानि चाप्यगाराणि वनान्युपवनानि च

    jīrṇodyānānyaraṇyāni kārukāveśanāni ca | śūnyāni cāpyagārāṇi vanānyupavanāni ca

  266. एवंविधान्नृपो देशान् गुल्मैः स्थावरजङ्गमैः । तस्करप्रतिषेधार्थं चारैश्चाप्यनुचारयेत्

    evaṃvidhānnṛpo deśān gulmaiḥ sthāvarajaṅgamaiḥ | taskarapratiṣedhārthaṃ cāraiścāpyanucārayet

  267. तत्सहायैरनुगतैर्नानाकर्मप्रवेदिभिः । विद्यादुत्सादयेच्चैव निपुणैः पूर्वतस्करैः

    tatsahāyairanugatairnānākarmapravedibhiḥ | vidyādutsādayeccaiva nipuṇaiḥ pūrvataskaraiḥ

  268. भक्ष्यभोज्योपदेशैश्च ब्राह्मणानां च दर्शनैः । शौर्यकर्मापदेशैश्च कुर्युस्तेषां समागमम्

    bhakṣyabhojyopadeśaiśca brāhmaṇānāṃ ca darśanaiḥ | śauryakarmāpadeśaiśca kuryusteṣāṃ samāgamam

  269. ये तत्र नोपसर्पेयुर्मूलप्रणिहिताश्च ये । तान् प्रसह्य नृपो हन्यात्समित्रज्ञातिबान्धवान्

    ye tatra nopasarpeyurmūlapraṇihitāśca ye | tān prasahya nṛpo hanyātsamitrajñātibāndhavān

  270. न होढेन विना चौरं घातयेद्धार्मिको नृपः । सहोढं सोपकरणं घातयेदविचारयन्

    na hoḍhena vinā cauraṃ ghātayeddhārmiko nṛpaḥ | sahoḍhaṃ sopakaraṇaṃ ghātayedavicārayan

  271. ग्रामेष्वपि च ये के चिच्चौराणां भक्तदायकाः । भाण्डावकाशदाश्चैव सर्वांस्तानपि घातयेत्

    grāmeṣvapi ca ye ke ciccaurāṇāṃ bhaktadāyakāḥ | bhāṇḍāvakāśadāścaiva sarvāṃstānapi ghātayet

  272. राष्ट्रेषु रक्षाधिकृतान् सामन्तांश्चैव चोदितान् । अभ्याघातेषु मध्यस्थाञ् शिष्याच्चौरानिव द्रुतम्

    rāṣṭreṣu rakṣādhikṛtān sāmantāṃścaiva coditān | abhyāghāteṣu madhyasthāñ śiṣyāccaurāniva drutam

  273. यश्चापि धर्मसमयात्प्रच्युतो धर्मजीवनः । दण्डेनैव तमप्योषेत्स्वकाद्धर्माधि विच्युतम्

    yaścāpi dharmasamayātpracyuto dharmajīvanaḥ | daṇḍenaiva tamapyoṣetsvakāddharmādhi vicyutam

  274. ग्रामघाते हिताभङ्गे पथि मोषाभिदर्शने । शक्तितो नाभिधावन्तो निर्वास्याः सपरिच्छदाः

    grāmaghāte hitābhaṅge pathi moṣābhidarśane | śaktito nābhidhāvanto nirvāsyāḥ saparicchadāḥ

  275. राज्ञः कोशापहर्तॄंश्च प्रतिकूलेषु च स्थितान् । प्रातिकूल्येष्ववस्थितान् घातयेद्विविधैर्दण्डैररीणां चोपजापकान्

    rājñaḥ kośāpahartṝṃśca pratikūleṣu ca sthitān | prātikūlyeṣvavasthitān ghātayedvividhairdaṇḍairarīṇāṃ copajāpakān

  276. संधिं छित्त्वा तु ये चौर्यं रात्रौ कुर्वन्ति तस्कराः । संधिं भित्त्वा) तेषां छित्त्वा नृपो हस्तौ तीक्ष्णे शूले निवेशयेत्

    saṃdhiṃ chittvā tu ye cauryaṃ rātrau kurvanti taskarāḥ | saṃdhiṃ bhittvā) teṣāṃ chittvā nṛpo hastau tīkṣṇe śūle niveśayet

  277. अङ्गुलीर्ग्रन्थिभेदस्य छेदयेत्प्रथमे ग्रहे । द्वितीये हस्तचरणौ तृतीये वधमर्हति

    aṅgulīrgranthibhedasya chedayetprathame grahe | dvitīye hastacaraṇau tṛtīye vadhamarhati

  278. अग्निदान् भक्तदांश्चैव तथा शस्त्रावकाशदान् । संनिधातॄंश्च मोषस्य हन्याच्चौरमिवेश्वरः

    agnidān bhaktadāṃścaiva tathā śastrāvakāśadān | saṃnidhātṝṃśca moṣasya hanyāccauramiveśvaraḥ

  279. तडागभेदकं हन्यादप्सु शुद्धवधेन वा । यद्वाऽपि प्रतिसंस्कुर्याद्दाप्यस्तूत्तमसाहसम्

    taḍāgabhedakaṃ hanyādapsu śuddhavadhena vā | yadvā'pi pratisaṃskuryāddāpyastūttamasāhasam

  280. कोष्ठागारायुधागारदेवतागारभेदकान् । हस्त्यश्वरथहर्तॄंश्च हन्यादेवाविचारयन्

    koṣṭhāgārāyudhāgāradevatāgārabhedakān | hastyaśvarathahartṝṃśca hanyādevāvicārayan

  281. यस्तु पूर्वनिविष्टस्य तडागस्योदकं हरेत् । आगमं वाऽप्यपां भिन्द्यात्स दाप्यः पूर्वसाहसम्

    yastu pūrvaniviṣṭasya taḍāgasyodakaṃ haret | āgamaṃ vā'pyapāṃ bhindyātsa dāpyaḥ pūrvasāhasam

  282. समुत्सृजेद्राजमार्गे यस्त्वमेध्यमनापदि । स द्वौ कार्षापणौ दद्यादमेध्यं चाशु शोधयेत्

    samutsṛjedrājamārge yastvamedhyamanāpadi | sa dvau kārṣāpaṇau dadyādamedhyaṃ cāśu śodhayet

  283. आपद्गतोऽथ वा वृद्धा गर्भिणी बाल एव वा । परिभाषणमर्हन्ति तच्च शोध्यमिति स्थितिः

    āpadgato'tha vā vṛddhā garbhiṇī bāla eva vā | paribhāṣaṇamarhanti tacca śodhyamiti sthitiḥ

  284. चिकित्सकानां सर्वेषां मिथ्याप्रचरतां दमः । अमानुषेषु प्रथमो मानुषेषु तु मध्यमः

    cikitsakānāṃ sarveṣāṃ mithyāpracaratāṃ damaḥ | amānuṣeṣu prathamo mānuṣeṣu tu madhyamaḥ

  285. सङ्क्रमध्वजयष्टीनां प्रतिमानां च भेदकः । प्रतिकुर्याच्च तत्सर्वं पञ्च दद्यात्शतानि च

    saṅkramadhvajayaṣṭīnāṃ pratimānāṃ ca bhedakaḥ | pratikuryācca tatsarvaṃ pañca dadyātśatāni ca

  286. अदूषितानां द्रव्याणां दूषणे भेदने तथा । मणीनामपवेधे च दण्डः प्रथमसाहसः

    adūṣitānāṃ dravyāṇāṃ dūṣaṇe bhedane tathā | maṇīnāmapavedhe ca daṇḍaḥ prathamasāhasaḥ

  287. समैर्हि विषमं यस्तु चरेद्वै मूल्यतोऽपि वा । समाप्नुयाद्दमं पूर्वं नरो मध्यममेव वा

    samairhi viṣamaṃ yastu caredvai mūlyato'pi vā | samāpnuyāddamaṃ pūrvaṃ naro madhyamameva vā

  288. बन्धनानि च सर्वाणि राजा मार्गे निवेशयेत् । राजमार्गे दुःखिता यत्र दृश्येरन् विकृताः पापकारिणः

    bandhanāni ca sarvāṇi rājā mārge niveśayet | rājamārge duḥkhitā yatra dṛśyeran vikṛtāḥ pāpakāriṇaḥ

  289. प्राकारस्य च भेत्तारं परिखाणां च पूरकम् । द्वाराणां चैव भङ्क्तारं क्षिप्रमेव प्रवासयेत्

    prākārasya ca bhettāraṃ parikhāṇāṃ ca pūrakam | dvārāṇāṃ caiva bhaṅktāraṃ kṣiprameva pravāsayet

  290. अभिचारेषु सर्वेषु कर्तव्यो द्विशतो दमः । मूलकर्मणि चानाप्तेः कृत्यासु विविधासु च

    abhicāreṣu sarveṣu kartavyo dviśato damaḥ | mūlakarmaṇi cānāpteḥ kṛtyāsu vividhāsu ca

  291. चानाप्तैः अबीजविक्रयी चैव बीजोत्कृष्टा तथैव च । मर्यादाभेदकश्चैव विकृतं प्राप्नुयाद्वधम्

    cānāptaiḥ abījavikrayī caiva bījotkṛṣṭā tathaiva ca | maryādābhedakaścaiva vikṛtaṃ prāpnuyādvadham

  292. सर्वकण्टकपापिष्ठं हेमकारं तु पार्थिवः । प्रवर्तमानमन्याये छेदयेत्लवशः क्षुरैः

    sarvakaṇṭakapāpiṣṭhaṃ hemakāraṃ tu pārthivaḥ | pravartamānamanyāye chedayetlavaśaḥ kṣuraiḥ

  293. छेदयेत्खण्डशः क्षुरैः सीताद्रव्यापहरणे शस्त्राणामौषधस्य च । कालमासाद्य कार्यं च राजा दण्डं प्रकल्पयेत्

    chedayetkhaṇḍaśaḥ kṣuraiḥ sītādravyāpaharaṇe śastrāṇāmauṣadhasya ca | kālamāsādya kāryaṃ ca rājā daṇḍaṃ prakalpayet

  294. स्वाम्य्ऽमात्यौ पुरं राष्ट्रं कोशदण्डौ सुहृत्तथा । सप्त प्रकृतयो ह्येताः सप्ताङ्गं राज्यमुच्यते

    svāmy'mātyau puraṃ rāṣṭraṃ kośadaṇḍau suhṛttathā | sapta prakṛtayo hyetāḥ saptāṅgaṃ rājyamucyate

  295. सप्तानां प्रकृतीनां तु राज्यस्यासां यथाक्रमम् । पूर्वं पूर्वं गुरुतरं जानीयाद्व्यसनं महत्

    saptānāṃ prakṛtīnāṃ tu rājyasyāsāṃ yathākramam | pūrvaṃ pūrvaṃ gurutaraṃ jānīyādvyasanaṃ mahat

  296. सप्ताङ्गस्यैह राज्यस्य विष्टब्धस्य त्रिदण्डवत् । अन्योन्यगुणवैशेष्यात्न किं चिदतिरिच्यते

    saptāṅgasyaiha rājyasya viṣṭabdhasya tridaṇḍavat | anyonyaguṇavaiśeṣyātna kiṃ cidatiricyate

  297. तेषु तेषु तु कृत्येषु तत्तदङ्गं विशिष्यते । येन यत्साध्यते कार्यं तत्तस्मिंश्रेष्ठमुच्यते

    teṣu teṣu tu kṛtyeṣu tattadaṅgaṃ viśiṣyate | yena yatsādhyate kāryaṃ tattasmiṃśreṣṭhamucyate

  298. चारेणोत्साहयोगेन क्रिययैव च कर्मणाम् । स्वशक्तिं परशक्तिं च नित्यं विद्यान्महीपतिः

    cāreṇotsāhayogena kriyayaiva ca karmaṇām | svaśaktiṃ paraśaktiṃ ca nityaṃ vidyānmahīpatiḥ

  299. विद्यात्परात्मनोः पीडनानि च सर्वाणि व्यसनानि तथैव च । आरभेत ततः कार्यं सञ्चिन्त्य गुरुलाघवम्

    vidyātparātmanoḥ pīḍanāni ca sarvāṇi vyasanāni tathaiva ca | ārabheta tataḥ kāryaṃ sañcintya gurulāghavam

  300. आरभेतैव कर्माणि श्रान्तः श्रान्तः पुनः पुनः । कर्माण्यारभमाणं हि पुरुषं श्रीर्निषेवते

    ārabhetaiva karmāṇi śrāntaḥ śrāntaḥ punaḥ punaḥ | karmāṇyārabhamāṇaṃ hi puruṣaṃ śrīrniṣevate

  301. कृतं त्रेतायुगं चैव द्वापरं कलिरेव च । राज्ञो वृत्तानि सर्वाणि राजा हि युगमुच्यते

    kṛtaṃ tretāyugaṃ caiva dvāparaṃ kalireva ca | rājño vṛttāni sarvāṇi rājā hi yugamucyate

  302. कलिः प्रसुप्तो भवति स जाग्रद्द्वापरं युगम् । कर्मस्वभ्युद्यतस्त्रेता विचरंस्तु कृतं युगम्

    kaliḥ prasupto bhavati sa jāgraddvāparaṃ yugam | karmasvabhyudyatastretā vicaraṃstu kṛtaṃ yugam

  303. इन्द्रस्यार्कस्य वायोश्च यमस्य वरुणस्य च । चन्द्रस्याग्नेः पृथिव्याश्च तेजोवृत्तं नृपश्चरेत्

    indrasyārkasya vāyośca yamasya varuṇasya ca | candrasyāgneḥ pṛthivyāśca tejovṛttaṃ nṛpaścaret

  304. वार्षिकांश्चतुरो मासान् यथेन्द्रोऽभिप्रवर्षति । तथाऽभिवर्षेत्स्वं राष्ट्रं कामैरिन्द्रव्रतं चरन्

    vārṣikāṃścaturo māsān yathendro'bhipravarṣati | tathā'bhivarṣetsvaṃ rāṣṭraṃ kāmairindravrataṃ caran

  305. अष्टौ मासान् यथाऽदित्यस्तोयं हरति रश्मिभिः । तथा हरेत्करं राष्ट्रात्नित्यमर्कव्रतं हि तत्

    aṣṭau māsān yathā'dityastoyaṃ harati raśmibhiḥ | tathā haretkaraṃ rāṣṭrātnityamarkavrataṃ hi tat

  306. प्रविश्य सर्वभूतानि यथा चरति मारुतः । तथा चारैः प्रवेष्टव्यं व्रतमेतधि मारुतम्

    praviśya sarvabhūtāni yathā carati mārutaḥ | tathā cāraiḥ praveṣṭavyaṃ vratametadhi mārutam

  307. यथा यमः प्रियद्वेष्यौ प्राप्ते काले नियच्छति । तथा राज्ञा नियन्तव्याः प्रजास्तधि यमव्रतम्

    yathā yamaḥ priyadveṣyau prāpte kāle niyacchati | tathā rājñā niyantavyāḥ prajāstadhi yamavratam

  308. वरुणेन यथा पाशैर्बद्ध एवाभिदृश्यते । तथा पापान्निगृह्णीयाद्व्रतमेतधि वारुणम्

    varuṇena yathā pāśairbaddha evābhidṛśyate | tathā pāpānnigṛhṇīyādvratametadhi vāruṇam

  309. परिपूर्णं यथा चन्द्रं दृष्ट्वा हृष्यन्ति मानवाः । तथा प्रकृतयो यस्मिन् स चान्द्रव्रतिको नृपः

    paripūrṇaṃ yathā candraṃ dṛṣṭvā hṛṣyanti mānavāḥ | tathā prakṛtayo yasmin sa cāndravratiko nṛpaḥ

  310. प्रतापयुक्तस्तेजस्वी नित्यं स्यात्पापकर्मसु । दुष्टसामन्तहिंस्रश्च तदाग्नेयं व्रतं स्मृतम्

    pratāpayuktastejasvī nityaṃ syātpāpakarmasu | duṣṭasāmantahiṃsraśca tadāgneyaṃ vrataṃ smṛtam

  311. यथा सर्वाणि भूतानि धरा धारयते समम् । तथा सर्वाणि भूतानि बिभ्रतः पार्थिवं व्रतम्

    yathā sarvāṇi bhūtāni dharā dhārayate samam | tathā sarvāṇi bhūtāni bibhrataḥ pārthivaṃ vratam

  312. एतैरुपायैरन्यैश्च युक्तो नित्यमतन्द्रितः । स्तेनान् राजा निगृह्णीयात्स्वराष्ट्रे पर एव च

    etairupāyairanyaiśca yukto nityamatandritaḥ | stenān rājā nigṛhṇīyātsvarāṣṭre para eva ca

  313. परामप्यापदं प्राप्तो ब्राह्मणान्न प्रकोपयेत् । ते ह्येनं कुपिता हन्युः सद्यः सबलवाहनम्

    parāmapyāpadaṃ prāpto brāhmaṇānna prakopayet | te hyenaṃ kupitā hanyuḥ sadyaḥ sabalavāhanam

  314. यैः कृतः सर्वभक्ष्योऽग्निरपेयश्च महोदधिः । सर्वभक्षो क्षयी चाप्यायितः सोमः को न नश्येत्प्रकोप्य तान्

    yaiḥ kṛtaḥ sarvabhakṣyo'gnirapeyaśca mahodadhiḥ | sarvabhakṣo kṣayī cāpyāyitaḥ somaḥ ko na naśyetprakopya tān

  315. लोकानन्यान् सृजेयुर्ये लोकपालांश्च कोपिताः । देवान् कुर्युरदेवांश्च कः क्षिण्वंस्तान् समृध्नुयात्

    lokānanyān sṛjeyurye lokapālāṃśca kopitāḥ | devān kuryuradevāṃśca kaḥ kṣiṇvaṃstān samṛdhnuyāt

  316. यानुपाश्रित्य तिष्ठन्ति लोका देवाश्च सर्वदा । ब्रह्म चैव धनं येषां को हिंस्यात्ताञ्जिजीविषुः

    yānupāśritya tiṣṭhanti lokā devāśca sarvadā | brahma caiva dhanaṃ yeṣāṃ ko hiṃsyāttāñjijīviṣuḥ

  317. अविद्वांश्चैव विद्वांश्च ब्राह्मणो दैवतं महत् । प्रणीतश्चाप्रणीतश्च यथाऽग्निर्दैवतं महत्

    avidvāṃścaiva vidvāṃśca brāhmaṇo daivataṃ mahat | praṇītaścāpraṇītaśca yathā'gnirdaivataṃ mahat

  318. श्मशानेष्वपि तेजस्वी पावको नैव दुष्यति । हूयमानश्च यज्ञेषु भूय एवाभिवर्धते

    śmaśāneṣvapi tejasvī pāvako naiva duṣyati | hūyamānaśca yajñeṣu bhūya evābhivardhate

  319. एवं यद्यप्यनिष्टेषु वर्तन्ते सर्वकर्मसु । सर्वथा ब्राह्मणाः पूज्याः परमं दैवतं हि तत्

    evaṃ yadyapyaniṣṭeṣu vartante sarvakarmasu | sarvathā brāhmaṇāḥ pūjyāḥ paramaṃ daivataṃ hi tat

  320. क्षत्रस्यातिप्रवृद्धस्य ब्राह्मणान् प्रति सर्वशः । ब्रह्मैव संनियन्तृ स्यात्क्षत्रं हि ब्रह्मसम्भवम्

    kṣatrasyātipravṛddhasya brāhmaṇān prati sarvaśaḥ | brahmaiva saṃniyantṛ syātkṣatraṃ hi brahmasambhavam

  321. अद्भ्योऽग्निर्ब्रह्मतः क्षत्रमश्मनो लोहमुत्थितम् । तेषां सर्वत्रगं तेजः स्वासु योनिषु शाम्यति

    adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam | teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati

  322. नाब्रह्म क्षत्रं ऋध्नोति नाक्षत्रं ब्रह्म वर्धते । ब्रह्म क्षत्रं च सम्पृक्तमिह चामुत्र वर्धते

    nābrahma kṣatraṃ ṛdhnoti nākṣatraṃ brahma vardhate | brahma kṣatraṃ ca sampṛktamiha cāmutra vardhate

  323. दत्त्वा धनं तु विप्रेभ्यः सर्वदण्डसमुत्थितम् । पुत्रे राज्यं समासृज्य कुर्वीत प्रायणं रणे

    dattvā dhanaṃ tu viprebhyaḥ sarvadaṇḍasamutthitam | putre rājyaṃ samāsṛjya kurvīta prāyaṇaṃ raṇe

  324. समासाद्य एवं चरन् सदा युक्तो राजधर्मेषु पार्थिवः । हितेषु चैव लोकस्य सर्वान् भृत्यान्नियोजयेत्

    samāsādya evaṃ caran sadā yukto rājadharmeṣu pārthivaḥ | hiteṣu caiva lokasya sarvān bhṛtyānniyojayet

  325. हितेषु चैव लोकेभ्यः एषोऽखिलः कर्मविधिरुक्तो राज्ञः सनातनः । इमं कर्मविधिं विद्यात्क्रमशो वैश्यशूद्रयोः

    hiteṣu caiva lokebhyaḥ eṣo'khilaḥ karmavidhirukto rājñaḥ sanātanaḥ | imaṃ karmavidhiṃ vidyātkramaśo vaiśyaśūdrayoḥ

  326. वैश्यस्तु कृतसंस्कारः कृत्वा दारपरिग्रहम् । वार्तायां नित्ययुक्तः स्यात्पशूनां चैव रक्षणे

    vaiśyastu kṛtasaṃskāraḥ kṛtvā dāraparigraham | vārtāyāṃ nityayuktaḥ syātpaśūnāṃ caiva rakṣaṇe

  327. प्रजापतिर्हि वैश्याय सृष्ट्वा परिददे पशून् । ब्राह्मणाय च राज्ञे च सर्वाः परिददे प्रजाः

    prajāpatirhi vaiśyāya sṛṣṭvā paridade paśūn | brāhmaṇāya ca rājñe ca sarvāḥ paridade prajāḥ

  328. न च वैश्यस्य कामः स्यान्न रक्षेयं पशूनिति । वैश्ये चेच्छति नान्येन रक्षितव्याः कथं चन

    na ca vaiśyasya kāmaḥ syānna rakṣeyaṃ paśūniti | vaiśye cecchati nānyena rakṣitavyāḥ kathaṃ cana

  329. मणिमुक्ताप्रवालानां लोहानां तान्तवस्य च । गन्धानां च रसानां च विद्यादर्घबलाबलम्

    maṇimuktāpravālānāṃ lohānāṃ tāntavasya ca | gandhānāṃ ca rasānāṃ ca vidyādarghabalābalam

  330. बीजानामुप्तिविद्च स्यात्क्षेत्रदोषगुणस्य च । मानयोगं च जानीयात्तुलायोगांश्च सर्वशः

    bījānāmuptividca syātkṣetradoṣaguṇasya ca | mānayogaṃ ca jānīyāttulāyogāṃśca sarvaśaḥ

  331. सारासारं च भाण्डानां देशानां च गुणागुणान् । लाभालाभं च पण्यानां पशूनां परिवर्धनम्

    sārāsāraṃ ca bhāṇḍānāṃ deśānāṃ ca guṇāguṇān | lābhālābhaṃ ca paṇyānāṃ paśūnāṃ parivardhanam

  332. भृत्यानां च भृतिं विद्याद्भाषाश्च विविधा नृणाम् । द्रव्याणां स्थानयोगांश्च क्रयविक्रयमेव च

    bhṛtyānāṃ ca bhṛtiṃ vidyādbhāṣāśca vividhā nṛṇām | dravyāṇāṃ sthānayogāṃśca krayavikrayameva ca

  333. धर्मेण च द्रव्यवृद्धावातिष्ठेद्यत्नमुत्तमम् । दद्याच्च सर्वभूतानामन्नमेव प्रयत्नतः

    dharmeṇa ca dravyavṛddhāvātiṣṭhedyatnamuttamam | dadyācca sarvabhūtānāmannameva prayatnataḥ

  334. विप्राणां वेदविदुषां गृहस्थानां यशस्विनाम् । शुश्रूषैव तु शूद्रस्य धर्मो नैश्रेयसः परः

    viprāṇāṃ vedaviduṣāṃ gṛhasthānāṃ yaśasvinām | śuśrūṣaiva tu śūdrasya dharmo naiśreyasaḥ paraḥ

  335. परम् शुचिरुत्कृष्टशुश्रूषुर्मृदुवागनहङ्कृतः । ब्राह्मणाद्याश्रयो नित्यमुत्कृष्टां जातिमश्नुते

    param śucirutkṛṣṭaśuśrūṣurmṛduvāganahaṅkṛtaḥ | brāhmaṇādyāśrayo nityamutkṛṣṭāṃ jātimaśnute

  336. ब्राह्मणापाश्रयो एषोऽनापदि वर्णानामुक्तः कर्मविधिः शुभः । आपद्यपि हि यस्तेषां क्रमशस्तन्निबोधत

    brāhmaṇāpāśrayo eṣo'nāpadi varṇānāmuktaḥ karmavidhiḥ śubhaḥ | āpadyapi hi yasteṣāṃ kramaśastannibodhata