Manusmriti · Chapter 6
The Forest-Dweller and the Sannyasin
वानप्रस्थयतिधर्माः
The third and fourth ashramas — the forest hermit and the renunciate.
97 verses
एवं गृहाश्रमे स्थित्वा विधिवत्स्नातको द्विजः । वने वसेत्तु नियतो यथावद्विजितैन्द्रियः
evaṃ gṛhāśrame sthitvā vidhivatsnātako dvijaḥ | vane vasettu niyato yathāvadvijitaindriyaḥ
गृहस्थस्तु यथा पश्येद्वलीपलितमात्मनः । अपत्यस्यैव चापत्यं तदाऽरण्यं समाश्रयेत्
gṛhasthastu yathā paśyedvalīpalitamātmanaḥ | apatyasyaiva cāpatyaṃ tadā'raṇyaṃ samāśrayet
संत्यज्य ग्राम्यमाहारं सर्वं चैव परिच्छदम् । पुत्रेषु भार्यां निक्षिप्य वनं गच्छेत्सहैव वा
saṃtyajya grāmyamāhāraṃ sarvaṃ caiva paricchadam | putreṣu bhāryāṃ nikṣipya vanaṃ gacchetsahaiva vā
अग्निहोत्रं समादाय गृह्यं चाग्निपरिच्छदम् । ग्रामादरण्यं निःसृत्य निवसेन्नियतेन्द्रियः
agnihotraṃ samādāya gṛhyaṃ cāgniparicchadam | grāmādaraṇyaṃ niḥsṛtya nivasenniyatendriyaḥ
निष्क्रम्य मुन्यन्नैर्विविधैर्मेध्यैः शाकमूलफलेन वा । एतानेव महायज्ञान्निर्वपेद्विधिपूर्वकम्
niṣkramya munyannairvividhairmedhyaiḥ śākamūlaphalena vā | etāneva mahāyajñānnirvapedvidhipūrvakam
वसीत चर्म चीरं वा सायं स्नायात्प्रगे तथा । जटाश्च बिभृयान्नित्यं श्मश्रुलोमनखानि च
vasīta carma cīraṃ vā sāyaṃ snāyātprage tathā | jaṭāśca bibhṛyānnityaṃ śmaśrulomanakhāni ca
यद्भक्ष्यं स्याद्ततो दद्याद्बलिं भिक्षां च शक्तितः । यद्भक्षः अब्मूलफलभिक्षाभिरर्चयेदाश्रमागतान्
yadbhakṣyaṃ syādtato dadyādbaliṃ bhikṣāṃ ca śaktitaḥ | yadbhakṣaḥ abmūlaphalabhikṣābhirarcayedāśramāgatān
:आश्रमागतं स्वाध्याये नित्ययुक्तः स्याद्दान्तो मैत्रः समाहितः । दाता नित्यमनादाता सर्वभूतानुकम्पकः
:āśramāgataṃ svādhyāye nityayuktaḥ syāddānto maitraḥ samāhitaḥ | dātā nityamanādātā sarvabhūtānukampakaḥ
वैतानिकं च जुहुयादग्निहोत्रं यथाविधि । दर्शमस्कन्दयन् पर्व पौर्णमासं च योगतः
vaitānikaṃ ca juhuyādagnihotraṃ yathāvidhi | darśamaskandayan parva paurṇamāsaṃ ca yogataḥ
ऋक्षेष्ट्य्।आग्रयणं चैव चातुर्मास्यानि चाहरेत् । दर्शेष्ट्य्।आग्रयणं तुरायणं च क्रमशो दक्षस्यायनमेव च
ṛkṣeṣṭy|āgrayaṇaṃ caiva cāturmāsyāni cāharet | darśeṣṭy|āgrayaṇaṃ turāyaṇaṃ ca kramaśo dakṣasyāyanameva ca
दाक्षस्यायनं वासन्तशारदैर्मेध्यैर्मुन्यन्नैः स्वयमाहृतैः । पुरोडाशांश्चरूंश्चैव विधिवत्निर्वपेत्पृथक्
dākṣasyāyanaṃ vāsantaśāradairmedhyairmunyannaiḥ svayamāhṛtaiḥ | puroḍāśāṃścarūṃścaiva vidhivatnirvapetpṛthak
देवताभ्यस्तु तधुत्वा वन्यं मेध्यतरं हविः । शेषमात्मनि युञ्जीत लवणं च स्वयं कृतम्
devatābhyastu tadhutvā vanyaṃ medhyataraṃ haviḥ | śeṣamātmani yuñjīta lavaṇaṃ ca svayaṃ kṛtam
स्थलजौदकशाकानि पुष्पमूलफलानि च । मेध्यवृक्षोद्भवान्यद्यात्स्नेहांश्च फलसम्भवान्
sthalajaudakaśākāni puṣpamūlaphalāni ca | medhyavṛkṣodbhavānyadyātsnehāṃśca phalasambhavān
वर्जयेन् मधु मांसं च भौमानि कवकानि च । भूस्तृणं शिग्रुकं चैव श्लेश्मातकफलानि च
varjayen madhu māṃsaṃ ca bhaumāni kavakāni ca | bhūstṛṇaṃ śigrukaṃ caiva śleśmātakaphalāni ca
त्यजेदाश्वयुजे मासि मुन्यन्नं पूर्वसञ्चितम् । जीर्णानि चैव वासांसि शाकमूलफलानि च
tyajedāśvayuje māsi munyannaṃ pūrvasañcitam | jīrṇāni caiva vāsāṃsi śākamūlaphalāni ca
न फालकृष्टमश्नीयादुत्सृष्टमपि केन चित् । न ग्रामजातान्यार्तोऽपि मूलाणि च फलानि च
na phālakṛṣṭamaśnīyādutsṛṣṭamapi kena cit | na grāmajātānyārto'pi mūlāṇi ca phalāni ca
पुष्पानि च फलानि च अग्निपक्वाशनो वा स्यात्कालपक्वभुजेव वा । अश्मकुट्टो भवेद्वाऽपि दन्तोलूखलिकोऽपि वा
puṣpāni ca phalāni ca agnipakvāśano vā syātkālapakvabhujeva vā | aśmakuṭṭo bhavedvā'pi dantolūkhaliko'pi vā
सद्यः प्रक्षालको वा स्यान् माससञ्चयिकोऽपि वा । षण्मासनिचयो वा स्यात्समानिचय एव वा
sadyaḥ prakṣālako vā syān māsasañcayiko'pi vā | ṣaṇmāsanicayo vā syātsamānicaya eva vā
नक्तं चान्नं समश्नीयाद्दिवा वाऽहृत्य शक्तितः । चतुर्थकालिको वा स्यात्स्याद्वाऽप्यष्टमकालिकः
naktaṃ cānnaṃ samaśnīyāddivā vā'hṛtya śaktitaḥ | caturthakāliko vā syātsyādvā'pyaṣṭamakālikaḥ
चान्द्रायणविधानैर्वा शुक्लकृष्णे च वर्तयेत् । पक्षान्तयोर्वाऽप्यश्नीयाद्यवागूं क्वथितां सकृत्
cāndrāyaṇavidhānairvā śuklakṛṣṇe ca vartayet | pakṣāntayorvā'pyaśnīyādyavāgūṃ kvathitāṃ sakṛt
पुष्पमूलफलैर्वाऽपि केवलैर्वर्तयेत्सदा । कालपक्वैः स्वयं शीर्णैर्वैखानसमते स्थितः
puṣpamūlaphalairvā'pi kevalairvartayetsadā | kālapakvaiḥ svayaṃ śīrṇairvaikhānasamate sthitaḥ
भूमौ विपरिवर्तेत तिष्ठेद्वा प्रपदैर्दिनम् । स्थानासनाभ्यां विहरेत्सवनेषूपयन्नपः
bhūmau viparivarteta tiṣṭhedvā prapadairdinam | sthānāsanābhyāṃ viharetsavaneṣūpayannapaḥ
ग्रीष्मे पञ्चतपास्तु स्याद्वर्षास्वभ्रावकाशिकः । आर्द्रवासास्तु हेमन्ते क्रमशो वर्धयंस्तपः
grīṣme pañcatapāstu syādvarṣāsvabhrāvakāśikaḥ | ārdravāsāstu hemante kramaśo vardhayaṃstapaḥ
उपस्पृशंस्त्रिषवणं पितॄन् देवांश्च तर्पयेत् । तपस्चरंश्चोग्रतरं शोषयेद्देहमात्मनः
upaspṛśaṃstriṣavaṇaṃ pitṝn devāṃśca tarpayet | tapascaraṃścogrataraṃ śoṣayeddehamātmanaḥ
अग्नीनात्मनि वैतानान् समारोप्य यथाविधि । अनग्निरनिकेतः स्यान् मुनिर्मूलफलाशनः
agnīnātmani vaitānān samāropya yathāvidhi | anagniraniketaḥ syān munirmūlaphalāśanaḥ
अप्रयत्नः सुखार्थेषु ब्रह्मचारी धराऽऽशयः । शरणेष्वममश्चैव वृक्षमूलनिकेतनः
aprayatnaḥ sukhārtheṣu brahmacārī dharā''śayaḥ | śaraṇeṣvamamaścaiva vṛkṣamūlaniketanaḥ
तापसेष्वेव विप्रेषु यात्रिकं भैक्षमाहरेत् । गृहमेधिषु चान्येषु द्विजेषु वनवासिषु
tāpaseṣveva vipreṣu yātrikaṃ bhaikṣamāharet | gṛhamedhiṣu cānyeṣu dvijeṣu vanavāsiṣu
ग्रामादाहृत्य वाऽश्नीयादष्टौ ग्रासान् वने वसन् । प्रतिगृह्य पुटेनैव पाणिना शकलेन वा
grāmādāhṛtya vā'śnīyādaṣṭau grāsān vane vasan | pratigṛhya puṭenaiva pāṇinā śakalena vā
एताश्चान्याश्च सेवेत दीक्षा विप्रो वने वसन् । विविधाश्चौपनिषदीरात्मसंसिद्धये श्रुतीः
etāścānyāśca seveta dīkṣā vipro vane vasan | vividhāścaupaniṣadīrātmasaṃsiddhaye śrutīḥ
ऋषिभिर्ब्राह्मणैश्चैव गृहस्थैरेव सेविताः । विद्यातपोविवृद्ध्यर्थं शरीरस्य च शुद्धये
ṛṣibhirbrāhmaṇaiścaiva gṛhasthaireva sevitāḥ | vidyātapovivṛddhyarthaṃ śarīrasya ca śuddhaye
अपराजितां वाऽस्थाय व्रजेद्दिशमजिह्मगः । आ निपातात्शरीरस्य युक्तो वार्यनिलाशनः
aparājitāṃ vā'sthāya vrajeddiśamajihmagaḥ | ā nipātātśarīrasya yukto vāryanilāśanaḥ
आसां महर्षिचर्याणां त्यक्त्वाऽन्यतमया तनुम् । वीतशोकभयो विप्रो ब्रह्मलोके महीयते
āsāṃ maharṣicaryāṇāṃ tyaktvā'nyatamayā tanum | vītaśokabhayo vipro brahmaloke mahīyate
वनेषु च विहृत्यैवं तृतीयं भागमायुषः । चतुर्थमायुषो भागं त्यक्वा सङ्गान् परिव्रजेत्
vaneṣu ca vihṛtyaivaṃ tṛtīyaṃ bhāgamāyuṣaḥ | caturthamāyuṣo bhāgaṃ tyakvā saṅgān parivrajet
आश्रमादाश्रमं गत्वा हुतहोमो जितेन्द्रियः । भिक्षाबलिपरिश्रान्तः प्रव्रजन् प्रेत्य वर्धते
āśramādāśramaṃ gatvā hutahomo jitendriyaḥ | bhikṣābalipariśrāntaḥ pravrajan pretya vardhate
ऋणानि त्रीण्यपाकृत्य मनो मोक्षे निवेशयेत् । अनपाकृत्य मोक्षं तु सेवमानो व्रजत्यधः
ṛṇāni trīṇyapākṛtya mano mokṣe niveśayet | anapākṛtya mokṣaṃ tu sevamāno vrajatyadhaḥ
अधीत्य विधिवद्वेदान् पुत्रांश्चोत्पाद्य धर्मतः । इष्ट्वा च शक्तितो यज्ञैर्मनो मोक्षे निवेशयेत्
adhītya vidhivadvedān putrāṃścotpādya dharmataḥ | iṣṭvā ca śaktito yajñairmano mokṣe niveśayet
अनधीत्य द्विजो वेदाननुत्पाद्य तथा सुतान् । तथा प्रजां अनिष्ट्वा चैव यज्ञैश्च मोक्षमिच्छन् व्रजत्यधः
anadhītya dvijo vedānanutpādya tathā sutān | tathā prajāṃ aniṣṭvā caiva yajñaiśca mokṣamicchan vrajatyadhaḥ
प्राजापत्यं निरुप्येष्टिं सर्ववेदसदक्षिणाम् । सार्ववेदसदक्षिणाम् आत्मन्यग्नीन् समारोप्य ब्राह्मणः प्रव्रजेद्गृहात्
prājāpatyaṃ nirupyeṣṭiṃ sarvavedasadakṣiṇām | sārvavedasadakṣiṇām ātmanyagnīn samāropya brāhmaṇaḥ pravrajedgṛhāt
यो दत्त्वा सर्वभूतेभ्यः प्रव्रजत्यभयं गृहात् । तस्य तेजोमया लोका भवन्ति ब्रह्मवादिनः
yo dattvā sarvabhūtebhyaḥ pravrajatyabhayaṃ gṛhāt | tasya tejomayā lokā bhavanti brahmavādinaḥ
यस्मादण्वपि भूतानां द्विजान्नोत्पद्यते भयम् । तस्य देहाद्विमुक्तस्य भयं नास्ति कुतश्चन
yasmādaṇvapi bhūtānāṃ dvijānnotpadyate bhayam | tasya dehādvimuktasya bhayaṃ nāsti kutaścana
अगारादभिनिष्क्रान्तः पवित्रोपचितो मुनिः । समुपोढेषु कामेषु निरपेक्षः परिव्रजेत्
agārādabhiniṣkrāntaḥ pavitropacito muniḥ | samupoḍheṣu kāmeṣu nirapekṣaḥ parivrajet
एक एव चरेन्नित्यं सिद्ध्यर्थमसहायवान् । सिद्धिमेकस्य सम्पश्यन्न जहाति न हीयते
eka eva carennityaṃ siddhyarthamasahāyavān | siddhimekasya sampaśyanna jahāti na hīyate
सिद्धम् अनग्निरनिकेतः स्याद्ग्राममन्नार्थमाश्रयेत् । उपेक्षकोऽसङ्कुसुको मुनिर्भावसमाहितः
siddham anagniraniketaḥ syādgrāmamannārthamāśrayet | upekṣako'saṅkusuko munirbhāvasamāhitaḥ
ऽसाङ्कुसुको कपालं वृक्षमूलानि कुचेलमसहायता । कुचैलं समता चैव सर्वस्मिन्नेतत्मुक्तस्य लक्षणम्
'sāṅkusuko kapālaṃ vṛkṣamūlāni kucelamasahāyatā | kucailaṃ samatā caiva sarvasminnetatmuktasya lakṣaṇam
नाभिनन्देत मरणं नाभिनन्देत जीवितम् । कालमेव प्रतीक्षेत निर्वेशं भृतको यथा
nābhinandeta maraṇaṃ nābhinandeta jīvitam | kālameva pratīkṣeta nirveśaṃ bhṛtako yathā
दृष्टिपूतं न्यसेत्पादं वस्त्रपूतं जलं पिबेत् । सत्यपूतां वदेद्वाचं मनःपूतं समाचरेत्
dṛṣṭipūtaṃ nyasetpādaṃ vastrapūtaṃ jalaṃ pibet | satyapūtāṃ vadedvācaṃ manaḥpūtaṃ samācaret
अतिवादांस्तितिक्षेत नावमन्येत कं चन । न चैमं देहमाश्रित्य वैरं कुर्वीत केन चित्
ativādāṃstitikṣeta nāvamanyeta kaṃ cana | na caimaṃ dehamāśritya vairaṃ kurvīta kena cit
क्रुद्ध्यन्तं न प्रतिक्रुध्येदाक्रुष्टः कुशलं वदेत् । सप्तद्वारावकीर्णां च न वाचमनृतां वदेत्
kruddhyantaṃ na pratikrudhyedākruṣṭaḥ kuśalaṃ vadet | saptadvārāvakīrṇāṃ ca na vācamanṛtāṃ vadet
अध्यात्मरतिरासीनो निरपेक्षो निरामिषः । आत्मनैव सहायेन सुखार्थी विचरेदिह
adhyātmaratirāsīno nirapekṣo nirāmiṣaḥ | ātmanaiva sahāyena sukhārthī vicarediha
न चोत्पातनिमित्ताभ्यां न नक्षत्राङ्गविद्यया । नानुशासनवादाभ्यां भिक्षां लिप्सेत कर्हि चित्
na cotpātanimittābhyāṃ na nakṣatrāṅgavidyayā | nānuśāsanavādābhyāṃ bhikṣāṃ lipseta karhi cit
न तापसैर्ब्राह्मणैर्वा वयोभिरपि वा श्वभिः । आकीर्णं भिक्षुकैर्वाऽन्यैरगारमुपसंव्रजेत्
na tāpasairbrāhmaṇairvā vayobhirapi vā śvabhiḥ | ākīrṇaṃ bhikṣukairvā'nyairagāramupasaṃvrajet
कॢप्तकेशनखश्मश्रुः पात्री दण्डी कुसुम्भवान् । विचरेन्नियतो नित्यं सर्वभूतान्यपीडयन्
kḷptakeśanakhaśmaśruḥ pātrī daṇḍī kusumbhavān | vicarenniyato nityaṃ sarvabhūtānyapīḍayan
अतैजसानि पात्राणि तस्य स्युर्निर्व्रणानि च । तेषामद्भिः स्मृतं शौचं चमसानामिवाध्वरे
ataijasāni pātrāṇi tasya syurnirvraṇāni ca | teṣāmadbhiḥ smṛtaṃ śaucaṃ camasānāmivādhvare
अलाबुं दारुपात्रं च मृण्मयं वैदलं तथा । एताणि यतिपात्राणि मनुः स्वायम्भुवोऽब्रवीत्
alābuṃ dārupātraṃ ca mṛṇmayaṃ vaidalaṃ tathā | etāṇi yatipātrāṇi manuḥ svāyambhuvo'bravīt
एककालं चरेद्भैक्षं न प्रसज्जेत विस्तरे । भैक्षे प्रसक्तो हि यतिर्विषयेष्वपि सज्जति
ekakālaṃ caredbhaikṣaṃ na prasajjeta vistare | bhaikṣe prasakto hi yatirviṣayeṣvapi sajjati
विधूमे सन्नमुसले व्यङ्गारे भुक्तवज्जने । वृत्ते शरावसम्पाते भिक्षां नित्यं यतिश्चरेत्
vidhūme sannamusale vyaṅgāre bhuktavajjane | vṛtte śarāvasampāte bhikṣāṃ nityaṃ yatiścaret
अलाभे न विषदी स्यात्लाभे चैव न हर्षयेत् । प्राणयात्रिकमात्रः स्यात्मात्रासङ्गाद्विनिर्गतः
alābhe na viṣadī syātlābhe caiva na harṣayet | prāṇayātrikamātraḥ syātmātrāsaṅgādvinirgataḥ
अभिपूजितलाभांस्तु जुगुप्सेतैव सर्वशः । अभिपूजितलाभैश्च यतिर्मुक्तोऽपि बध्यते
abhipūjitalābhāṃstu jugupsetaiva sarvaśaḥ | abhipūjitalābhaiśca yatirmukto'pi badhyate
अल्पान्नाभ्यवहारेण रहःस्थानासनेन च । ह्रियमाणानि विषयैरिन्द्रियाणि निवर्तयेत्
alpānnābhyavahāreṇa rahaḥsthānāsanena ca | hriyamāṇāni viṣayairindriyāṇi nivartayet
इन्द्रियाणां निरोधेन रागद्वेषक्षयेण च । अहिंसया च भूतानाममृतत्वाय कल्पते
indriyāṇāṃ nirodhena rāgadveṣakṣayeṇa ca | ahiṃsayā ca bhūtānāmamṛtatvāya kalpate
अवेक्षेत गतीर्नॄणां कर्मदोषसमुद्भवाः । निरये चैव पतनं यातनाश्च यमक्षये
avekṣeta gatīrnṝṇāṃ karmadoṣasamudbhavāḥ | niraye caiva patanaṃ yātanāśca yamakṣaye
विप्रयोगं प्रियैश्चैव संयोगं च तथाऽप्रियैः । जरया चाभिभवनं व्याधिभिश्चोपपीडनम्
viprayogaṃ priyaiścaiva saṃyogaṃ ca tathā'priyaiḥ | jarayā cābhibhavanaṃ vyādhibhiścopapīḍanam
देहादुत्क्रमणं चास्मात्पुनर्गर्भे च सम्भवम् । योनिकोटिसहस्रेषु सृतीश्चास्यान्तरात्मनः
dehādutkramaṇaṃ cāsmātpunargarbhe ca sambhavam | yonikoṭisahasreṣu sṛtīścāsyāntarātmanaḥ
अधर्मप्रभवं चैव दुःखयोगं शरीरिणाम् । धर्मार्थप्रभवं चैव सुखसंयोगमक्षयम्
adharmaprabhavaṃ caiva duḥkhayogaṃ śarīriṇām | dharmārthaprabhavaṃ caiva sukhasaṃyogamakṣayam
सूक्ष्मतां चान्ववेक्षेत योगेन परमात्मनः । देहेषु च समुत्पत्तिमुत्तमेष्वधमेषु च
sūkṣmatāṃ cānvavekṣeta yogena paramātmanaḥ | deheṣu ca samutpattimuttameṣvadhameṣu ca
देहेषु चैवोपपत्तिम् दूषितोऽपि चरेद्धर्मं यत्र तत्राश्रमे रतः । भूषितोऽपि समः सर्वेषु भूतेषु न लिङ्गं धर्मकारणम्
deheṣu caivopapattim dūṣito'pi careddharmaṃ yatra tatrāśrame rataḥ | bhūṣito'pi samaḥ sarveṣu bhūteṣu na liṅgaṃ dharmakāraṇam
फलं कतकवृक्षस्य यद्यप्यम्बुप्रसादकम् । न नामग्रहणादेव तस्य वारि प्रसीदति
phalaṃ katakavṛkṣasya yadyapyambuprasādakam | na nāmagrahaṇādeva tasya vāri prasīdati
संरक्षणार्थं जन्तूनां रात्रावहनि वा सदा । शरीरस्यात्यये चैव समीक्ष्य वसुधां चरेत्
saṃrakṣaṇārthaṃ jantūnāṃ rātrāvahani vā sadā | śarīrasyātyaye caiva samīkṣya vasudhāṃ caret
अह्ना रात्र्या च याञ्जन्तून् हिनस्त्यज्ञानतो यतिः । तेषां स्नात्वा विशुद्ध्यर्थं प्राणायामान् षडाचरेत्
ahnā rātryā ca yāñjantūn hinastyajñānato yatiḥ | teṣāṃ snātvā viśuddhyarthaṃ prāṇāyāmān ṣaḍācaret
प्राणायामा ब्राह्मणस्य त्रयोऽपि विधिवत्कृताः । व्याहृतिप्रणवैर्युक्ता विज्ञेयं परमं तपः
prāṇāyāmā brāhmaṇasya trayo'pi vidhivatkṛtāḥ | vyāhṛtipraṇavairyuktā vijñeyaṃ paramaṃ tapaḥ
दह्यन्ते ध्मायमानानां धातूनां हि यथा मलाः । तथेन्द्रियाणां दह्यन्ते दोषाः प्राणस्य निग्रहात्
dahyante dhmāyamānānāṃ dhātūnāṃ hi yathā malāḥ | tathendriyāṇāṃ dahyante doṣāḥ prāṇasya nigrahāt
प्राणायामैर्दहेद्दोषान् धारणाभिश्च किल्बिषम् । प्रत्याहारेण संसर्गान् ध्यानेनानीश्वरान् गुणान्
prāṇāyāmairdaheddoṣān dhāraṇābhiśca kilbiṣam | pratyāhāreṇa saṃsargān dhyānenānīśvarān guṇān
उच्चावचेषु भूतेषु दुर्ज्ञेयामकृतात्मभिः । ध्यानयोगेन सम्पश्येद्गतिमस्यान्तरात्मनः
uccāvaceṣu bhūteṣu durjñeyāmakṛtātmabhiḥ | dhyānayogena sampaśyedgatimasyāntarātmanaḥ
सम्यग्दर्शनसम्पन्नः कर्मभिर्न निबध्यते । दर्शनेन विहीनस्तु संसारं प्रतिपद्यते
samyagdarśanasampannaḥ karmabhirna nibadhyate | darśanena vihīnastu saṃsāraṃ pratipadyate
अहिंसयेन्द्रियासङ्गैर्वैदिकैश्चैव कर्मभिः । तपसश्चरणैश्चौग्रैः साधयन्तीह तत्पदम्
ahiṃsayendriyāsaṅgairvaidikaiścaiva karmabhiḥ | tapasaścaraṇaiścaugraiḥ sādhayantīha tatpadam
अस्थिस्थूणं स्नायुयुतं मांसशोणितलेपनम् । चर्मावनद्धं दुर्गन्धि पूर्णं मूत्रपुरीषयोः
asthisthūṇaṃ snāyuyutaṃ māṃsaśoṇitalepanam | carmāvanaddhaṃ durgandhi pūrṇaṃ mūtrapurīṣayoḥ
जराशोकसमाविष्टं रोगायतनमातुरम् । रजस्वलमनित्यं च भूतावासमिमं त्यजेत्
jarāśokasamāviṣṭaṃ rogāyatanamāturam | rajasvalamanityaṃ ca bhūtāvāsamimaṃ tyajet
नदीकूलं यथा वृक्षो वृक्षं वा शकुनिर्यथा । तथा त्यजन्निमं देहं कृच्छ्राद्ग्राहाद्विमुच्यते
nadīkūlaṃ yathā vṛkṣo vṛkṣaṃ vā śakuniryathā | tathā tyajannimaṃ dehaṃ kṛcchrādgrāhādvimucyate
प्रियेषु स्वेषु सुकृतमप्रियेषु च दुष्कृतम् । विसृज्य ध्यानयोगेन ब्रह्माभ्येति सनातनम्
priyeṣu sveṣu sukṛtamapriyeṣu ca duṣkṛtam | visṛjya dhyānayogena brahmābhyeti sanātanam
यदा भावेन भवति सर्वभावेषु निःस्पृहः । तदा सुखमवाप्नोति प्रेत्य चैह च शाश्वतम्
yadā bhāvena bhavati sarvabhāveṣu niḥspṛhaḥ | tadā sukhamavāpnoti pretya caiha ca śāśvatam
अनेन विधिना सर्वांस्त्यक्त्वा सङ्गान् शनैः शनैः । सर्वद्वन्द्वविनिर्मुक्तो ब्रह्मण्येवावतिष्ठते
anena vidhinā sarvāṃstyaktvā saṅgān śanaiḥ śanaiḥ | sarvadvandvavinirmukto brahmaṇyevāvatiṣṭhate
ध्यानिकं सर्वमेवैतद्यदेतदभिशब्दितम् । न ह्यनध्यात्मवित्कश्चित्क्रियाफलमुपाश्नुते
dhyānikaṃ sarvamevaitadyadetadabhiśabditam | na hyanadhyātmavitkaścitkriyāphalamupāśnute
अधियज्ञं ब्रह्म जपेदाधिदैविकमेव च । आध्यात्मिकं च सततं वेदान्ताभिहितं च यत्
adhiyajñaṃ brahma japedādhidaivikameva ca | ādhyātmikaṃ ca satataṃ vedāntābhihitaṃ ca yat
इदं शरणमज्ञानामिदमेव विजानताम् । इदमन्विच्छतां स्वर्गमिदमानन्त्यमिच्छताम्
idaṃ śaraṇamajñānāmidameva vijānatām | idamanvicchatāṃ svargamidamānantyamicchatām
अनेन क्रमयोगेन परिव्रजति यो द्विजः । स विधूयैह पाप्मानं परं ब्रह्माधिगच्छति
anena kramayogena parivrajati yo dvijaḥ | sa vidhūyaiha pāpmānaṃ paraṃ brahmādhigacchati
एष धर्मोऽनुशिष्टो वो यतीनां नियतात्मनाम् । वेदसंन्यासिकानां तु कर्मयोगं निबोधत
eṣa dharmo'nuśiṣṭo vo yatīnāṃ niyatātmanām | vedasaṃnyāsikānāṃ tu karmayogaṃ nibodhata
ब्रह्मचारी गृहस्थश्च वानप्रस्थो यतिस्तथा । एते गृहस्थप्रभवाश्चत्वारः पृथगाश्रमाः
brahmacārī gṛhasthaśca vānaprastho yatistathā | ete gṛhasthaprabhavāścatvāraḥ pṛthagāśramāḥ
सर्वेऽपि क्रमशस्त्वेते यथाशास्त्रं निषेविताः । यथोक्तकारिणं विप्रं नयन्ति परमां गतिम्
sarve'pi kramaśastvete yathāśāstraṃ niṣevitāḥ | yathoktakāriṇaṃ vipraṃ nayanti paramāṃ gatim
सर्वेषामपि चैतेषां वेदस्मृतिविधानतः । वेदश्रुतिविधानतः गृहस्थ उच्यते श्रेष्ठः स त्रीनेतान् बिभर्ति हि
sarveṣāmapi caiteṣāṃ vedasmṛtividhānataḥ | vedaśrutividhānataḥ gṛhastha ucyate śreṣṭhaḥ sa trīnetān bibharti hi
यथा नदीनदाः सर्वे सागरे यान्ति संस्थितिम् । तथैवाश्रमिणः सर्वे गृहस्थे यान्ति संस्थितिम्
yathā nadīnadāḥ sarve sāgare yānti saṃsthitim | tathaivāśramiṇaḥ sarve gṛhasthe yānti saṃsthitim
चतुर्भिरपि चैवैतैर्नित्यमाश्रमिभिर्द्विजैः । दशलक्षणको धर्मः सेवितव्यः प्रयत्नतः
caturbhirapi caivaitairnityamāśramibhirdvijaiḥ | daśalakṣaṇako dharmaḥ sevitavyaḥ prayatnataḥ
धृतिः क्षमा दमोऽस्तेयं शौचमिन्द्रियनिग्रहः । धीर्विद्या सत्यमक्रोधो दशकं धर्मलक्षणम्
dhṛtiḥ kṣamā damo'steyaṃ śaucamindriyanigrahaḥ | dhīrvidyā satyamakrodho daśakaṃ dharmalakṣaṇam
दश लक्षणानि धर्मस्य ये विप्राः समधीयते । अधीत्य चानुवर्तन्ते ते यान्ति परमां गतिम्
daśa lakṣaṇāni dharmasya ye viprāḥ samadhīyate | adhītya cānuvartante te yānti paramāṃ gatim
दशलक्षणकं धर्ममनुतिष्ठन् समाहितः । वेदान्तं विधिवत्श्रुत्वा संन्यसेदनृणो द्विजः
daśalakṣaṇakaṃ dharmamanutiṣṭhan samāhitaḥ | vedāntaṃ vidhivatśrutvā saṃnyasedanṛṇo dvijaḥ
संन्यस्य सर्वकर्माणि कर्मदोषानपानुदन् । नियतो वेदमभ्यस्य पुत्रैश्वर्ये सुखं वसेत्
saṃnyasya sarvakarmāṇi karmadoṣānapānudan | niyato vedamabhyasya putraiśvarye sukhaṃ vaset
एवं संन्यस्य कर्माणि स्वकार्यपरमोऽस्पृहः । संन्यासेनापहत्यैनः प्राप्नोति परमं गतिम्
evaṃ saṃnyasya karmāṇi svakāryaparamo'spṛhaḥ | saṃnyāsenāpahatyainaḥ prāpnoti paramaṃ gatim
एष वोऽभिहितो धर्मो ब्राह्मणस्य चतुर्विधः । पुण्योऽक्षयफलः प्रेत्य राज्ञां धर्मं निबोधत
eṣa vo'bhihito dharmo brāhmaṇasya caturvidhaḥ | puṇyo'kṣayaphalaḥ pretya rājñāṃ dharmaṃ nibodhata