Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva

Manusmriti · Chapter 8

Civil and Criminal Law

व्यवहारपदानि

The eighteen titles of law — debt, deposit, sale, partnership, theft, assault, defamation, etc.

418 verses

📖 Book View
  1. व्यवहारान् दिदृक्षुस्तु ब्राह्मणैः सह पार्थिवः । मन्त्रज्ञैर्मन्त्रिभिश्चैव विनीतः प्रविशेत्सभाम्

    vyavahārān didṛkṣustu brāhmaṇaiḥ saha pārthivaḥ | mantrajñairmantribhiścaiva vinītaḥ praviśetsabhām

  2. तत्रासीनः स्थितो वाऽपि पाणिमुद्यम्य दक्षिणम् । विनीतवेषाभरणः पश्येत्कार्याणि कार्यिणाम्

    tatrāsīnaḥ sthito vā'pi pāṇimudyamya dakṣiṇam | vinītaveṣābharaṇaḥ paśyetkāryāṇi kāryiṇām

  3. प्रत्यहं देशदृष्टैश्च शास्त्रदृष्टैश्च हेतुभिः । अष्टादशसु मार्गेषु निबद्धानि पृथक्पृथक्

    pratyahaṃ deśadṛṣṭaiśca śāstradṛṣṭaiśca hetubhiḥ | aṣṭādaśasu mārgeṣu nibaddhāni pṛthakpṛthak

  4. तेषामाद्यं ऋणादानं निक्षेपोऽस्वामिविक्रयः । सम्भूय च समुत्थानं दत्तस्यानपकर्म च

    teṣāmādyaṃ ṛṇādānaṃ nikṣepo'svāmivikrayaḥ | sambhūya ca samutthānaṃ dattasyānapakarma ca

  5. वेतनस्यैव चादानं संविदश्च व्यतिक्रमः । क्रयविक्रयानुशयो विवादः स्वामिपालयोः

    vetanasyaiva cādānaṃ saṃvidaśca vyatikramaḥ | krayavikrayānuśayo vivādaḥ svāmipālayoḥ

  6. सीमाविवादधर्मश्च पारुष्ये दण्डवाचिके । स्तेयं च साहसं चैव स्त्रीसङ्ग्रहणमेव च

    sīmāvivādadharmaśca pāruṣye daṇḍavācike | steyaṃ ca sāhasaṃ caiva strīsaṅgrahaṇameva ca

  7. स्त्रीपुंधर्मो विभागश्च द्यूतमाह्वय एव च । पदान्यष्टादशैतानि व्यवहारस्थिताविह

    strīpuṃdharmo vibhāgaśca dyūtamāhvaya eva ca | padānyaṣṭādaśaitāni vyavahārasthitāviha

  8. एषु स्थानेषु भूयिष्ठं विवादं चरतां नृणाम् । धर्मं शाश्वतमाश्रित्य कुर्यात्कार्यविनिर्णयम्

    eṣu sthāneṣu bhūyiṣṭhaṃ vivādaṃ caratāṃ nṛṇām | dharmaṃ śāśvatamāśritya kuryātkāryavinirṇayam

  9. यदा स्वयं न कुर्यात्तु नृपतिः कार्यदर्शनम् । तदा नियुञ्ज्याद्विद्वांसं ब्राह्मणं कार्यदर्शने

    yadā svayaṃ na kuryāttu nṛpatiḥ kāryadarśanam | tadā niyuñjyādvidvāṃsaṃ brāhmaṇaṃ kāryadarśane

  10. सोऽस्य कार्याणि सम्पश्येत्सभ्यैरेव त्रिभिर्वृतः । सभामेव प्रविश्याग्र्यामासीनः स्थित एव वा

    so'sya kāryāṇi sampaśyetsabhyaireva tribhirvṛtaḥ | sabhāmeva praviśyāgryāmāsīnaḥ sthita eva vā

  11. यस्मिन् देशे निषीदन्ति विप्रा वेदविदस्त्रयः । राज्ञश्चाधिकृतो विद्वान् ब्रह्मणस्तां सभां विदुः

    yasmin deśe niṣīdanti viprā vedavidastrayaḥ | rājñaścādhikṛto vidvān brahmaṇastāṃ sabhāṃ viduḥ

  12. धर्मो विद्धस्त्वधर्मेण सभां यत्रोपतिष्ठते । शल्यं चास्य न कृन्तन्ति विद्धास्तत्र सभासदः

    dharmo viddhastvadharmeṇa sabhāṃ yatropatiṣṭhate | śalyaṃ cāsya na kṛntanti viddhāstatra sabhāsadaḥ

  13. सभां वा न प्रवेष्टव्यं वक्तव्यं वा समञ्जसम् । सभा वा न प्रवेष्टव्या अब्रुवन् विब्रुवन् वाऽपि नरो भवति किल्बिषी

    sabhāṃ vā na praveṣṭavyaṃ vaktavyaṃ vā samañjasam | sabhā vā na praveṣṭavyā abruvan vibruvan vā'pi naro bhavati kilbiṣī

  14. यत्र धर्मो ह्यधर्मेण सत्यं यत्रानृतेन च । हन्यते प्रेक्षमाणानां हतास्तत्र सभासदः

    yatra dharmo hyadharmeṇa satyaṃ yatrānṛtena ca | hanyate prekṣamāṇānāṃ hatāstatra sabhāsadaḥ

  15. धर्म एव हतो हन्ति धर्मो रक्षति रक्षितः । तस्माद्धर्मो न हन्तव्यो मा नो धर्मो हतोऽवधीत्

    dharma eva hato hanti dharmo rakṣati rakṣitaḥ | tasmāddharmo na hantavyo mā no dharmo hato'vadhīt

  16. वधीत् वृषो हि भगवान् धर्मस्तस्य यः कुरुते ह्यलम् । त्वलम् वृषलं तं विदुर्देवास्तस्माद्धर्मं न लोपयेत्

    vadhīt vṛṣo hi bhagavān dharmastasya yaḥ kurute hyalam | tvalam vṛṣalaṃ taṃ vidurdevāstasmāddharmaṃ na lopayet

  17. एक एव सुहृद्धर्मो निधानेऽप्यनुयाति यः । शरीरेण समं नाशं सर्वमन्यधि गच्छति

    eka eva suhṛddharmo nidhāne'pyanuyāti yaḥ | śarīreṇa samaṃ nāśaṃ sarvamanyadhi gacchati

  18. पादोऽधर्मस्य कर्तारं पादः साक्षिणं ऋच्छति । पादः सभासदः सर्वान् पादो राजानमृच्छति

    pādo'dharmasya kartāraṃ pādaḥ sākṣiṇaṃ ṛcchati | pādaḥ sabhāsadaḥ sarvān pādo rājānamṛcchati

  19. राजा भवत्यनेनास्तु मुच्यन्ते च सभासदः । एनो गच्छति कर्तारं निन्दाऽर्हो यत्र निन्द्यते

    rājā bhavatyanenāstu mucyante ca sabhāsadaḥ | eno gacchati kartāraṃ nindā'rho yatra nindyate

  20. जातिमात्रोपजीवी वा कामं स्याद्ब्राह्मणब्रुवः । धर्मप्रवक्ता नृपतेर्न शूद्रः कथंचन

    jātimātropajīvī vā kāmaṃ syādbrāhmaṇabruvaḥ | dharmapravaktā nṛpaterna śūdraḥ kathaṃcana

  21. यस्य शूद्रस्तु कुरुते राज्ञो धर्मविवेचनम् । तस्य सीदति तद्राष्ट्रं पङ्के गौरिव पश्यतः

    yasya śūdrastu kurute rājño dharmavivecanam | tasya sīdati tadrāṣṭraṃ paṅke gauriva paśyataḥ

  22. यद्राष्ट्रं शूद्रभूयिष्ठं नास्तिकाक्रान्तमद्विजम् । विनश्यत्याशु तत्कृत्स्नं दुर्भिक्षव्याधिपीडितम्

    yadrāṣṭraṃ śūdrabhūyiṣṭhaṃ nāstikākrāntamadvijam | vinaśyatyāśu tatkṛtsnaṃ durbhikṣavyādhipīḍitam

  23. धर्मासनमधिष्ठाय संवीताङ्गः समाहितः । प्रणम्य लोकपालेभ्यः कार्यदर्शनमारभेत्

    dharmāsanamadhiṣṭhāya saṃvītāṅgaḥ samāhitaḥ | praṇamya lokapālebhyaḥ kāryadarśanamārabhet

  24. अर्थानर्थावुभौ बुद्ध्वा धर्माधर्मौ च केवलौ । वर्णक्रमेण सर्वाणि पश्येत्कार्याणि कार्यिणाम्

    arthānarthāvubhau buddhvā dharmādharmau ca kevalau | varṇakrameṇa sarvāṇi paśyetkāryāṇi kāryiṇām

  25. बाह्यैर्विभावयेत्लिङ्गैर्भावमन्तर्गतं नृणाम् । स्वरवर्णैङ्गिताकारैश्चक्षुषा चेष्टितेन च

    bāhyairvibhāvayetliṅgairbhāvamantargataṃ nṛṇām | svaravarṇaiṅgitākāraiścakṣuṣā ceṣṭitena ca

  26. आकारैरिङ्गितैर्गत्या चेष्टया भाषितेन च । नेत्रवक्त्रविकारैश्च गृह्यतेऽन्तर्गतं मनः

    ākārairiṅgitairgatyā ceṣṭayā bhāṣitena ca | netravaktravikāraiśca gṛhyate'ntargataṃ manaḥ

  27. बालदायादिकं रिक्थं तावद्राजाऽनुपालयेत् । यावत्स स्यात्समावृत्तो यावत्चातीतशैशवः ॥ यावद्वाऽतीतशैशवः ८२७॥ वशाऽपुत्रासु चैवं स्याद्रक्षणं निष्कुलासु च । पतिव्रतासु च स्त्रीषु विधवास्वातुरासु च

    bāladāyādikaṃ rikthaṃ tāvadrājā'nupālayet | yāvatsa syātsamāvṛtto yāvatcātītaśaiśavaḥ || yāvadvā'tītaśaiśavaḥ 827|| vaśā'putrāsu caivaṃ syādrakṣaṇaṃ niṣkulāsu ca | pativratāsu ca strīṣu vidhavāsvāturāsu ca

  28. जीवन्तीनां तु तासां ये तधरेयुः स्वबान्धवाः । तांशिष्यात्चौरदण्डेन धार्मिकः पृथिवीपतिः

    jīvantīnāṃ tu tāsāṃ ye tadhareyuḥ svabāndhavāḥ | tāṃśiṣyātcauradaṇḍena dhārmikaḥ pṛthivīpatiḥ

  29. प्रणष्टस्वामिकं रिक्थं राजा त्र्यब्दं निधापयेत् । अर्वाक्त्र्यब्दाद्धरेत्स्वामी परेण नृपतिर्हरेत्

    praṇaṣṭasvāmikaṃ rikthaṃ rājā tryabdaṃ nidhāpayet | arvāktryabdāddharetsvāmī pareṇa nṛpatirharet

  30. ममैदमिति यो ब्रूयात्सोऽनुयोज्यो यथाविधि । संवाद्य रूपसङ्ख्यादीन् स्वामी तद्द्रव्यमर्हति

    mamaidamiti yo brūyātso'nuyojyo yathāvidhi | saṃvādya rūpasaṅkhyādīn svāmī taddravyamarhati

  31. अवेदयानो नष्टस्य देशं कालं च तत्त्वतः । वर्णं रूपं प्रमाणं च तत्समं दण्डमर्हति

    avedayāno naṣṭasya deśaṃ kālaṃ ca tattvataḥ | varṇaṃ rūpaṃ pramāṇaṃ ca tatsamaṃ daṇḍamarhati

  32. आददीताथ षड्भागं प्रनष्टाधिगतान्नृपः । दशमं द्वादशं वाऽपि सतां धर्ममनुस्मरन्

    ādadītātha ṣaḍbhāgaṃ pranaṣṭādhigatānnṛpaḥ | daśamaṃ dvādaśaṃ vā'pi satāṃ dharmamanusmaran

  33. प्रणष्टाधिगतं द्रव्यं तिष्ठेद्युक्तैरधिष्ठितम् । यांस्तत्र चौरान् गृह्णीयात्तान् राजैभेन घातयेत्

    praṇaṣṭādhigataṃ dravyaṃ tiṣṭhedyuktairadhiṣṭhitam | yāṃstatra caurān gṛhṇīyāttān rājaibhena ghātayet

  34. ममायमिति यो ब्रूयान्निधिं सत्येन मानवः । तस्याददीत षड्भागं राजा द्वादशमेव वा

    mamāyamiti yo brūyānnidhiṃ satyena mānavaḥ | tasyādadīta ṣaḍbhāgaṃ rājā dvādaśameva vā

  35. अनृतं तु वदन् दण्ड्यः स्ववित्तस्यांशमष्टमम् । तस्यैव वा निधानस्य सङ्ख्ययाऽल्पीयसीं कलाम्

    anṛtaṃ tu vadan daṇḍyaḥ svavittasyāṃśamaṣṭamam | tasyaiva vā nidhānasya saṅkhyayā'lpīyasīṃ kalām

  36. यं तु पश्येन्निधिं राजा पुराणं निहितं क्षितौ । तस्माद्द्विजेभ्यो दत्त्वाऽर्धमर्धं कोशे प्रवेशयेत्

    yaṃ tu paśyennidhiṃ rājā purāṇaṃ nihitaṃ kṣitau | tasmāddvijebhyo dattvā'rdhamardhaṃ kośe praveśayet

  37. निधीनां तु पुराणानां धातूनामेव च क्षितौ । अर्धभाग्रक्षणाद्राजा भूमेरधिपतिर्हि सः

    nidhīnāṃ tu purāṇānāṃ dhātūnāmeva ca kṣitau | ardhabhāgrakṣaṇādrājā bhūmeradhipatirhi saḥ

  38. दातव्यं सर्ववर्णेभ्यो राज्ञा चौरैर्हृतं धनम् । राजा तदुपयुञ्जानश्चौरस्याप्नोति किल्बिषम्

    dātavyaṃ sarvavarṇebhyo rājñā caurairhṛtaṃ dhanam | rājā tadupayuñjānaścaurasyāpnoti kilbiṣam

  39. जातिजानपदान् धर्मान् श्रेणीधर्मांश्च धर्मवित् । समीक्ष्य कुलधर्मांश्च स्वधर्मं प्रतिपादयेत्

    jātijānapadān dharmān śreṇīdharmāṃśca dharmavit | samīkṣya kuladharmāṃśca svadharmaṃ pratipādayet

  40. स्वानि कर्माणि कुर्वाणा दूरे सन्तोऽपि मानवाः । प्रिया भवन्ति लोकस्य स्वे स्वे कर्मण्यवस्थिताः

    svāni karmāṇi kurvāṇā dūre santo'pi mānavāḥ | priyā bhavanti lokasya sve sve karmaṇyavasthitāḥ

  41. नोत्पादयेत्स्वयं कार्यं राजा नाप्यस्य पूरुषः । न च प्रापितमन्येन ग्रसेदर्थं कथं चन

    notpādayetsvayaṃ kāryaṃ rājā nāpyasya pūruṣaḥ | na ca prāpitamanyena grasedarthaṃ kathaṃ cana

  42. ग्रसेतार्थं यथा नयत्यसृक्पातैर्मृगस्य मृगयुः पदम् । नयेत्तथाऽनुमानेन धर्मस्य नृपतिः पदम्

    grasetārthaṃ yathā nayatyasṛkpātairmṛgasya mṛgayuḥ padam | nayettathā'numānena dharmasya nṛpatiḥ padam

  43. सत्यमर्थं च सम्पश्येदात्मानमथ साक्षिणः । साक्षिणम् देशं रूपं च कालं च व्यवहारविधौ स्थितः

    satyamarthaṃ ca sampaśyedātmānamatha sākṣiṇaḥ | sākṣiṇam deśaṃ rūpaṃ ca kālaṃ ca vyavahāravidhau sthitaḥ

  44. सद्भिराचरितं यत्स्याद्धार्मिकैश्च द्विजातिभिः । तद्देशकुलजातीनामविरुद्धं प्रकल्पयेत्

    sadbhirācaritaṃ yatsyāddhārmikaiśca dvijātibhiḥ | taddeśakulajātīnāmaviruddhaṃ prakalpayet

  45. अधमर्णार्थसिद्ध्यर्थमुत्तमर्णेन चोदितः । दापयेद्धनिकस्यार्थमधमर्णाद्विभावितम्

    adhamarṇārthasiddhyarthamuttamarṇena coditaḥ | dāpayeddhanikasyārthamadhamarṇādvibhāvitam

  46. यैर्यैरुपायैरर्थं स्वं प्राप्नुयादुत्तमर्णिकः । तैर्तैरुपायैः सङ्गृह्य दापयेदधमर्णिकम्

    yairyairupāyairarthaṃ svaṃ prāpnuyāduttamarṇikaḥ | tairtairupāyaiḥ saṅgṛhya dāpayedadhamarṇikam

  47. धर्मेण व्यवहारेण छलेनाचरितेन च । प्रयुक्तं साधयेदर्थं पञ्चमेन बलेन च

    dharmeṇa vyavahāreṇa chalenācaritena ca | prayuktaṃ sādhayedarthaṃ pañcamena balena ca

  48. यः स्वयं साधयेदर्थमुत्तमर्णोऽधमर्णिकात् । न स राज्ञाऽभियोक्तव्यः स्वकं संसाधयन् धनम्

    yaḥ svayaṃ sādhayedarthamuttamarṇo'dhamarṇikāt | na sa rājñā'bhiyoktavyaḥ svakaṃ saṃsādhayan dhanam

  49. अर्थेऽपव्ययमानं तु करणेन विभावितम् । दापयेद्धनिकस्यार्थं दण्डलेशं च शक्तितः

    arthe'pavyayamānaṃ tu karaṇena vibhāvitam | dāpayeddhanikasyārthaṃ daṇḍaleśaṃ ca śaktitaḥ

  50. अपह्नवेऽधमर्णस्य देहीत्युक्तस्य संसदि । अभियोक्ता दिशेद्देश्यं करणं वाऽन्यदुद्दिशेत्

    apahnave'dhamarṇasya dehītyuktasya saṃsadi | abhiyoktā diśeddeśyaṃ karaṇaṃ vā'nyaduddiśet

  51. अदेश्यं यश्च दिशति निर्दिश्यापह्नुते च यः । यश्चाधरोत्तरानर्थान् विगीतान्नावबुध्यते

    adeśyaṃ yaśca diśati nirdiśyāpahnute ca yaḥ | yaścādharottarānarthān vigītānnāvabudhyate

  52. अपदिश्यापदेश्यं च पुनर्यस्त्वपधावति । अपदिश्यापदेशं सम्यक्प्रणिहितं चार्थं पृष्टः सन्नाभिनन्दति

    apadiśyāpadeśyaṃ ca punaryastvapadhāvati | apadiśyāpadeśaṃ samyakpraṇihitaṃ cārthaṃ pṛṣṭaḥ sannābhinandati

  53. असम्भाष्ये साक्षिभिश्च देशे सम्भाषते मिथः । निरुच्यमानं प्रश्नं च नेच्छेद्यश्चापि निष्पतेत्

    asambhāṣye sākṣibhiśca deśe sambhāṣate mithaḥ | nirucyamānaṃ praśnaṃ ca necchedyaścāpi niṣpatet

  54. ब्रूहीत्युक्तश्च न ब्रूयादुक्तं च न विभावयेत् । न च पूर्वापरं विद्यात्तस्मादर्थात्स हीयते

    brūhītyuktaśca na brūyāduktaṃ ca na vibhāvayet | na ca pūrvāparaṃ vidyāttasmādarthātsa hīyate

  55. साक्षिणः सन्ति मेत्युक्त्वा दिशेत्युक्तो दिशेन्न यः । ज्ञातारः सन्ति मेत्युक्त्वा धर्मस्थः कारणैरेतैर्हीनं तमपि निर्दिशेत्

    sākṣiṇaḥ santi metyuktvā diśetyukto diśenna yaḥ | jñātāraḥ santi metyuktvā dharmasthaḥ kāraṇairetairhīnaṃ tamapi nirdiśet

  56. तमिति निर्दिशेत् अभियोक्ता न चेद्ब्रूयाद्बध्यो दण्ड्यश्च धर्मतः । बन्ध्यो दण्ड्यश्च न चेत्त्रिपक्षात्प्रब्रूयाद्धर्मं प्रति पराजितः

    tamiti nirdiśet abhiyoktā na cedbrūyādbadhyo daṇḍyaśca dharmataḥ | bandhyo daṇḍyaśca na cettripakṣātprabrūyāddharmaṃ prati parājitaḥ

  57. यो यावद्निह्नुवीतार्थं मिथ्या यावति वा वदेत् । तौ नृपेण ह्यधर्मज्ञौ दाप्यौ तद्द्विगुणं दमम्

    yo yāvadnihnuvītārthaṃ mithyā yāvati vā vadet | tau nṛpeṇa hyadharmajñau dāpyau taddviguṇaṃ damam

  58. पृष्टोऽपव्ययमानस्तु कृतावस्थो धनेषिणा । त्र्यवरैः साक्षिभिर्भाव्यो नृपब्राह्मणसंनिधौ

    pṛṣṭo'pavyayamānastu kṛtāvastho dhaneṣiṇā | tryavaraiḥ sākṣibhirbhāvyo nṛpabrāhmaṇasaṃnidhau

  59. यादृशा धनिभिः कार्या व्यवहारेषु साक्षिणः । तादृशान् सम्प्रवक्ष्यामि यथा वाच्यं ऋतं च तैः

    yādṛśā dhanibhiḥ kāryā vyavahāreṣu sākṣiṇaḥ | tādṛśān sampravakṣyāmi yathā vācyaṃ ṛtaṃ ca taiḥ

  60. गृहिणः पुत्रिणो मौलाः क्षत्रविद्शूद्रयोनयः । अर्थ्युक्ताः साक्ष्यमर्हन्ति न ये के चिदनापदि

    gṛhiṇaḥ putriṇo maulāḥ kṣatravidśūdrayonayaḥ | arthyuktāḥ sākṣyamarhanti na ye ke cidanāpadi

  61. आप्ताः सर्वेषु वर्णेषु कार्याः कार्येषु साक्षिणः । सर्वधर्मविदोऽलुब्धा विपरीतांस्तु वर्जयेत्

    āptāḥ sarveṣu varṇeṣu kāryāḥ kāryeṣu sākṣiṇaḥ | sarvadharmavido'lubdhā viparītāṃstu varjayet

  62. नार्थसम्बन्धिनो नाप्ता न सहाया न वैरिणः । न दृष्टदोषाः कर्तव्या न व्याध्यार्ता न दूषिताः

    nārthasambandhino nāptā na sahāyā na vairiṇaḥ | na dṛṣṭadoṣāḥ kartavyā na vyādhyārtā na dūṣitāḥ

  63. न साक्षी नृपतिः कार्यो न कारुककुशीलवौ । न श्रोत्रियो न लिङ्गस्थो न सङ्गेभ्यो विनिर्गतः

    na sākṣī nṛpatiḥ kāryo na kārukakuśīlavau | na śrotriyo na liṅgastho na saṅgebhyo vinirgataḥ

  64. नाध्यधीनो न वक्तव्यो न दस्युर्न विकर्मकृत् । न वृद्धो न शिशुर्नैको नान्त्यो न विकलेन्द्रियः

    nādhyadhīno na vaktavyo na dasyurna vikarmakṛt | na vṛddho na śiśurnaiko nāntyo na vikalendriyaḥ

  65. नार्तो न मत्तो नोन्मत्तो न क्षुत्तृष्णोपपीडितः । न श्रमार्तो न कामार्तो न क्रुद्धो नापि तस्करः

    nārto na matto nonmatto na kṣuttṛṣṇopapīḍitaḥ | na śramārto na kāmārto na kruddho nāpi taskaraḥ

  66. स्त्रीणां साक्ष्यं स्त्रियः कुर्युर्द्विजानां सदृशा द्विजाः । शूद्राश्च सन्तः शूद्राणां अन्त्यानामन्त्ययोनयः

    strīṇāṃ sākṣyaṃ striyaḥ kuryurdvijānāṃ sadṛśā dvijāḥ | śūdrāśca santaḥ śūdrāṇāṃ antyānāmantyayonayaḥ

  67. अनुभावी तु यः कश्चित्कुर्यात्साक्ष्यं विवादिनाम् । अन्तर्वेश्मन्यरण्ये वा शरीरस्यापि चात्यये

    anubhāvī tu yaḥ kaścitkuryātsākṣyaṃ vivādinām | antarveśmanyaraṇye vā śarīrasyāpi cātyaye

  68. स्त्रियाऽप्यसम्भावे कार्यं बालेन स्थविरेण वा । शिष्येण बन्धुना वाऽपि दासेन भृतकेन वा

    striyā'pyasambhāve kāryaṃ bālena sthavireṇa vā | śiṣyeṇa bandhunā vā'pi dāsena bhṛtakena vā

  69. बालवृद्धातुराणां च साक्ष्येषु वदतां मृषा । जानीयादस्थिरां वाचमुत्सिक्तमनसां तथा

    bālavṛddhāturāṇāṃ ca sākṣyeṣu vadatāṃ mṛṣā | jānīyādasthirāṃ vācamutsiktamanasāṃ tathā

  70. साहसेषु च सर्वेषु स्तेयसङ्ग्रहणेषु च । वाग्दण्डयोश्च पारुष्ये न परीक्षेत साक्षिणः

    sāhaseṣu ca sarveṣu steyasaṅgrahaṇeṣu ca | vāgdaṇḍayośca pāruṣye na parīkṣeta sākṣiṇaḥ

  71. बहुत्वं परिगृह्णीयात्साक्षिद्वैधे नराधिपः । समेषु तु गुणोत्कृष्टान् गुणिद्वैधे द्विजोत्तमान्

    bahutvaṃ parigṛhṇīyātsākṣidvaidhe narādhipaḥ | sameṣu tu guṇotkṛṣṭān guṇidvaidhe dvijottamān

  72. समक्षदर्शनात्साक्ष्यं श्रवणाच्चैव सिध्यति । तत्र सत्यं ब्रुवन् साक्षी धर्मार्थाभ्यां न हीयते

    samakṣadarśanātsākṣyaṃ śravaṇāccaiva sidhyati | tatra satyaṃ bruvan sākṣī dharmārthābhyāṃ na hīyate

  73. साक्षी दृष्टश्रुतादन्यद्विब्रुवन्नार्यसंसदि । अवाङ्नरकमभ्येति प्रेत्य स्वर्गाच्च हीयते

    sākṣī dṛṣṭaśrutādanyadvibruvannāryasaṃsadi | avāṅnarakamabhyeti pretya svargācca hīyate

  74. यत्रानिबद्धोऽपीक्षेत शृणुयाद्वाऽपि किं चन । पृष्टस्तत्रापि तद्ब्रूयाद्यथादृष्टं यथाश्रुतम्

    yatrānibaddho'pīkṣeta śṛṇuyādvā'pi kiṃ cana | pṛṣṭastatrāpi tadbrūyādyathādṛṣṭaṃ yathāśrutam

  75. एकोऽलुब्धस्तु साक्षी स्याद्बह्व्यः शुच्योऽपि न स्त्रियः । त्वसाक्षी स्त्रीबुद्धेरस्थिरत्वात्तु दोषैश्चान्येऽपि ये वृताः

    eko'lubdhastu sākṣī syādbahvyaḥ śucyo'pi na striyaḥ | tvasākṣī strībuddherasthiratvāttu doṣaiścānye'pi ye vṛtāḥ

  76. स्वभावेनैव यद्ब्रूयुस्तद्ग्राह्यं व्यावहारिकम् । अतो यदन्यद्विब्रूयुर्धर्मार्थं तदपार्थकम्

    svabhāvenaiva yadbrūyustadgrāhyaṃ vyāvahārikam | ato yadanyadvibrūyurdharmārthaṃ tadapārthakam

  77. सभान्तः साक्षिणः प्राप्तानर्थिप्रत्यर्थिसंनिधौ । प्राड्विवाकोऽनुयुञ्जीत विधिनाऽनेन सान्त्वयन्

    sabhāntaḥ sākṣiṇaḥ prāptānarthipratyarthisaṃnidhau | prāḍvivāko'nuyuñjīta vidhinā'nena sāntvayan

  78. यद्द्वयोरनयोर्वेत्थ कार्येऽस्मिंश्चेष्टितं मिथः । तद्ब्रूत सर्वं सत्येन युष्माकं ह्यत्र साक्षिता

    yaddvayoranayorvettha kārye'smiṃśceṣṭitaṃ mithaḥ | tadbrūta sarvaṃ satyena yuṣmākaṃ hyatra sākṣitā

  79. सत्यं साक्ष्ये ब्रुवन् साक्षी लोकान् आप्नोत्यपुष्कलान् । आप्नोत्यनिन्दितान् इह चानुत्तमां कीर्तिं वागेषा ब्रह्मपूजिता

    satyaṃ sākṣye bruvan sākṣī lokān āpnotyapuṣkalān | āpnotyaninditān iha cānuttamāṃ kīrtiṃ vāgeṣā brahmapūjitā

  80. साक्ष्येऽनृतं वदन् पाशैर्बध्यते वारुणैर्भृशम् । विवशः शतमाजातीस्तस्मात्साक्ष्यं वदेदृतम्

    sākṣye'nṛtaṃ vadan pāśairbadhyate vāruṇairbhṛśam | vivaśaḥ śatamājātīstasmātsākṣyaṃ vadedṛtam

  81. सत्येन पूयते साक्षी धर्मः सत्येन वर्धते । तस्मात्सत्यं हि वक्तव्यं सर्ववर्णेषु साक्षिभिः

    satyena pūyate sākṣī dharmaḥ satyena vardhate | tasmātsatyaṃ hi vaktavyaṃ sarvavarṇeṣu sākṣibhiḥ

  82. आत्मैव ह्यात्मनः साक्षी गतिरात्मा तथाऽत्मनः । माऽवमंस्थाः स्वमात्मानं नृणां साक्षिणमुत्तमम्

    ātmaiva hyātmanaḥ sākṣī gatirātmā tathā'tmanaḥ | mā'vamaṃsthāḥ svamātmānaṃ nṛṇāṃ sākṣiṇamuttamam

  83. मन्यन्ते वै पापकृतो न कश्चित्पश्यतीति नः । तांस्तु देवाः प्रपश्यन्ति स्वस्यैवान्तरपूरुषः

    manyante vai pāpakṛto na kaścitpaśyatīti naḥ | tāṃstu devāḥ prapaśyanti svasyaivāntarapūruṣaḥ

  84. द्यौर्भूमिरापो हृदयं चन्द्रार्काग्नियमानिलाः । रात्रिः संध्ये च धर्मश्च वृत्तज्ञाः सर्वदेहिनाम्

    dyaurbhūmirāpo hṛdayaṃ candrārkāgniyamānilāḥ | rātriḥ saṃdhye ca dharmaśca vṛttajñāḥ sarvadehinām

  85. देवब्राह्मणसांनिध्ये साक्ष्यं पृच्छेदृतं द्विजान् । उदङ्मुखान् प्राङ्मुखान् वा पूर्वाह्णे वै शुचिः शुचीन्

    devabrāhmaṇasāṃnidhye sākṣyaṃ pṛcchedṛtaṃ dvijān | udaṅmukhān prāṅmukhān vā pūrvāhṇe vai śuciḥ śucīn

  86. ब्रूहीति ब्राह्मणं पृच्छेत्सत्यं ब्रूहीति पार्थिवम् । गोबीजकाञ्चनैर्वैश्यं शूद्रं सर्वैस्तु पातकैः

    brūhīti brāhmaṇaṃ pṛcchetsatyaṃ brūhīti pārthivam | gobījakāñcanairvaiśyaṃ śūdraṃ sarvaistu pātakaiḥ

  87. ब्रह्मघ्नो ये स्मृता लोका ये च स्त्रीबालघातिनः । मित्रद्रुहः कृतघ्नस्य ते ते स्युर्ब्रुवतो मृषा

    brahmaghno ye smṛtā lokā ye ca strībālaghātinaḥ | mitradruhaḥ kṛtaghnasya te te syurbruvato mṛṣā

  88. जन्मप्रभृति यत्किं चित्पुण्यं भद्र त्वया कृतम् । तत्ते सर्वं शुनो गच्छेद्यदि ब्रूयास्त्वमन्यथा

    janmaprabhṛti yatkiṃ citpuṇyaṃ bhadra tvayā kṛtam | tatte sarvaṃ śuno gacchedyadi brūyāstvamanyathā

  89. एकोऽहमस्मीत्यात्मानं यस्त्वं कल्याण मन्यसे । नित्यं स्थितस्ते हृद्येष पुण्यपापैक्षिता मुनिः

    eko'hamasmītyātmānaṃ yastvaṃ kalyāṇa manyase | nityaṃ sthitaste hṛdyeṣa puṇyapāpaikṣitā muniḥ

  90. यमो वैवस्वतो देवो यस्तवैष हृदि स्थितः । तेन चेदविवादस्ते मा गङ्गां मा कुरून् गमः

    yamo vaivasvato devo yastavaiṣa hṛdi sthitaḥ | tena cedavivādaste mā gaṅgāṃ mā kurūn gamaḥ

  91. नग्नो मुण्डः कपालेन च भिक्षार्थी क्षुत्पिपासितः । कपाली अन्धः शत्रुकुलं गच्छेद्यः साक्ष्यमनृतं वदेत्

    nagno muṇḍaḥ kapālena ca bhikṣārthī kṣutpipāsitaḥ | kapālī andhaḥ śatrukulaṃ gacchedyaḥ sākṣyamanṛtaṃ vadet

  92. अवाक्षिरास्तमस्यन्धे किल्बिषी नरकं व्रजेत् । यः प्रश्नं वितथं ब्रूयात्पृष्टः सन् धर्मनिश्चये

    avākṣirāstamasyandhe kilbiṣī narakaṃ vrajet | yaḥ praśnaṃ vitathaṃ brūyātpṛṣṭaḥ san dharmaniścaye

  93. अन्धो मत्स्यानिवाश्नाति स नरः कण्टकैः सह । यो भाषतेऽर्थवैकल्यमप्रत्यक्षं सभां गतः

    andho matsyānivāśnāti sa naraḥ kaṇṭakaiḥ saha | yo bhāṣate'rthavaikalyamapratyakṣaṃ sabhāṃ gataḥ

  94. यस्य विद्वान् हि वदतः क्षेत्रज्ञो नाभिशङ्कते । नातिशङ्कते तस्मान्न देवाः श्रेयांसं लोकेऽन्यं पुरुषं विदुः

    yasya vidvān hi vadataḥ kṣetrajño nābhiśaṅkate | nātiśaṅkate tasmānna devāḥ śreyāṃsaṃ loke'nyaṃ puruṣaṃ viduḥ

  95. यावतो बान्धवान् यस्मिन् हन्ति साक्ष्येऽनृतं वदन् । तावतः सङ्ख्यया तस्मिन् शृणु सौम्यानुपूर्वशः

    yāvato bāndhavān yasmin hanti sākṣye'nṛtaṃ vadan | tāvataḥ saṅkhyayā tasmin śṛṇu saumyānupūrvaśaḥ

  96. पञ्च पश्वनृते हन्ति दश हन्ति गवानृते । शतमश्वानृते हन्ति सहस्रं पुरुषानृते

    pañca paśvanṛte hanti daśa hanti gavānṛte | śatamaśvānṛte hanti sahasraṃ puruṣānṛte

  97. हन्ति जातानजातांश्च हिरण्यार्थेऽनृतं वदन् । सर्वं भूमिअनृते हन्ति मा स्म भूमिअनृतं वदीः

    hanti jātānajātāṃśca hiraṇyārthe'nṛtaṃ vadan | sarvaṃ bhūmianṛte hanti mā sma bhūmianṛtaṃ vadīḥ

  98. अप्सु भूमिवदित्याहुः स्त्रीणां भोगे च मैथुने । अब्जेषु चैव रत्नेषु सर्वेष्वश्ममयेषु च

    apsu bhūmivadityāhuḥ strīṇāṃ bhoge ca maithune | abjeṣu caiva ratneṣu sarveṣvaśmamayeṣu ca

  99. एतान् दोषानवेक्ष्य त्वं सर्वाननृतभाषणे । यथाश्रुतं यथादृष्टं सर्वमेवाञ्जसा वद

    etān doṣānavekṣya tvaṃ sarvānanṛtabhāṣaṇe | yathāśrutaṃ yathādṛṣṭaṃ sarvamevāñjasā vada

  100. गोरक्षकान् वाणिजिकांस्तथा कारुकुशीलवान् । वाणिजकांस्तथा प्रेष्यान् वार्धुषिकांश्चैव विप्रान् शूद्रवदाचरेत्

    gorakṣakān vāṇijikāṃstathā kārukuśīlavān | vāṇijakāṃstathā preṣyān vārdhuṣikāṃścaiva viprān śūdravadācaret

  101. तद्वदन् धर्मतोऽर्थेषु जानन्नप्यन्य्था नरः । न स्वर्गाच्च्यवते लोकाद्दैवीं वाचं वदन्ति ताम्

    tadvadan dharmato'rtheṣu jānannapyanythā naraḥ | na svargāccyavate lokāddaivīṃ vācaṃ vadanti tām

  102. शूद्रविट्क्षत्रविप्राणां यत्रऋतोक्तौ भवेद्वधः । तत्र वक्तव्यमनृतं तधि सत्याद्विशिष्यते

    śūdraviṭkṣatraviprāṇāṃ yatraṛtoktau bhavedvadhaḥ | tatra vaktavyamanṛtaṃ tadhi satyādviśiṣyate

  103. वाग्दैवत्यैश्च चरुभिर्यजेरंस्ते सरस्वतीम् । अनृतस्यैनसस्तस्य कुर्वाणा निष्कृतिं पराम्

    vāgdaivatyaiśca carubhiryajeraṃste sarasvatīm | anṛtasyainasastasya kurvāṇā niṣkṛtiṃ parām

  104. कूष्माण्डैर्वाऽपि जुहुयाद्घृतमग्नौ यथाविधि । उदित्यृचा वा वारुण्या तृचेनाब्दैवतेन वा

    kūṣmāṇḍairvā'pi juhuyādghṛtamagnau yathāvidhi | udityṛcā vā vāruṇyā tṛcenābdaivatena vā

  105. त्रिपक्षादब्रुवन् साक्ष्यं ऋणादिषु नरोऽगदः । तदृणं प्राप्नुयात्सर्वं दशबन्धं च सर्वतः

    tripakṣādabruvan sākṣyaṃ ṛṇādiṣu naro'gadaḥ | tadṛṇaṃ prāpnuyātsarvaṃ daśabandhaṃ ca sarvataḥ

  106. यस्य दृश्येत सप्ताहादुक्तवाक्यस्य साक्षिणः । रोगोऽग्निर्ज्ञातिमरणं ऋणं दाप्यो दमं च सः

    yasya dṛśyeta saptāhāduktavākyasya sākṣiṇaḥ | rogo'gnirjñātimaraṇaṃ ṛṇaṃ dāpyo damaṃ ca saḥ

  107. असाक्षिकेषु त्वर्थेषु मिथो विवदमानयोः । अविन्दंस्तत्त्वतः सत्यं शपथेनापि लम्भयेत्

    asākṣikeṣu tvartheṣu mitho vivadamānayoḥ | avindaṃstattvataḥ satyaṃ śapathenāpi lambhayet

  108. महर्षिभिश्च देवैश्च कार्यार्थं शपथाः कृताः । वसिष्ठश्चापि शपथं शेपे पैजवने नृपे

    maharṣibhiśca devaiśca kāryārthaṃ śapathāḥ kṛtāḥ | vasiṣṭhaścāpi śapathaṃ śepe paijavane nṛpe

  109. न वृथा शपथं कुर्यात्स्वल्पेऽप्यर्थे नरो बुधः । वृथा हि शपथं कुर्वन् प्रेत्य चैह च नश्यति

    na vṛthā śapathaṃ kuryātsvalpe'pyarthe naro budhaḥ | vṛthā hi śapathaṃ kurvan pretya caiha ca naśyati

  110. कामिनीषु विवाहेषु गवां भक्ष्ये तथेन्धने । ब्राह्मणाभ्युपपत्तौ च शपथे नास्ति पातकम्

    kāminīṣu vivāheṣu gavāṃ bhakṣye tathendhane | brāhmaṇābhyupapattau ca śapathe nāsti pātakam

  111. सत्येन शापयेद्विप्रं क्षत्रियं वाहनायुधैः । गोबीजकाञ्चनैर्वैश्यं शूद्रं सर्वैस्तु पातकैः

    satyena śāpayedvipraṃ kṣatriyaṃ vāhanāyudhaiḥ | gobījakāñcanairvaiśyaṃ śūdraṃ sarvaistu pātakaiḥ

  112. अग्निं वाऽहारयेदेनमप्सु चैनं निमज्जयेत् । पुत्रदारस्य वाप्येनं शिरांसि स्पर्शयेत्पृथक्

    agniṃ vā'hārayedenamapsu cainaṃ nimajjayet | putradārasya vāpyenaṃ śirāṃsi sparśayetpṛthak

  113. यमिद्धो न दहत्यग्निरापो नोन्मज्जयन्ति च । न चार्तिं ऋच्छति क्षिप्रं स ज्ञेयः शपथे शुचिः

    yamiddho na dahatyagnirāpo nonmajjayanti ca | na cārtiṃ ṛcchati kṣipraṃ sa jñeyaḥ śapathe śuciḥ

  114. वत्सस्य ह्यभिशस्तस्य पुरा भ्रात्रा यवीयसा । नाग्निर्ददाह रोमापि सत्येन जगतः स्पशः

    vatsasya hyabhiśastasya purā bhrātrā yavīyasā | nāgnirdadāha romāpi satyena jagataḥ spaśaḥ

  115. यस्मिन् यस्मिन् विवादे तु कौटसाक्ष्यं कृतं भवेत् । तत्तत्कार्यं निवर्तेत कृतं चाप्यकृतं भवेत्

    yasmin yasmin vivāde tu kauṭasākṣyaṃ kṛtaṃ bhavet | tattatkāryaṃ nivarteta kṛtaṃ cāpyakṛtaṃ bhavet

  116. लोभान्मोहाद्भयात्मैत्रात्कामात्क्रोधात्तथैव च । अज्ञानाद्बालभावात्च साक्ष्यं वितथमुच्यते

    lobhānmohādbhayātmaitrātkāmātkrodhāttathaiva ca | ajñānādbālabhāvātca sākṣyaṃ vitathamucyate

  117. एषामन्यतमे स्थाने यः साक्ष्यमनृतं वदेत् । तस्य दण्डविशेषांस्तु प्रवक्ष्याम्यनुपूर्वशः

    eṣāmanyatame sthāne yaḥ sākṣyamanṛtaṃ vadet | tasya daṇḍaviśeṣāṃstu pravakṣyāmyanupūrvaśaḥ

  118. लोभात्सहस्रं दण्ड्यस्तु मोहात्पूर्वं तु साहसम् । भयाद्द्वौ मध्यमौ दण्डौ मैत्रात्पूर्वं चतुर्गुणम्

    lobhātsahasraṃ daṇḍyastu mohātpūrvaṃ tu sāhasam | bhayāddvau madhyamau daṇḍau maitrātpūrvaṃ caturguṇam

  119. कामाद्दशगुणं पूर्वं क्रोधात्तु त्रिगुणं परम् । अज्ञानाद्द्वे शते पूर्णे बालिश्यात्शतमेव तु

    kāmāddaśaguṇaṃ pūrvaṃ krodhāttu triguṇaṃ param | ajñānāddve śate pūrṇe bāliśyātśatameva tu

  120. एतानाहुः कौटसाक्ष्ये प्रोक्तान् दण्डान् मनीषिभिः । धर्मस्याव्यभिचारार्थमधर्मनियमाय च

    etānāhuḥ kauṭasākṣye proktān daṇḍān manīṣibhiḥ | dharmasyāvyabhicārārthamadharmaniyamāya ca

  121. कौटसाक्ष्यं तु कुर्वाणांस्त्रीन् वर्णान् धार्मिको नृपः । प्रवासयेद्दण्डयित्वा ब्राह्मणं तु विवासयेत्

    kauṭasākṣyaṃ tu kurvāṇāṃstrīn varṇān dhārmiko nṛpaḥ | pravāsayeddaṇḍayitvā brāhmaṇaṃ tu vivāsayet

  122. दश स्थानानि दण्डस्य मनुः स्वयम्भुवोऽब्रवीत् । त्रिषु वर्णेषु यानि स्युरक्षतो ब्राह्मणो व्रजेत्

    daśa sthānāni daṇḍasya manuḥ svayambhuvo'bravīt | triṣu varṇeṣu yāni syurakṣato brāhmaṇo vrajet

  123. उपस्थमुदरं जिह्वा हस्तौ पादौ च पञ्चमम् । चक्षुर्नासा च कर्णौ च धनं देहस्तथैव च

    upasthamudaraṃ jihvā hastau pādau ca pañcamam | cakṣurnāsā ca karṇau ca dhanaṃ dehastathaiva ca

  124. अनुबन्धं परिज्ञाय देशकालौ च तत्त्वतः । सारापराधो चालोक्य दण्डं दण्ड्येषु पातयेत्

    anubandhaṃ parijñāya deśakālau ca tattvataḥ | sārāparādho cālokya daṇḍaṃ daṇḍyeṣu pātayet

  125. अधर्मदण्डनं लोके यशोघ्नं कीर्तिनाशनम् । अस्वर्ग्यं च परत्रापि तस्मात्तत्परिवर्जयेत्

    adharmadaṇḍanaṃ loke yaśoghnaṃ kīrtināśanam | asvargyaṃ ca paratrāpi tasmāttatparivarjayet

  126. अदण्ड्यान् दण्डयन् राजा दण्ड्यांश्चैवाप्यदण्डयन् । अयशो महदाप्नोति नरकं चैव गच्छति

    adaṇḍyān daṇḍayan rājā daṇḍyāṃścaivāpyadaṇḍayan | ayaśo mahadāpnoti narakaṃ caiva gacchati

  127. वाग्दण्डं प्रथमं कुर्याद्धिग्दण्डं तदनन्तरम् । तृतीयं धनदण्डं तु वधदण्डमतः परम्

    vāgdaṇḍaṃ prathamaṃ kuryāddhigdaṇḍaṃ tadanantaram | tṛtīyaṃ dhanadaṇḍaṃ tu vadhadaṇḍamataḥ param

  128. वधेनापि यदा त्वेतान्निग्रहीतुं न शक्नुयात् । तदेषु सर्वमप्येतत्प्रयुञ्जीत चतुष्टयम्

    vadhenāpi yadā tvetānnigrahītuṃ na śaknuyāt | tadeṣu sarvamapyetatprayuñjīta catuṣṭayam

  129. लोकसंव्यवहारार्थं याः संज्ञाः प्रथिता भुवि । ताम्ररूप्यसुवर्णानां ताः प्रवक्ष्याम्यशेषतः

    lokasaṃvyavahārārthaṃ yāḥ saṃjñāḥ prathitā bhuvi | tāmrarūpyasuvarṇānāṃ tāḥ pravakṣyāmyaśeṣataḥ

  130. जालान्तरगते भानौ यत्सूक्ष्मं दृश्यते रजः । प्रथमं तत्प्रमाणानां त्रसरेणुं प्रचक्षते

    jālāntaragate bhānau yatsūkṣmaṃ dṛśyate rajaḥ | prathamaṃ tatpramāṇānāṃ trasareṇuṃ pracakṣate

  131. त्रसरेणवोऽष्टौ विज्ञेया लिक्षैका परिमाणतः । ता राजसर्षपस्तिस्रस्ते त्रयो गौरसर्षपः

    trasareṇavo'ṣṭau vijñeyā likṣaikā parimāṇataḥ | tā rājasarṣapastisraste trayo gaurasarṣapaḥ

  132. सर्षपाः षट् यवो मध्यस्त्रियवं त्वेककृष्णलम् । पञ्चकृष्णलको माषस्ते सुवर्णस्तु षोडश

    sarṣapāḥ ṣaṭ yavo madhyastriyavaṃ tvekakṛṣṇalam | pañcakṛṣṇalako māṣaste suvarṇastu ṣoḍaśa

  133. पलं सुवर्णाश्चत्वारः पलानि धरणं दश । द्वे कृष्णले समधृते विज्ञेयो रौप्यमाषकः

    palaṃ suvarṇāścatvāraḥ palāni dharaṇaṃ daśa | dve kṛṣṇale samadhṛte vijñeyo raupyamāṣakaḥ

  134. रूप्यमाषकः ते षोडश स्याद्धरणं पुराणश्चैव राजतः । कार्षापणस्तु विज्ञेयस्ताम्रिकः कार्षिकः पणः

    rūpyamāṣakaḥ te ṣoḍaśa syāddharaṇaṃ purāṇaścaiva rājataḥ | kārṣāpaṇastu vijñeyastāmrikaḥ kārṣikaḥ paṇaḥ

  135. धरणानि दश ज्ञेयः शतमानस्तु राजतः । चतुःसौवर्णिको निष्को विज्ञेयस्तु प्रमाणतः

    dharaṇāni daśa jñeyaḥ śatamānastu rājataḥ | catuḥsauvarṇiko niṣko vijñeyastu pramāṇataḥ

  136. पणानां द्वे शते सार्धे प्रथमः साहसः स्मृतः । मध्यमः पञ्च विज्ञेयः सहस्रं त्वेव चोत्तमः

    paṇānāṃ dve śate sārdhe prathamaḥ sāhasaḥ smṛtaḥ | madhyamaḥ pañca vijñeyaḥ sahasraṃ tveva cottamaḥ

  137. ऋणे देये प्रतिज्ञाते पञ्चकं शतमर्हति । अपह्नवे तद्द्विगुणं तन् मनोरनुशासनम्

    ṛṇe deye pratijñāte pañcakaṃ śatamarhati | apahnave taddviguṇaṃ tan manoranuśāsanam

  138. वसिष्ठविहितां वृद्धिं सृजेद्वित्तविवर्धिनीम् । अशीतिभागं गृह्णीयान् मासाद्वार्धुषिकः शते

    vasiṣṭhavihitāṃ vṛddhiṃ sṛjedvittavivardhinīm | aśītibhāgaṃ gṛhṇīyān māsādvārdhuṣikaḥ śate

  139. द्विकं शतं वा गृह्णीयात्सतां धर्ममनुस्मरन् । द्विकं शतं हि गृह्णानो न भवत्यर्थकिल्बिषी

    dvikaṃ śataṃ vā gṛhṇīyātsatāṃ dharmamanusmaran | dvikaṃ śataṃ hi gṛhṇāno na bhavatyarthakilbiṣī

  140. द्विकं त्रिकं चतुष्कं च पञ्चकं च शतं समम् । मासस्य वृद्धिं गृह्णीयाद्वर्णानामनुपूर्वशः

    dvikaṃ trikaṃ catuṣkaṃ ca pañcakaṃ ca śataṃ samam | māsasya vṛddhiṃ gṛhṇīyādvarṇānāmanupūrvaśaḥ

  141. न त्वेवाधौ सोपकारे कौसीदीं वृद्धिमाप्नुयात् । न चाधेः कालसंरोधात्निसर्गोऽस्ति न विक्रयः

    na tvevādhau sopakāre kausīdīṃ vṛddhimāpnuyāt | na cādheḥ kālasaṃrodhātnisargo'sti na vikrayaḥ

  142. न भोक्तव्यो बलादाधिर्भुञ्जानो वृद्धिमुत्सृजेत् । मूल्येन तोषयेच्चैनमाधिस्तेनोऽन्यथा भवेत्

    na bhoktavyo balādādhirbhuñjāno vṛddhimutsṛjet | mūlyena toṣayeccainamādhisteno'nyathā bhavet

  143. आधिश्चोपनिधिश्चोभौ न कालात्ययमर्हतः । अवहार्यौ भवेतां तौ दीर्घकालमवस्थितौ

    ādhiścopanidhiścobhau na kālātyayamarhataḥ | avahāryau bhavetāṃ tau dīrghakālamavasthitau

  144. सम्प्रीत्या भुज्यमानानि न नश्यन्ति कदा चन । धेनुरुष्ट्रो वहन्नश्वो यश्च दम्यः प्रयुज्यते

    samprītyā bhujyamānāni na naśyanti kadā cana | dhenuruṣṭro vahannaśvo yaśca damyaḥ prayujyate

  145. यत्किं चिद्दशवर्षाणि संनिधौ प्रेक्षते धनी । भुज्यमानं परैस्तूष्णीं न स तत्लब्धुमर्हति

    yatkiṃ ciddaśavarṣāṇi saṃnidhau prekṣate dhanī | bhujyamānaṃ paraistūṣṇīṃ na sa tatlabdhumarhati

  146. अजडश्चेदपोगण्डो विषये चास्य भुज्यते । भग्नं तद्व्यवहारेण भोक्ता तद्द्रव्यमर्हति

    ajaḍaścedapogaṇḍo viṣaye cāsya bhujyate | bhagnaṃ tadvyavahāreṇa bhoktā taddravyamarhati

  147. तद्धनमर्हति आधिः सीमा बालधनं निक्षेपोपनिधिः स्त्रियः । निक्षेपौपनिधी राजस्वं श्रोत्रियस्वं च न भोगेन प्रणश्यति

    taddhanamarhati ādhiḥ sīmā bāladhanaṃ nikṣepopanidhiḥ striyaḥ | nikṣepaupanidhī rājasvaṃ śrotriyasvaṃ ca na bhogena praṇaśyati

  148. यः स्वामिनाऽननुज्ञातमाधिं भूङ्क्तेऽविचक्षणः । तेनार्धवृद्धिर्मोक्तव्या तस्य भोगस्य निष्कृतिः

    yaḥ svāminā'nanujñātamādhiṃ bhūṅkte'vicakṣaṇaḥ | tenārdhavṛddhirmoktavyā tasya bhogasya niṣkṛtiḥ

  149. कुसीदवृद्धिर्द्वैगुण्यं नात्येति सकृदाहृता । सकृदाहिता) धान्ये सदे लवे वाह्ये नातिक्रामति पञ्चताम्

    kusīdavṛddhirdvaiguṇyaṃ nātyeti sakṛdāhṛtā | sakṛdāhitā) dhānye sade lave vāhye nātikrāmati pañcatām

  150. कृतानुसारादधिका व्यतिरिक्ता न सिध्यति । कुसीदपथमाहुस्तं पञ्चकं शतमर्हति

    kṛtānusārādadhikā vyatiriktā na sidhyati | kusīdapathamāhustaṃ pañcakaṃ śatamarhati

  151. नातिसांवत्सरीं वृद्धिं न चादृष्टां पुनर्हरेत् । विनिर्हरेत्) चक्रवृद्धिः कालवृद्धिः कारिता कायिका च या

    nātisāṃvatsarīṃ vṛddhiṃ na cādṛṣṭāṃ punarharet | vinirharet) cakravṛddhiḥ kālavṛddhiḥ kāritā kāyikā ca yā

  152. ऋणं दातुमशक्तो यः कर्तुमिच्छेत्पुनः क्रियाम् । स दत्त्वा निर्जितां वृद्धिं करणं परिवर्तयेत्

    ṛṇaṃ dātumaśakto yaḥ kartumicchetpunaḥ kriyām | sa dattvā nirjitāṃ vṛddhiṃ karaṇaṃ parivartayet

  153. अदर्शयित्वा तत्रैव हिरण्यं परिवर्तयेत् । यावती सम्भवेद्वृद्धिस्तावतीं दातुमर्हति

    adarśayitvā tatraiva hiraṇyaṃ parivartayet | yāvatī sambhavedvṛddhistāvatīṃ dātumarhati

  154. चक्रवृद्धिं समारूढो देशकालव्यवस्थितः । अतिक्रामन् देशकालौ न तत्फलमवाप्नुयात्

    cakravṛddhiṃ samārūḍho deśakālavyavasthitaḥ | atikrāman deśakālau na tatphalamavāpnuyāt

  155. समुद्रयानकुशला देशकालार्थदर्शिनः । स्थापयन्ति तु यां वृद्धिं सा तत्राधिगमं प्रति

    samudrayānakuśalā deśakālārthadarśinaḥ | sthāpayanti tu yāṃ vṛddhiṃ sā tatrādhigamaṃ prati

  156. यो यस्य प्रतिभूस्तिष्ठेद्दर्शनायैह मानवः । अदर्शयन् स तं तस्य प्रयच्छेत्स्वधनादृणम्

    yo yasya pratibhūstiṣṭheddarśanāyaiha mānavaḥ | adarśayan sa taṃ tasya prayacchetsvadhanādṛṇam

  157. तस्य यतेत) प्रातिभाव्यं वृथादानमाक्षिकं सौरिकां च यत् । दण्डशुल्कावशेषं च न पुत्रो दातुमर्हति

    tasya yateta) prātibhāvyaṃ vṛthādānamākṣikaṃ saurikāṃ ca yat | daṇḍaśulkāvaśeṣaṃ ca na putro dātumarhati

  158. दर्शनप्रातिभाव्ये तु विधिः स्यात्पूर्वचोदितः । दानप्रतिभुवि प्रेते दायादानपि दापयेत्

    darśanaprātibhāvye tu vidhiḥ syātpūrvacoditaḥ | dānapratibhuvi prete dāyādānapi dāpayet

  159. अदातरि पुनर्दाता विज्ञातप्रकृतावृणम् । पश्चात्प्रतिभुवि प्रेते परीप्सेत्केन हेतुना

    adātari punardātā vijñātaprakṛtāvṛṇam | paścātpratibhuvi prete parīpsetkena hetunā

  160. निरादिष्टधनश्चेत्तु प्रतिभूः स्यादलंधनः । स्वधनादेव तद्दद्यान्निरादिष्ट इति स्थितिः

    nirādiṣṭadhanaścettu pratibhūḥ syādalaṃdhanaḥ | svadhanādeva taddadyānnirādiṣṭa iti sthitiḥ

  161. मत्तोन्मत्तार्ताध्यधीनैर्बालेन स्थविरेण वा । असम्बद्धकृतश्चैव व्यवहारो न सिध्यति

    mattonmattārtādhyadhīnairbālena sthavireṇa vā | asambaddhakṛtaścaiva vyavahāro na sidhyati

  162. सत्या न भाषा भवति यद्यपि स्यात्प्रतिष्ठिता । बहिश्चेद्भाष्यते धर्मात्नियताद्व्यवहारिकात्

    satyā na bhāṣā bhavati yadyapi syātpratiṣṭhitā | bahiścedbhāṣyate dharmātniyatādvyavahārikāt

  163. योगाधमनविक्रीतं योगदानप्रतिग्रहम् । यत्र वाऽप्युपधिं पश्येत्तत्सर्वं विनिवर्तयेत्

    yogādhamanavikrītaṃ yogadānapratigraham | yatra vā'pyupadhiṃ paśyettatsarvaṃ vinivartayet

  164. ग्रहीता यदि नष्टः स्यात्कुटुम्बार्थे कृतो व्ययः । कुटुम्बे च दातव्यं बान्धवैस्तत्स्यात्प्रविभक्तैरपि स्वतः

    grahītā yadi naṣṭaḥ syātkuṭumbārthe kṛto vyayaḥ | kuṭumbe ca dātavyaṃ bāndhavaistatsyātpravibhaktairapi svataḥ

  165. कुटुम्बार्थेऽध्यधीनोऽपि व्यवहारं यमाचरेत् । स्वदेशे वा विदेशे वा तं ज्यायान्न विचालयेत्

    kuṭumbārthe'dhyadhīno'pi vyavahāraṃ yamācaret | svadeśe vā videśe vā taṃ jyāyānna vicālayet

  166. बलाद्दत्तं बलाद्भुक्तं बलाद्यच्चापि लेखितम् । सर्वान् बलकृतानर्थानकृतान् मनुरब्रवीत्

    balāddattaṃ balādbhuktaṃ balādyaccāpi lekhitam | sarvān balakṛtānarthānakṛtān manurabravīt

  167. त्रयः परार्थे क्लिश्यन्ति साक्षिणः प्रतिभूः कुलम् । चत्वारस्तूपचीयन्ते विप्र आढ्यो वणिङ्नृपः

    trayaḥ parārthe kliśyanti sākṣiṇaḥ pratibhūḥ kulam | catvārastūpacīyante vipra āḍhyo vaṇiṅnṛpaḥ

  168. अनादेयं नाददीत परिक्षीणोऽपि पार्थिवः । न चादेयं समृद्धोऽपि सूक्ष्ममप्यर्थमुत्सृजेत्

    anādeyaṃ nādadīta parikṣīṇo'pi pārthivaḥ | na cādeyaṃ samṛddho'pi sūkṣmamapyarthamutsṛjet

  169. अनादेयस्य चादानादादेयस्य च वर्जनात् । दौर्बल्यं ख्याप्यते राज्ञः स प्रेत्यैह च नश्यति

    anādeyasya cādānādādeyasya ca varjanāt | daurbalyaṃ khyāpyate rājñaḥ sa pretyaiha ca naśyati

  170. स्वादानाद्वर्णसंसर्गात्त्वबलानां च रक्षणात् । बलं सञ्जायते राज्ञः स प्रेत्यैह च वर्धते

    svādānādvarṇasaṃsargāttvabalānāṃ ca rakṣaṇāt | balaṃ sañjāyate rājñaḥ sa pretyaiha ca vardhate

  171. तस्माद्यम इव स्वामी स्वयं हित्वा प्रियाप्रिये । वर्तेत याम्यया वृत्त्या जितक्रोधो जितेन्द्रियः

    tasmādyama iva svāmī svayaṃ hitvā priyāpriye | varteta yāmyayā vṛttyā jitakrodho jitendriyaḥ

  172. यस्त्वधर्मेण कार्याणि मोहात्कुर्यान्नराधिपः । अचिरात्तं दुरात्मानं वशे कुर्वन्ति शत्रवः

    yastvadharmeṇa kāryāṇi mohātkuryānnarādhipaḥ | acirāttaṃ durātmānaṃ vaśe kurvanti śatravaḥ

  173. कामक्रोधौ तु संयम्य योऽर्थान् धर्मेण पश्यति । प्रजास्तमनुवर्तन्ते समुद्रमिव सिन्धवः

    kāmakrodhau tu saṃyamya yo'rthān dharmeṇa paśyati | prajāstamanuvartante samudramiva sindhavaḥ

  174. यः साधयन्तं छन्देन वेदयेद्धनिकं नृपे । स राज्ञा तत्चतुर्भागं दाप्यस्तस्य च तद्धनम्

    yaḥ sādhayantaṃ chandena vedayeddhanikaṃ nṛpe | sa rājñā tatcaturbhāgaṃ dāpyastasya ca taddhanam

  175. कर्मणाऽपि समं कुर्याद्धनिकायाधमर्णिकः । समोऽवकृष्टजातिस्तु दद्यात्श्रेयांस्तु तत्शनैः

    karmaṇā'pi samaṃ kuryāddhanikāyādhamarṇikaḥ | samo'vakṛṣṭajātistu dadyātśreyāṃstu tatśanaiḥ

  176. अनेन विधिना राजा मिथो विवदतां नृणाम् । साक्षिप्रत्ययसिद्धानि कार्याणि समतां नयेत्

    anena vidhinā rājā mitho vivadatāṃ nṛṇām | sākṣipratyayasiddhāni kāryāṇi samatāṃ nayet

  177. कुलजे वृत्तसम्पन्ने धर्मज्ञे सत्यवादिनि । महापक्षे धनिन्यार्ये निक्षेपं निक्षिपेद्बुधः

    kulaje vṛttasampanne dharmajñe satyavādini | mahāpakṣe dhaninyārye nikṣepaṃ nikṣipedbudhaḥ

  178. यो यथा निक्षिपेद्धस्ते यमर्थं यस्य मानवः । स तथैव ग्रहीतव्यो यथा दायस्तथा ग्रहः

    yo yathā nikṣipeddhaste yamarthaṃ yasya mānavaḥ | sa tathaiva grahītavyo yathā dāyastathā grahaḥ

  179. यो निक्षेपं याच्यमानो निक्षेप्तुर्न प्रयच्छति । स याच्यः प्राड्विवाकेन तत्निक्षेप्तुरसंनिधौ

    yo nikṣepaṃ yācyamāno nikṣepturna prayacchati | sa yācyaḥ prāḍvivākena tatnikṣepturasaṃnidhau

  180. साक्ष्यभावे प्रणिधिभिर्वयोरूपसमन्वितैः । अपदेशैश्च संन्यस्य हिरण्यं तस्य तत्त्वतः

    sākṣyabhāve praṇidhibhirvayorūpasamanvitaiḥ | apadeśaiśca saṃnyasya hiraṇyaṃ tasya tattvataḥ

  181. स यदि प्रतिपद्येत यथान्यस्तं यथाकृतम् । न तत्र विद्यते किं चिद्यत्परैरभियुज्यते

    sa yadi pratipadyeta yathānyastaṃ yathākṛtam | na tatra vidyate kiṃ cidyatparairabhiyujyate

  182. तेषां न दद्याद्यदि तु तधिरण्यं यथाविधि । उभौ निगृह्य दाप्यः स्यादिति धर्मस्य धारणा

    teṣāṃ na dadyādyadi tu tadhiraṇyaṃ yathāvidhi | ubhau nigṛhya dāpyaḥ syāditi dharmasya dhāraṇā

  183. स निगृह्यौभयं दाप्य इति धर्मस्य धारणा निक्षेपोपनिधी नित्यं न देयौ प्रत्यनन्तरे । नश्यतो विनिपाते तावनिपाते त्वनाशिनौ

    sa nigṛhyaubhayaṃ dāpya iti dharmasya dhāraṇā nikṣepopanidhī nityaṃ na deyau pratyanantare | naśyato vinipāte tāvanipāte tvanāśinau

  184. स्वयमेव तु यौ दद्यान् मृतस्य प्रत्यनन्तरे । न स राज्ञाऽभियोक्तव्यो न निक्षेप्तुश्च बन्धुभिः

    svayameva tu yau dadyān mṛtasya pratyanantare | na sa rājñā'bhiyoktavyo na nikṣeptuśca bandhubhiḥ

  185. अच्छलेनैव चान्विच्छेत्तमर्थं प्रीतिपूर्वकम् । विचार्य तस्य वा वृत्तं साम्नैव परिसाधयेत्

    acchalenaiva cānvicchettamarthaṃ prītipūrvakam | vicārya tasya vā vṛttaṃ sāmnaiva parisādhayet

  186. निक्षेपेष्वेषु सर्वेषु विधिः स्यात्परिसाधने । समुद्रे नाप्नुयात्किं चिद्यदि तस्मान्न संहरेत्

    nikṣepeṣveṣu sarveṣu vidhiḥ syātparisādhane | samudre nāpnuyātkiṃ cidyadi tasmānna saṃharet

  187. चौरैर्हृतं जलेनोढमग्निना दग्धमेव वा । न दद्याद्यदि तस्मात्स न संहरति किं चन

    caurairhṛtaṃ jalenoḍhamagninā dagdhameva vā | na dadyādyadi tasmātsa na saṃharati kiṃ cana

  188. निक्षेपस्यापहर्तारमनिक्षेप्तारमेव च । सर्वैरुपायैरन्विच्छेत्शपथैश्चैव वैदिकैः

    nikṣepasyāpahartāramanikṣeptārameva ca | sarvairupāyairanvicchetśapathaiścaiva vaidikaiḥ

  189. यो निक्षेपं नार्पयति यश्चानिक्षिप्य याचते । तावुभौ चौरवत्शास्यौ दाप्यौ वा तत्समं दमम्

    yo nikṣepaṃ nārpayati yaścānikṣipya yācate | tāvubhau cauravatśāsyau dāpyau vā tatsamaṃ damam

  190. निक्षेपस्यापहर्तारं तत्समं दापयेद्दमम् । तथोपनिधिहर्तारमविशेषेण पार्थिवः

    nikṣepasyāpahartāraṃ tatsamaṃ dāpayeddamam | tathopanidhihartāramaviśeṣeṇa pārthivaḥ

  191. उपधाभिश्च यः कश्चित्परद्रव्यं हरेन्नरः । ससहायः स हन्तव्यः प्रकाशं विविधैर्वधैः

    upadhābhiśca yaḥ kaścitparadravyaṃ harennaraḥ | sasahāyaḥ sa hantavyaḥ prakāśaṃ vividhairvadhaiḥ

  192. निक्षेपो यः कृतो येन यावांश्च कुलसंनिधौ । तावानेव स विज्ञेयो विब्रुवन् दण्डमर्हति

    nikṣepo yaḥ kṛto yena yāvāṃśca kulasaṃnidhau | tāvāneva sa vijñeyo vibruvan daṇḍamarhati

  193. मिथो दायः कृतो येन गृहीतो मिथ एव वा । मिथ एव प्रदातव्यो यथा दायस्तथा ग्रहः

    mitho dāyaḥ kṛto yena gṛhīto mitha eva vā | mitha eva pradātavyo yathā dāyastathā grahaḥ

  194. निक्षिप्तस्य धनस्यैवं प्रीत्योपनिहितस्य च । राजा विनिर्णयं कुर्यादक्षिण्वन्न्यासधारिणम्

    nikṣiptasya dhanasyaivaṃ prītyopanihitasya ca | rājā vinirṇayaṃ kuryādakṣiṇvannyāsadhāriṇam

  195. विक्रीणीते परस्य स्वं योऽस्वामी स्वाम्यसंमतः । न तं नयेत साक्ष्यं तु स्तेनमस्तेनमानिनम्

    vikrīṇīte parasya svaṃ yo'svāmī svāmyasaṃmataḥ | na taṃ nayeta sākṣyaṃ tu stenamastenamāninam

  196. अवहार्यो भवेत्चैव सान्वयः षट्शतं दमम् । निरन्वयोऽनपसरः प्राप्तः स्याच्चौरकिल्बिषम्

    avahāryo bhavetcaiva sānvayaḥ ṣaṭśataṃ damam | niranvayo'napasaraḥ prāptaḥ syāccaurakilbiṣam

  197. अस्वामिना कृतो यस्तु दायो विक्रय एव वा । अकृतः स तु विज्ञेयो व्यवहारे यथा स्थितिः

    asvāminā kṛto yastu dāyo vikraya eva vā | akṛtaḥ sa tu vijñeyo vyavahāre yathā sthitiḥ

  198. सम्भोगो दृश्यते यत्र न दृश्येतागमः क्व चित् । आगमः कारणं तत्र न सम्भोग इति स्थितिः

    sambhogo dṛśyate yatra na dṛśyetāgamaḥ kva cit | āgamaḥ kāraṇaṃ tatra na sambhoga iti sthitiḥ

  199. विक्रयाद्यो धनं किं चिद्गृह्णीयात्कुलसंनिधौ । क्रयेण स विशुद्धं हि न्यायतो लभते धनम्

    vikrayādyo dhanaṃ kiṃ cidgṛhṇīyātkulasaṃnidhau | krayeṇa sa viśuddhaṃ hi nyāyato labhate dhanam

  200. अथ मूलमनाहार्यं प्रकाशक्रयशोधितः । अदण्ड्यो मुच्यते राज्ञा नाष्टिको लभते धनम्

    atha mūlamanāhāryaṃ prakāśakrayaśodhitaḥ | adaṇḍyo mucyate rājñā nāṣṭiko labhate dhanam

  201. नान्यदन्येन संसृष्टरूपं विक्रयमर्हति । न चासारं न च न्यूनं न दूरेण तिरोहितम्

    nānyadanyena saṃsṛṣṭarūpaṃ vikrayamarhati | na cāsāraṃ na ca nyūnaṃ na dūreṇa tirohitam

  202. न सावद्यं न च न्यूनं न दूरे न तिरोहितं अन्यां चेद्दर्शयित्वाऽन्या वोढुः कन्या प्रदीयते । उभे त एकशुल्केन वहेदित्यब्रवीन् मनुः

    na sāvadyaṃ na ca nyūnaṃ na dūre na tirohitaṃ anyāṃ ceddarśayitvā'nyā voḍhuḥ kanyā pradīyate | ubhe ta ekaśulkena vahedityabravīn manuḥ

  203. नोन्मत्ताया न कुष्ठिन्या न च या स्पृष्टमैथुना । पूर्वं दोषानभिख्याप्य प्रदाता दण्डमर्हति

    nonmattāyā na kuṣṭhinyā na ca yā spṛṣṭamaithunā | pūrvaṃ doṣānabhikhyāpya pradātā daṇḍamarhati

  204. ऋत्विग्यदि वृतो यज्ञे स्वकर्म परिहापयेत् । तस्य कर्मानुरूपेण देयोंशः सहकर्तृभिः

    ṛtvigyadi vṛto yajñe svakarma parihāpayet | tasya karmānurūpeṇa deyoṃśaḥ sahakartṛbhiḥ

  205. दक्षिणासु च दत्तासु स्वकर्म परिहापयन् । कृत्स्नमेव लभेतांशमन्येनैव च कारयेत्

    dakṣiṇāsu ca dattāsu svakarma parihāpayan | kṛtsnameva labhetāṃśamanyenaiva ca kārayet

  206. यस्मिन् कर्मणि यास्तु स्युरुक्ताः प्रत्यङ्गदक्षिणाः । स एव ता आददीत भजेरन् सर्व एव वा

    yasmin karmaṇi yāstu syuruktāḥ pratyaṅgadakṣiṇāḥ | sa eva tā ādadīta bhajeran sarva eva vā

  207. रथं हरेत्चाध्वर्युर्ब्रह्माऽधाने च वाजिनम् । होता वाऽपि हरेदश्वमुद्गाता चाप्यनः क्रये

    rathaṃ haretcādhvaryurbrahmā'dhāne ca vājinam | hotā vā'pi haredaśvamudgātā cāpyanaḥ kraye

  208. सर्वेषामर्धिनो मुख्यास्तदर्धेनार्धिनोऽपरे । तृतीयिनस्तृतीयांशाश्चतुर्थांशाश्च पादिनः

    sarveṣāmardhino mukhyāstadardhenārdhino'pare | tṛtīyinastṛtīyāṃśāścaturthāṃśāśca pādinaḥ

  209. सम्भूय स्वानि कर्माणि कुर्वद्भिरिह मानवैः । अनेन विधियोगेन कर्तव्यांशप्रकल्पना

    sambhūya svāni karmāṇi kurvadbhiriha mānavaiḥ | anena vidhiyogena kartavyāṃśaprakalpanā

  210. धर्मार्थं येन दत्तं स्यात्कस्मै चिद्याचते धनम् । पश्चाच्च न तथा तत्स्यान्न देयं तस्य तद्भवेत्

    dharmārthaṃ yena dattaṃ syātkasmai cidyācate dhanam | paścācca na tathā tatsyānna deyaṃ tasya tadbhavet

  211. यदि संसाधयेत्तत्तु दर्पात्लोभेन वा पुनः । राज्ञा दाप्यः सुवर्णं स्यात्तस्य स्तेयस्य निष्कृतिः

    yadi saṃsādhayettattu darpātlobhena vā punaḥ | rājñā dāpyaḥ suvarṇaṃ syāttasya steyasya niṣkṛtiḥ

  212. दत्तस्यैषौदिता धर्म्या यथावदनपक्रिया । अत ऊर्ध्वं प्रवक्ष्यामि वेतनस्यानपक्रियाम्

    dattasyaiṣauditā dharmyā yathāvadanapakriyā | ata ūrdhvaṃ pravakṣyāmi vetanasyānapakriyām

  213. भृतो नार्तो न कुर्याद्यो दर्पात्कर्म यथोदितम् । अनार्तो स दण्ड्यः कृष्णलान्यष्टौ न देयं चास्य वेतनम्

    bhṛto nārto na kuryādyo darpātkarma yathoditam | anārto sa daṇḍyaḥ kṛṣṇalānyaṣṭau na deyaṃ cāsya vetanam

  214. आर्तस्तु कुर्यात्स्वस्थः सन् यथाभाषितमादितः । स दीर्घस्यापि कालस्य तत्लभेतेव वेतनम्

    ārtastu kuryātsvasthaḥ san yathābhāṣitamāditaḥ | sa dīrghasyāpi kālasya tatlabheteva vetanam

  215. यथोक्तमार्तः सुस्थो वा यस्तत्कर्म न कारयेत् । न तस्य वेतनं देयमल्पोनस्यापि कर्मणः

    yathoktamārtaḥ sustho vā yastatkarma na kārayet | na tasya vetanaṃ deyamalponasyāpi karmaṇaḥ

  216. एष धर्मोऽखिलेनोक्तो वेतनादानकर्मणः । अत ऊर्ध्वं प्रवक्ष्यामि धर्मं समयभेदिनाम्

    eṣa dharmo'khilenokto vetanādānakarmaṇaḥ | ata ūrdhvaṃ pravakṣyāmi dharmaṃ samayabhedinām

  217. यो ग्रामदेशसङ्घानां कृत्वा सत्येन संविदम् । विसंवदेन्नरो लोभात्तं राष्ट्राद्विप्रवासयेत्

    yo grāmadeśasaṅghānāṃ kṛtvā satyena saṃvidam | visaṃvadennaro lobhāttaṃ rāṣṭrādvipravāsayet

  218. निगृह्य दापयेच्चैनं समयव्यभिचारिणम् । चतुःसुवर्णान् षण्निष्कांश्शतमानं च राजकम्

    nigṛhya dāpayeccainaṃ samayavyabhicāriṇam | catuḥsuvarṇān ṣaṇniṣkāṃśśatamānaṃ ca rājakam

  219. एतद्दण्डविधिं कुर्याद्धार्मिकः पृथिवीपतिः । ग्रामजातिसमूहेषु समयव्यभिचारिणाम्

    etaddaṇḍavidhiṃ kuryāddhārmikaḥ pṛthivīpatiḥ | grāmajātisamūheṣu samayavyabhicāriṇām

  220. क्रीत्वा विक्रीय वा किं चिद्यस्यैहानुशयो भवेत् । सोऽन्तर्दशाहात्तद्द्रव्यं दद्याच्चैवाददीत वा

    krītvā vikrīya vā kiṃ cidyasyaihānuśayo bhavet | so'ntardaśāhāttaddravyaṃ dadyāccaivādadīta vā

  221. परेण तु दशाहस्य न दद्यान्नापि दापयेत् । आददानो ददत्चैव राज्ञा दण्ड्यौ शतानि षट्

    pareṇa tu daśāhasya na dadyānnāpi dāpayet | ādadāno dadatcaiva rājñā daṇḍyau śatāni ṣaṭ

  222. यस्तु दोषवतीं कन्यामनाख्याय प्रयच्छति । तस्य कुर्यान्नृपो दण्डं स्वयं षण्णवतिं पणान्

    yastu doṣavatīṃ kanyāmanākhyāya prayacchati | tasya kuryānnṛpo daṇḍaṃ svayaṃ ṣaṇṇavatiṃ paṇān

  223. अकन्येति तु यः कन्यां ब्रूयाद्द्वेषेण मानवः । स शतं प्राप्नुयाद्दण्डं तस्या दोषमदर्शयन्

    akanyeti tu yaḥ kanyāṃ brūyāddveṣeṇa mānavaḥ | sa śataṃ prāpnuyāddaṇḍaṃ tasyā doṣamadarśayan

  224. पाणिग्रहणिका मन्त्राः कन्यास्वेव प्रतिष्ठिताः । नाकन्यासु क्व चिन्नॄणां लुप्तधर्मक्रिया हि ताः

    pāṇigrahaṇikā mantrāḥ kanyāsveva pratiṣṭhitāḥ | nākanyāsu kva cinnṝṇāṃ luptadharmakriyā hi tāḥ

  225. पाणिग्रहणिका मन्त्रा नियतं दारलक्षणम् । तेषां निष्ठा तु विज्ञेया विद्वद्भिः सप्तमे पदे

    pāṇigrahaṇikā mantrā niyataṃ dāralakṣaṇam | teṣāṃ niṣṭhā tu vijñeyā vidvadbhiḥ saptame pade

  226. यस्मिन् यस्मिन् कृते कार्ये यस्येहानुशयो भवेत् । तमनेन विधानेन धर्म्ये पथि निवेशयेत्

    yasmin yasmin kṛte kārye yasyehānuśayo bhavet | tamanena vidhānena dharmye pathi niveśayet

  227. पशुषु स्वामिनां चैव पालानां च व्यतिक्रमे । विवादं सम्प्रवक्ष्यामि यथावद्धर्मतत्त्वतः

    paśuṣu svāmināṃ caiva pālānāṃ ca vyatikrame | vivādaṃ sampravakṣyāmi yathāvaddharmatattvataḥ

  228. दिवा वक्तव्यता पाले रात्रौ स्वामिनि तद्गृहे । योगक्षेमेऽन्यथा चेत्तु पालो वक्तव्यतामियात्

    divā vaktavyatā pāle rātrau svāmini tadgṛhe | yogakṣeme'nyathā cettu pālo vaktavyatāmiyāt

  229. गोपः क्षीरभृतो यस्तु स दुह्याद्दशतो वराम् । गोस्वाम्यनुमते भृत्यः सा स्यात्पालेऽभृते भृतिः

    gopaḥ kṣīrabhṛto yastu sa duhyāddaśato varām | gosvāmyanumate bhṛtyaḥ sā syātpāle'bhṛte bhṛtiḥ

  230. नष्टं विनष्टं कृमिभिः श्वहतं विषमे मृतम् । हीनं पुरुषकारेण प्रदद्यात्पाल एव तु

    naṣṭaṃ vinaṣṭaṃ kṛmibhiḥ śvahataṃ viṣame mṛtam | hīnaṃ puruṣakāreṇa pradadyātpāla eva tu

  231. विघुष्य तु हृतं चौरैर्न पालो दातुमर्हति । यदि देशे च काले च स्वामिनः स्वस्य शंसति

    vighuṣya tu hṛtaṃ caurairna pālo dātumarhati | yadi deśe ca kāle ca svāminaḥ svasya śaṃsati

  232. कर्णौ चर्म च वालांश्च बस्तिं स्नायुं च रोचनाम् । पशुषु स्वामिनां दद्यान् मृतेष्वङ्कानि दर्शयेत्

    karṇau carma ca vālāṃśca bastiṃ snāyuṃ ca rocanām | paśuṣu svāmināṃ dadyān mṛteṣvaṅkāni darśayet

  233. अङ्कांश्च दर्शयेत्) अजाविके तु संरुद्धे वृकैः पाले त्वनायति । यां प्रसह्य वृको हन्यात्पाले तत्किल्बिषं भवेत्

    aṅkāṃśca darśayet) ajāvike tu saṃruddhe vṛkaiḥ pāle tvanāyati | yāṃ prasahya vṛko hanyātpāle tatkilbiṣaṃ bhavet

  234. तासां चेदवरुद्धानां चरन्तीनां मिथो वने । यामुत्प्लुत्य वृको हन्यान्न पालस्तत्र किल्बिषी

    tāsāṃ cedavaruddhānāṃ carantīnāṃ mitho vane | yāmutplutya vṛko hanyānna pālastatra kilbiṣī

  235. धनुःशतं परीहारो ग्रामस्य स्यात्समन्ततः । शम्यापातास्त्रयो वाऽपि त्रिगुणो नगरस्य तु

    dhanuḥśataṃ parīhāro grāmasya syātsamantataḥ | śamyāpātāstrayo vā'pi triguṇo nagarasya tu

  236. तत्रापरिवृतं धान्यं विहिंस्युः पशवो यदि । न तत्र प्रणयेद्दण्डं नृपतिः पशुरक्षिणाम्

    tatrāparivṛtaṃ dhānyaṃ vihiṃsyuḥ paśavo yadi | na tatra praṇayeddaṇḍaṃ nṛpatiḥ paśurakṣiṇām

  237. वृतिं तत्र प्रकुर्वीत यामुष्त्रो न विलोकयेत् । छिद्रं च वारयेत्सर्वं श्वसूकरमुखानुगम्

    vṛtiṃ tatra prakurvīta yāmuṣtro na vilokayet | chidraṃ ca vārayetsarvaṃ śvasūkaramukhānugam

  238. पथि क्षेत्रे परिवृते ग्रामान्तीयेऽथ वा पुनः । सपालः शतदण्डार्हो विपालान् वारयेत्पशून्

    pathi kṣetre parivṛte grāmāntīye'tha vā punaḥ | sapālaḥ śatadaṇḍārho vipālān vārayetpaśūn

  239. क्षेत्रेष्वन्येषु तु पशुः सपादं पणमर्हति । सर्वत्र तु सदो देयः क्षेत्रिकस्यैति धारणा

    kṣetreṣvanyeṣu tu paśuḥ sapādaṃ paṇamarhati | sarvatra tu sado deyaḥ kṣetrikasyaiti dhāraṇā

  240. अनिर्दशाहां गां सूतां वृषान् देवपशूंस्तथा । सपालान् वा विपालान् वा न दण्ड्यान् मनुरब्रवीत्

    anirdaśāhāṃ gāṃ sūtāṃ vṛṣān devapaśūṃstathā | sapālān vā vipālān vā na daṇḍyān manurabravīt

  241. क्षेत्रियस्यात्यये दण्डो भागाद्दशगुणो भवेत् । क्षेत्रिकस्यात्यये ततोऽर्धदण्डो भृत्यानामज्ञानात्क्षेत्रिकस्य तु

    kṣetriyasyātyaye daṇḍo bhāgāddaśaguṇo bhavet | kṣetrikasyātyaye tato'rdhadaṇḍo bhṛtyānāmajñānātkṣetrikasya tu

  242. एतद्विधानमातिष्ठेद्धार्मिकः पृथिवीपतिः । स्वामिनां च पशूनां च पालानां च व्यतिक्रमे

    etadvidhānamātiṣṭheddhārmikaḥ pṛthivīpatiḥ | svāmināṃ ca paśūnāṃ ca pālānāṃ ca vyatikrame

  243. सीमां प्रति समुत्पन्ने विवादे ग्रामयोर्द्वयोः । ज्येष्ठे मासि नयेत्सीमां सुप्रकाशेषु सेतुषु

    sīmāṃ prati samutpanne vivāde grāmayordvayoḥ | jyeṣṭhe māsi nayetsīmāṃ suprakāśeṣu setuṣu

  244. सीमावृक्षांश्च कुर्वीत न्यग्रोधाश्वत्थकिंशुकान् । शाल्मलीन् सालतालांश्च क्षीरिणश्चैव पादपान्

    sīmāvṛkṣāṃśca kurvīta nyagrodhāśvatthakiṃśukān | śālmalīn sālatālāṃśca kṣīriṇaścaiva pādapān

  245. गुल्मान् वेणूंश्च विविधान् शमीवल्लीस्थलानि च । शरान् कुब्जकगुल्मांश्च तथा सीमा न नश्यति

    gulmān veṇūṃśca vividhān śamīvallīsthalāni ca | śarān kubjakagulmāṃśca tathā sīmā na naśyati

  246. तडागान्युदपानानि वाप्यः प्रस्रवणानि च । सीमासंधिषु कार्याणि देवतायतनानि च

    taḍāgānyudapānāni vāpyaḥ prasravaṇāni ca | sīmāsaṃdhiṣu kāryāṇi devatāyatanāni ca

  247. उपछन्नानि चान्यानि सीमालिङ्गानि कारयेत् । सीमाज्ञाने नृणां वीक्ष्य नित्यं लोके विपर्ययम्

    upachannāni cānyāni sīmāliṅgāni kārayet | sīmājñāne nṛṇāṃ vīkṣya nityaṃ loke viparyayam

  248. अश्मनोऽस्थीनि गोवालांस्तुषान् भस्म कपालिकाः । करीषमिष्टकाऽङ्गारांश्छर्करा वालुकास्तथा

    aśmano'sthīni govālāṃstuṣān bhasma kapālikāḥ | karīṣamiṣṭakā'ṅgārāṃścharkarā vālukāstathā

  249. यानि चैवम्प्रकाराणि कालाद्भूमिर्न भक्षयेत् । तानि संधिषु सीमायामप्रकाशानि कारयेत्

    yāni caivamprakārāṇi kālādbhūmirna bhakṣayet | tāni saṃdhiṣu sīmāyāmaprakāśāni kārayet

  250. सीमाया एतैर्लिङ्गैर्नयेत्सीमां राजा विवदमानयोः । पूर्वभुक्त्या च सततमुदकस्यागमेन च

    sīmāyā etairliṅgairnayetsīmāṃ rājā vivadamānayoḥ | pūrvabhuktyā ca satatamudakasyāgamena ca

  251. यदि स्ंशय एव स्यात्लिङ्गानामपि दर्शने । साक्षिप्रत्यय एव स्यात्सीमावादविनिर्णयः

    yadi sṃśaya eva syātliṅgānāmapi darśane | sākṣipratyaya eva syātsīmāvādavinirṇayaḥ

  252. सीमावादविनिश्चयः ग्रामीयककुलानां च समक्षं सीम्नि साक्षिणः । ग्रामेयक प्रष्टव्याः सीमलिङ्गानि तयोश्चैव विवादिनोः

    sīmāvādaviniścayaḥ grāmīyakakulānāṃ ca samakṣaṃ sīmni sākṣiṇaḥ | grāmeyaka praṣṭavyāḥ sīmaliṅgāni tayoścaiva vivādinoḥ

  253. सीमालिङ्गानि ते पृष्तास्तु यथा ब्रूयुः समस्ताः सीम्नि निश्चयम् । निबध्नीयात्तथा सीमां सर्वांस्तांश्चैव नामतः

    sīmāliṅgāni te pṛṣtāstu yathā brūyuḥ samastāḥ sīmni niścayam | nibadhnīyāttathā sīmāṃ sarvāṃstāṃścaiva nāmataḥ

  254. शिरोभिस्ते गृहीत्वोर्वीं स्रग्विणो रक्तवाससः । सुकृतैः शापिताः स्वैः स्वैर्नयेयुस्ते समञ्जसम्

    śirobhiste gṛhītvorvīṃ sragviṇo raktavāsasaḥ | sukṛtaiḥ śāpitāḥ svaiḥ svairnayeyuste samañjasam

  255. यथोक्तेन नयन्तस्ते पूयन्ते सत्यसाक्षिणः । विपरीतं नयन्तस्तु दाप्याः स्युर्द्विशतं दमम्

    yathoktena nayantaste pūyante satyasākṣiṇaḥ | viparītaṃ nayantastu dāpyāḥ syurdviśataṃ damam

  256. साक्ष्यभावे तु चत्वारो ग्रामाः सामन्तवासिनः । ग्रामसीमान्तवासिनः सीमाविनिर्णयं कुर्युः प्रयता राजसंनिधौ

    sākṣyabhāve tu catvāro grāmāḥ sāmantavāsinaḥ | grāmasīmāntavāsinaḥ sīmāvinirṇayaṃ kuryuḥ prayatā rājasaṃnidhau

  257. सामन्तानामभावे तु मौलानां सीम्नि साक्षिणाम् । इमानप्यनुयुञ्जीत पुरुषान् वनगोचरान्

    sāmantānāmabhāve tu maulānāṃ sīmni sākṣiṇām | imānapyanuyuñjīta puruṣān vanagocarān

  258. व्याधांशाकुनिकान् गोपान् कैवर्तान् मूलखानकान् । व्यालग्राहानुञ्छवृत्तीनन्यांश्च वनचारिणः

    vyādhāṃśākunikān gopān kaivartān mūlakhānakān | vyālagrāhānuñchavṛttīnanyāṃśca vanacāriṇaḥ

  259. ते पृष्टास्तु यथा ब्रूयुः सीमासंधिषु लक्षणम् । तत्तथा स्थापयेद्राजा धर्मेण ग्रामयोर्द्वयोः

    te pṛṣṭāstu yathā brūyuḥ sīmāsaṃdhiṣu lakṣaṇam | tattathā sthāpayedrājā dharmeṇa grāmayordvayoḥ

  260. क्षेत्रकूपतडागानामारामस्य गृहस्य च । सामन्तप्रत्ययो ज्ञेयः सीमासेतुविनिर्णयः

    kṣetrakūpataḍāgānāmārāmasya gṛhasya ca | sāmantapratyayo jñeyaḥ sīmāsetuvinirṇayaḥ

  261. सामन्ताश्चेत्मृषा ब्रूयुः सेतौ विवादतां नृणाम् । सर्वे पृथक्पृथग्दण्ड्या राज्ञा मध्यमसाहसम्

    sāmantāścetmṛṣā brūyuḥ setau vivādatāṃ nṛṇām | sarve pṛthakpṛthagdaṇḍyā rājñā madhyamasāhasam

  262. गृहं तडागमारामं क्षेत्रं वा भीषया हरन् । शतानि पञ्च दण्ड्यः स्यादज्ञानाद्द्विशतो दमः

    gṛhaṃ taḍāgamārāmaṃ kṣetraṃ vā bhīṣayā haran | śatāni pañca daṇḍyaḥ syādajñānāddviśato damaḥ

  263. सीमायामविषह्यायां स्वयं राजैव धर्मवित् । प्रदिशेद्भूमिमेकेषामुपकारादिति स्थितिः

    sīmāyāmaviṣahyāyāṃ svayaṃ rājaiva dharmavit | pradiśedbhūmimekeṣāmupakārāditi sthitiḥ

  264. एषोऽखिलेनाभिहितो धर्मः सीमाविनिर्णये । अत ऊर्ध्वं प्रवक्ष्यामि वाक्पारुष्यविनिर्णयम्

    eṣo'khilenābhihito dharmaḥ sīmāvinirṇaye | ata ūrdhvaṃ pravakṣyāmi vākpāruṣyavinirṇayam

  265. शतं ब्राह्मणमाक्रुश्य क्षत्रियो दण्डमर्हति । वैश्योऽप्यर्धशतं द्वे वा शूद्रस्तु वधमर्हति

    śataṃ brāhmaṇamākruśya kṣatriyo daṇḍamarhati | vaiśyo'pyardhaśataṃ dve vā śūdrastu vadhamarhati

  266. पञ्चाशद्ब्राह्मणो दण्ड्यः क्षत्रियस्याभिशंसने । वैश्ये स्यादर्धपञ्चाशत्शूद्रे द्वादशको दमः

    pañcāśadbrāhmaṇo daṇḍyaḥ kṣatriyasyābhiśaṃsane | vaiśye syādardhapañcāśatśūdre dvādaśako damaḥ

  267. समवर्णे द्विजातीनां द्वादशैव व्यतिक्रमे । वादेष्ववचनीयेषु तदेव द्विगुणं भवेत्

    samavarṇe dvijātīnāṃ dvādaśaiva vyatikrame | vādeṣvavacanīyeṣu tadeva dviguṇaṃ bhavet

  268. एकजातिर्द्विजातींस्तु वाचा दारुणया क्षिपन् । जिह्वायाः प्राप्नुयाच्छेदं जघन्यप्रभवो हि सः

    ekajātirdvijātīṃstu vācā dāruṇayā kṣipan | jihvāyāḥ prāpnuyācchedaṃ jaghanyaprabhavo hi saḥ

  269. नामजातिग्रहं त्वेषामभिद्रोहेण कुर्वतः । निक्षेप्योऽयोमयः शङ्कुर्ज्वलन्नास्ये दशाङ्गुलः

    nāmajātigrahaṃ tveṣāmabhidroheṇa kurvataḥ | nikṣepyo'yomayaḥ śaṅkurjvalannāsye daśāṅgulaḥ

  270. धर्मोपदेशं दर्पेण विप्राणामस्य कुर्वतः । तप्तमासेचयेत्तैलं वक्त्रे श्रोत्रे च पार्थिवः

    dharmopadeśaṃ darpeṇa viprāṇāmasya kurvataḥ | taptamāsecayettailaṃ vaktre śrotre ca pārthivaḥ

  271. श्रौत्रे श्रुतं देशं च जातिं च कर्म शरीरमेव च । वितथेन ब्रुवन् दर्पाद्दाप्यः स्याद्द्विशतं दमम्

    śrautre śrutaṃ deśaṃ ca jātiṃ ca karma śarīrameva ca | vitathena bruvan darpāddāpyaḥ syāddviśataṃ damam

  272. काणं वाऽप्यथ वा खञ्जमन्यं वाऽपि तथाविधम् । तथ्येनापि ब्रुवन् दाप्यो दण्डं कार्षापणावरम्

    kāṇaṃ vā'pyatha vā khañjamanyaṃ vā'pi tathāvidham | tathyenāpi bruvan dāpyo daṇḍaṃ kārṣāpaṇāvaram

  273. मातरं पितरं जायां भ्रातरं तनयं गुरुम् । आक्षारयंशतं दाप्यः पन्थानं चाददद्गुरोः

    mātaraṃ pitaraṃ jāyāṃ bhrātaraṃ tanayaṃ gurum | ākṣārayaṃśataṃ dāpyaḥ panthānaṃ cādadadguroḥ

  274. ब्राह्मणक्षत्रियाभ्यां तु दण्डः कार्यो विजानता । ब्राह्मणे साहसः पूर्वः क्षत्रिये त्वेव मध्यमः

    brāhmaṇakṣatriyābhyāṃ tu daṇḍaḥ kāryo vijānatā | brāhmaṇe sāhasaḥ pūrvaḥ kṣatriye tveva madhyamaḥ

  275. विट् शूद्रयोरेवमेव स्वजातिं प्रति तत्त्वतः । छेदवर्जं प्रणयनं दण्डस्यैति विनिश्चयः

    viṭ śūdrayorevameva svajātiṃ prati tattvataḥ | chedavarjaṃ praṇayanaṃ daṇḍasyaiti viniścayaḥ

  276. एष दण्डविधिः प्रोक्तो वाक्पारुष्यस्य तत्त्वतः । अत ऊर्ध्वं प्रवक्ष्यामि दण्डपारुष्यनिर्णयम्

    eṣa daṇḍavidhiḥ prokto vākpāruṣyasya tattvataḥ | ata ūrdhvaṃ pravakṣyāmi daṇḍapāruṣyanirṇayam

  277. येन केन चिदङ्गेन हिंस्याच्चेत्श्रेष्ठमन्त्यजः । छेत्तव्यं तद्तदेवास्य तन् मनोरनुशासनम्

    yena kena cidaṅgena hiṃsyāccetśreṣṭhamantyajaḥ | chettavyaṃ tadtadevāsya tan manoranuśāsanam

  278. पाणिमुद्यम्य दण्डं वा पाणिच्छेदनमर्हति । पादेन प्रहरन् कोपात्पादच्छेदनमर्हति

    pāṇimudyamya daṇḍaṃ vā pāṇicchedanamarhati | pādena praharan kopātpādacchedanamarhati

  279. सहासनमभिप्रेप्सुरुत्कृष्टस्यापकृष्टजः । कट्यां कृताङ्को निर्वास्यः स्फिचं वाऽस्यावकर्तयेत्

    sahāsanamabhiprepsurutkṛṣṭasyāpakṛṣṭajaḥ | kaṭyāṃ kṛtāṅko nirvāsyaḥ sphicaṃ vā'syāvakartayet

  280. अवनिष्ठीवतो दर्पाद्द्वावोष्ठौ छेदयेन्नृपः । अवमूत्रयतो मेढ्रमवशर्धयतो गुदम्

    avaniṣṭhīvato darpāddvāvoṣṭhau chedayennṛpaḥ | avamūtrayato meḍhramavaśardhayato gudam

  281. केशेषु गृह्णतो हस्तौ छेदयेदविचारयन् । पादयोर्दाढिकायां च ग्रीवायां वृषणेषु च

    keśeṣu gṛhṇato hastau chedayedavicārayan | pādayordāḍhikāyāṃ ca grīvāyāṃ vṛṣaṇeṣu ca

  282. त्वग्भेदकः शतं दण्ड्यो लोहितस्य च दर्शकः । मांसभेत्ता तु षण्निष्कान् प्रवास्यस्त्वस्थिभेदकः

    tvagbhedakaḥ śataṃ daṇḍyo lohitasya ca darśakaḥ | māṃsabhettā tu ṣaṇniṣkān pravāsyastvasthibhedakaḥ

  283. वनस्पतीनां सर्वेषामुपभोगो यथा यथा । यथा तथा दमः कार्यो हिंसायामिति धारणा

    vanaspatīnāṃ sarveṣāmupabhogo yathā yathā | yathā tathā damaḥ kāryo hiṃsāyāmiti dhāraṇā

  284. मनुष्याणां पशूनां च दुःखाय प्रहृते सति । यथा यथा महद्दुःखं दण्डं कुर्यात्तथा तथा

    manuṣyāṇāṃ paśūnāṃ ca duḥkhāya prahṛte sati | yathā yathā mahadduḥkhaṃ daṇḍaṃ kuryāttathā tathā

  285. अङ्गावपीडनायां च व्रणशोणितयोस्तथा । प्राणशोनितयोः समुत्थानव्ययं दाप्यः सर्वदण्डमथापि वा

    aṅgāvapīḍanāyāṃ ca vraṇaśoṇitayostathā | prāṇaśonitayoḥ samutthānavyayaṃ dāpyaḥ sarvadaṇḍamathāpi vā

  286. द्रव्याणि हिंस्याद्यो यस्य ज्ञानतोऽज्ञानतोऽपि वा । स तस्योत्पादयेत्तुष्टिं राज्ञे दद्याच्च तत्समम्

    dravyāṇi hiṃsyādyo yasya jñānato'jñānato'pi vā | sa tasyotpādayettuṣṭiṃ rājñe dadyācca tatsamam

  287. चर्मचार्मिकभाण्डेषु काष्ठलोष्टमयेषु । मूल्यात्पञ्चगुणो दण्डः पुष्पमूलफलेषु च

    carmacārmikabhāṇḍeṣu kāṣṭhaloṣṭamayeṣu | mūlyātpañcaguṇo daṇḍaḥ puṣpamūlaphaleṣu ca

  288. यानस्य चैव यातुश्च यानस्वामिन एव च । दशातिवर्तनान्याहुः शेषे दण्डो विधीयते

    yānasya caiva yātuśca yānasvāmina eva ca | daśātivartanānyāhuḥ śeṣe daṇḍo vidhīyate

  289. छिन्ननास्ये भग्नयुगे तिर्यक्प्रतिमुखागते । अक्षभङ्गे च यानस्य चक्रभङ्गे तथैव च

    chinnanāsye bhagnayuge tiryakpratimukhāgate | akṣabhaṅge ca yānasya cakrabhaṅge tathaiva ca

  290. छेदने चैव यन्त्राणां योक्त्ररश्म्योस्तथैव च । आक्रन्दे चाप्यपैहीति न दण्डं मनुरब्रवीत्

    chedane caiva yantrāṇāṃ yoktraraśmyostathaiva ca | ākrande cāpyapaihīti na daṇḍaṃ manurabravīt

  291. यत्रापवर्तते युग्यं वैगुण्यात्प्राजकस्य तु । तत्र स्वामी भवेद्दण्ड्यो हिंसायां द्विशतं दमम्

    yatrāpavartate yugyaṃ vaiguṇyātprājakasya tu | tatra svāmī bhaveddaṇḍyo hiṃsāyāṃ dviśataṃ damam

  292. प्राजकश्चेद्भवेदाप्तः प्राजको दण्डमर्हति । युग्यस्थाः प्राजकेऽनाप्ते सर्वे दण्ड्याः शतं शतम्

    prājakaścedbhavedāptaḥ prājako daṇḍamarhati | yugyasthāḥ prājake'nāpte sarve daṇḍyāḥ śataṃ śatam

  293. स चेत्तु पथि संरुद्धः पशुभिर्वा रथेन वा । प्रमापयेत्प्राणभृतस्तत्र दण्डोऽविचारितः

    sa cettu pathi saṃruddhaḥ paśubhirvā rathena vā | pramāpayetprāṇabhṛtastatra daṇḍo'vicāritaḥ

  294. मनुष्यमारणे क्षिप्रं चौरवत्किल्बिषं भवेत् । प्राणभृत्सु महत्स्वर्धं गोगजोष्ट्रहयादिषु

    manuṣyamāraṇe kṣipraṃ cauravatkilbiṣaṃ bhavet | prāṇabhṛtsu mahatsvardhaṃ gogajoṣṭrahayādiṣu

  295. क्षुद्रकाणां पशूनां तु हिंसायां द्विशतो दमः । पञ्चाशत्तु भवेद्दण्डः शुभेषु मृगपक्षिषु

    kṣudrakāṇāṃ paśūnāṃ tu hiṃsāyāṃ dviśato damaḥ | pañcāśattu bhaveddaṇḍaḥ śubheṣu mṛgapakṣiṣu

  296. गर्धभाजाविकानां तु दण्डः स्यात्पञ्चमाषिकः । पाञ्चमाषिकः माषिकस्तु भवेद्दण्डः श्वसूकरनिपातने

    gardhabhājāvikānāṃ tu daṇḍaḥ syātpañcamāṣikaḥ | pāñcamāṣikaḥ māṣikastu bhaveddaṇḍaḥ śvasūkaranipātane

  297. भार्या पुत्रश्च दासश्च प्रेष्यो भ्रात्रा च सौदरः । प्राप्तापराधास्ताड्याः स्यू रज्ज्वा वेणुदलेन वा

    bhāryā putraśca dāsaśca preṣyo bhrātrā ca saudaraḥ | prāptāparādhāstāḍyāḥ syū rajjvā veṇudalena vā

  298. पृष्ठतस्तु शरीरस्य नोत्तमाङ्गे कथं चन । अतोऽन्यथा तु प्रहरन् प्राप्तः स्याच्चौरकिल्बिषम्

    pṛṣṭhatastu śarīrasya nottamāṅge kathaṃ cana | ato'nyathā tu praharan prāptaḥ syāccaurakilbiṣam

  299. एषोऽखिलेनाभिहितो दण्डपारुष्यनिर्णयः । स्तेनस्यातः प्रवक्ष्यामि विधिं दण्डविनिर्णये

    eṣo'khilenābhihito daṇḍapāruṣyanirṇayaḥ | stenasyātaḥ pravakṣyāmi vidhiṃ daṇḍavinirṇaye

  300. परमं यत्नमातिष्ठेत्स्तेनानां निग्रहे नृपः । स्तेनानां निग्रहादस्य यशो राष्ट्रं च वर्धते

    paramaṃ yatnamātiṣṭhetstenānāṃ nigrahe nṛpaḥ | stenānāṃ nigrahādasya yaśo rāṣṭraṃ ca vardhate

  301. अभयस्य हि यो दाता स पूज्यः सततं नृपः । सत्त्रं हि वर्धते तस्य सदैवाभयदक्षिणम्

    abhayasya hi yo dātā sa pūjyaḥ satataṃ nṛpaḥ | sattraṃ hi vardhate tasya sadaivābhayadakṣiṇam

  302. सर्वतो धर्मषड्भागो राज्ञो भवति रक्षतः । अधर्मादपि षड्भागो भवत्यस्य ह्यरक्षतः

    sarvato dharmaṣaḍbhāgo rājño bhavati rakṣataḥ | adharmādapi ṣaḍbhāgo bhavatyasya hyarakṣataḥ

  303. यदधीते यद्यजते यद्ददाति यदर्चति । तस्य षड्भागभाग्राजा सम्यग्भवति रक्षणात्

    yadadhīte yadyajate yaddadāti yadarcati | tasya ṣaḍbhāgabhāgrājā samyagbhavati rakṣaṇāt

  304. रक्षन् धर्मेण भूतानि राजा वध्यांश्च घातयन् । यजतेऽहरहर्यज्ञैः सहस्रशतदक्षिणैः

    rakṣan dharmeṇa bhūtāni rājā vadhyāṃśca ghātayan | yajate'haraharyajñaiḥ sahasraśatadakṣiṇaiḥ

  305. योऽरक्षन् बलिमादत्ते करं शुल्कं च पार्थिवः । प्रतिभागं च दण्डं च स सद्यो नरकं व्रजेत्

    yo'rakṣan balimādatte karaṃ śulkaṃ ca pārthivaḥ | pratibhāgaṃ ca daṇḍaṃ ca sa sadyo narakaṃ vrajet

  306. अरक्षितारं राजानं बलिषड्भागहारिणम् । अरक्षितारमत्तारं तमाहुः सर्वलोकस्य समग्रमलहारकम्

    arakṣitāraṃ rājānaṃ baliṣaḍbhāgahāriṇam | arakṣitāramattāraṃ tamāhuḥ sarvalokasya samagramalahārakam

  307. अनपेक्षितमर्यादं नास्तिकं विप्रलुम्पकम् । अनवेक्षितमर्यादं अरक्षितारमत्तारं नृपं विद्यादधोगतिम्

    anapekṣitamaryādaṃ nāstikaṃ vipralumpakam | anavekṣitamaryādaṃ arakṣitāramattāraṃ nṛpaṃ vidyādadhogatim

  308. अधार्मिकं त्रिभिर्न्यायैर्निगृह्णीयात्प्रयत्नतः । निरोधनेन बन्धेन विविधेन वधेन च

    adhārmikaṃ tribhirnyāyairnigṛhṇīyātprayatnataḥ | nirodhanena bandhena vividhena vadhena ca

  309. निग्रहेण हि पापानां साधूनां सङ्ग्रहेण च । द्विजातय इवैज्याभिः पूयन्ते सततं नृपाः

    nigraheṇa hi pāpānāṃ sādhūnāṃ saṅgraheṇa ca | dvijātaya ivaijyābhiḥ pūyante satataṃ nṛpāḥ

  310. क्षन्तव्यं प्रभुणा नित्यं क्षिपतां कार्यिणां नृणाम् । बालवृद्धातुराणां च कुर्वता हितमात्मनः

    kṣantavyaṃ prabhuṇā nityaṃ kṣipatāṃ kāryiṇāṃ nṛṇām | bālavṛddhāturāṇāṃ ca kurvatā hitamātmanaḥ

  311. यः क्षिप्तो मर्षयत्यार्तैस्तेन स्वर्गे महीयते । यस्त्वैश्वर्यान्न क्षमते नरकं तेन गच्छति

    yaḥ kṣipto marṣayatyārtaistena svarge mahīyate | yastvaiśvaryānna kṣamate narakaṃ tena gacchati

  312. राजा स्तेनेन गन्तव्यो मुक्तकेशेन धावता । धीमता आचक्षाणेन तत्स्तेयमेवङ्कर्माऽस्मि शाधि माम्

    rājā stenena gantavyo muktakeśena dhāvatā | dhīmatā ācakṣāṇena tatsteyamevaṅkarmā'smi śādhi mām

  313. स्कन्धेनादाय मुसलं लगुडं वाऽपि खादिरम् । मुशलं शक्तिं चोभयतस्तीक्ष्णामायसं दण्डमेव वा

    skandhenādāya musalaṃ laguḍaṃ vā'pi khādiram | muśalaṃ śaktiṃ cobhayatastīkṣṇāmāyasaṃ daṇḍameva vā

  314. शासनाद्वा विमोक्षाद्वा स्तेनः स्तेयाद्विमुच्यते । अशासित्वा तु तं राजा स्तेनस्याप्नोति किल्बिषम्

    śāsanādvā vimokṣādvā stenaḥ steyādvimucyate | aśāsitvā tu taṃ rājā stenasyāpnoti kilbiṣam

  315. अन्नादे भ्रूणहा मार्ष्टि पत्यौ भार्याऽपचारिणी । गुरौ शिष्यश्च याज्यश्च स्तेनो राजनि किल्बिषम्

    annāde bhrūṇahā mārṣṭi patyau bhāryā'pacāriṇī | gurau śiṣyaśca yājyaśca steno rājani kilbiṣam

  316. राजभिः कृतदण्डास्तु कृत्वा पापानि मानवाः । राजभिर्धृतदण्डास्तु निर्मलाः स्वर्गमायान्ति सन्तः सुकृतिनो यथा

    rājabhiḥ kṛtadaṇḍāstu kṛtvā pāpāni mānavāḥ | rājabhirdhṛtadaṇḍāstu nirmalāḥ svargamāyānti santaḥ sukṛtino yathā

  317. यस्तु रज्जुं घटं कूपाद्धरेद्भिन्द्याच्च यः प्रपाम् । स दण्डं प्राप्नुयान् माषं तच्च तस्मिन् समाहरेत्

    yastu rajjuṃ ghaṭaṃ kūpāddharedbhindyācca yaḥ prapām | sa daṇḍaṃ prāpnuyān māṣaṃ tacca tasmin samāharet

  318. धान्यं दशभ्यः कुम्भेभ्यो हरतोऽभ्यधिकं वधः । शेषेऽप्येकादशगुणं दाप्यस्तस्य च तद्धनम्

    dhānyaṃ daśabhyaḥ kumbhebhyo harato'bhyadhikaṃ vadhaḥ | śeṣe'pyekādaśaguṇaṃ dāpyastasya ca taddhanam

  319. तथा धरिममेयानां शतादभ्यधिके वधः । सुवर्णरजतादीनामुत्तमानां च वाससाम्

    tathā dharimameyānāṃ śatādabhyadhike vadhaḥ | suvarṇarajatādīnāmuttamānāṃ ca vāsasām

  320. पञ्चाशतस्त्वभ्यधिके हस्तच्छेदनमिष्यते । शेषे त्वेकादशगुणं मूल्याद्दण्डं प्रकल्पयेत्

    pañcāśatastvabhyadhike hastacchedanamiṣyate | śeṣe tvekādaśaguṇaṃ mūlyāddaṇḍaṃ prakalpayet

  321. पुरुषाणां कुलीनानां नारीणां च विशेषतः । मुख्यानां चैव रत्नानां हरणे वधमर्हति

    puruṣāṇāṃ kulīnānāṃ nārīṇāṃ ca viśeṣataḥ | mukhyānāṃ caiva ratnānāṃ haraṇe vadhamarhati

  322. महापशूनां हरणे शस्त्राणामौषधस्य च । कालमासाद्य कार्यं च दण्डं राजा प्रकल्पयेत्

    mahāpaśūnāṃ haraṇe śastrāṇāmauṣadhasya ca | kālamāsādya kāryaṃ ca daṇḍaṃ rājā prakalpayet

  323. गोषु ब्राह्मणसंस्थासु छुरिकायाश्च भेदने । खरिकायाश्च पशूनां हरणे चैव सद्यः कार्योऽर्धपादिकः

    goṣu brāhmaṇasaṃsthāsu churikāyāśca bhedane | kharikāyāśca paśūnāṃ haraṇe caiva sadyaḥ kāryo'rdhapādikaḥ

  324. सूत्रकार्पासकिण्वानां गोमयस्य गुडस्य च । दध्नः क्षीरस्य तक्रस्य पानीयस्य तृणस्य च

    sūtrakārpāsakiṇvānāṃ gomayasya guḍasya ca | dadhnaḥ kṣīrasya takrasya pānīyasya tṛṇasya ca

  325. वेणुवैदलभाण्डानां लवणानां तथैव च । मृण्मयानां च हरणे मृदो भस्मन एव च

    veṇuvaidalabhāṇḍānāṃ lavaṇānāṃ tathaiva ca | mṛṇmayānāṃ ca haraṇe mṛdo bhasmana eva ca

  326. मत्स्यानां पक्षिणां चैव तैलस्य च घृतस्य च । मांसस्य मधुनश्चैव यच्चान्यत्पशुसम्भवम्

    matsyānāṃ pakṣiṇāṃ caiva tailasya ca ghṛtasya ca | māṃsasya madhunaścaiva yaccānyatpaśusambhavam

  327. अन्येषां चैवमादीनां मद्यानामोदनस्य च । चैवमादीनामद्यानाम् पक्वान्नानां च सर्वेषां तन्मुल्याद्द्विगुणो दमः

    anyeṣāṃ caivamādīnāṃ madyānāmodanasya ca | caivamādīnāmadyānām pakvānnānāṃ ca sarveṣāṃ tanmulyāddviguṇo damaḥ

  328. पुष्पेषु हरिते धान्ये गुल्मवल्लीनगेषु च । अन्येष्वपरिपूतेषु दण्डः स्यात्पञ्चकृष्णलः

    puṣpeṣu harite dhānye gulmavallīnageṣu ca | anyeṣvaparipūteṣu daṇḍaḥ syātpañcakṛṣṇalaḥ

  329. परिपूतेषु धान्येषु शाकमूलफलेषु च । निरन्वये शतं दण्डः सान्वयेऽर्धशतं दमः

    paripūteṣu dhānyeṣu śākamūlaphaleṣu ca | niranvaye śataṃ daṇḍaḥ sānvaye'rdhaśataṃ damaḥ

  330. स्यात्साहसं त्वन्वयवत्प्रसभं कर्म यत्कृतम् । निरन्वयं भवेत्स्तेयं हृत्वाऽपव्ययते च यत्

    syātsāhasaṃ tvanvayavatprasabhaṃ karma yatkṛtam | niranvayaṃ bhavetsteyaṃ hṛtvā'pavyayate ca yat

  331. यस्त्वेतान्युपकॢप्तानि द्रव्याणि स्तेनयेन्नरः । तमाद्यं दण्डयेद्राजा यश्चाग्निं चोरयेद्गृहात्

    yastvetānyupakḷptāni dravyāṇi stenayennaraḥ | tamādyaṃ daṇḍayedrājā yaścāgniṃ corayedgṛhāt

  332. तं शतं येन येन यथाङ्गेन स्तेनो नृषु विचेष्टते । तत्तदेव हरेत्तस्य प्रत्यादेशाय पार्थिवः

    taṃ śataṃ yena yena yathāṅgena steno nṛṣu viceṣṭate | tattadeva harettasya pratyādeśāya pārthivaḥ

  333. पिताऽचार्यः सुहृत्माता भार्या पुत्रः पुरोहितः । नादण्ड्यो नाम राज्ञोऽस्ति यः स्वधर्मे न तिष्ठति

    pitā'cāryaḥ suhṛtmātā bhāryā putraḥ purohitaḥ | nādaṇḍyo nāma rājño'sti yaḥ svadharme na tiṣṭhati

  334. कार्षापणं भवेद्दण्ड्यो यत्रान्यः प्राकृतो जनः । तत्र राजा भवेद्दण्ड्यः सहस्रमिति धारणा

    kārṣāpaṇaṃ bhaveddaṇḍyo yatrānyaḥ prākṛto janaḥ | tatra rājā bhaveddaṇḍyaḥ sahasramiti dhāraṇā

  335. अष्टापाद्यं तु शूद्रस्य स्तेये भवति किल्बिषम् । षोडशैव तु वैश्यस्य द्वात्रिंशत्क्षत्रियस्य च

    aṣṭāpādyaṃ tu śūdrasya steye bhavati kilbiṣam | ṣoḍaśaiva tu vaiśyasya dvātriṃśatkṣatriyasya ca

  336. ब्राह्मणस्य चतुःषष्टिः पूर्णं वाऽपि शतं भवेत् । द्विगुणा वा चतुःषष्टिस्तद्दोषगुणविद्धि सः

    brāhmaṇasya catuḥṣaṣṭiḥ pūrṇaṃ vā'pi śataṃ bhavet | dviguṇā vā catuḥṣaṣṭistaddoṣaguṇaviddhi saḥ

  337. वानस्पत्यं मूलफलं दार्वग्न्यर्थं तथैव च । तृणं च गोभ्यो ग्रासार्थमस्तेयं मनुरब्रवीत्

    vānaspatyaṃ mūlaphalaṃ dārvagnyarthaṃ tathaiva ca | tṛṇaṃ ca gobhyo grāsārthamasteyaṃ manurabravīt

  338. योऽदत्तादायिनो हस्तात्लिप्सेत ब्राह्मणो धनम् । याजनाध्यापनेनापि यथा स्तेनस्तथैव सः

    yo'dattādāyino hastātlipseta brāhmaṇo dhanam | yājanādhyāpanenāpi yathā stenastathaiva saḥ

  339. द्विजोऽध्वगः क्षीणवृत्तिर्द्वाविक्षू द्वे च मूलके । आददानः परक्षेत्रात्न दण्डं दातुमर्हति

    dvijo'dhvagaḥ kṣīṇavṛttirdvāvikṣū dve ca mūlake | ādadānaḥ parakṣetrātna daṇḍaṃ dātumarhati

  340. असंदितानां संदाता संदितानां च मोक्षकः । दासाश्वरथहर्ता च प्राप्तः स्याच्चोरकिल्बिषम्

    asaṃditānāṃ saṃdātā saṃditānāṃ ca mokṣakaḥ | dāsāśvarathahartā ca prāptaḥ syāccorakilbiṣam

  341. अनेन विधिना राजा कुर्वाणः स्तेननिग्रहम् । यशोऽस्मिन् प्राप्नुयात्लोके प्रेत्य चानुत्तमं सुखम्

    anena vidhinā rājā kurvāṇaḥ stenanigraham | yaśo'smin prāpnuyātloke pretya cānuttamaṃ sukham

  342. ऐन्द्रं स्थानमभिप्रेप्सुर्यशश्चाक्षयमव्ययम् । नोपेक्षेत क्षणमपि राजा साहसिकं नरम्

    aindraṃ sthānamabhiprepsuryaśaścākṣayamavyayam | nopekṣeta kṣaṇamapi rājā sāhasikaṃ naram

  343. वाग्दुष्टात्तस्कराच्चैव दण्डेनैव च हिंसतः । साहसस्य नरः कर्ता विज्ञेयः पापकृत्तमः

    vāgduṣṭāttaskarāccaiva daṇḍenaiva ca hiṃsataḥ | sāhasasya naraḥ kartā vijñeyaḥ pāpakṛttamaḥ

  344. साहसे वर्तमानं तु यो मर्षयति पार्थिवः । स विनाशं व्रजत्याशु विद्वेषं चाधिगच्छति

    sāhase vartamānaṃ tu yo marṣayati pārthivaḥ | sa vināśaṃ vrajatyāśu vidveṣaṃ cādhigacchati

  345. न मित्रकारणाद्राजा विपुलाद्वा धनागमात् । समुत्सृजेत्साहसिकान् सर्वभूतभयावहान्

    na mitrakāraṇādrājā vipulādvā dhanāgamāt | samutsṛjetsāhasikān sarvabhūtabhayāvahān

  346. शस्त्रं द्विजातिभिर्ग्राह्यं धर्मो यत्रोपरुध्यते । द्विजातीनां च वर्णानां विप्लवे कालकारिते

    śastraṃ dvijātibhirgrāhyaṃ dharmo yatroparudhyate | dvijātīnāṃ ca varṇānāṃ viplave kālakārite

  347. आत्मनश्च परित्राणे दक्षिणानां च सङ्गरे । स्त्रीविप्राभ्युपपत्तौ च घ्नन् धर्मेण न दुष्यति

    ātmanaśca paritrāṇe dakṣiṇānāṃ ca saṅgare | strīviprābhyupapattau ca ghnan dharmeṇa na duṣyati

  348. गुरुं वा बालवृद्धौ वा ब्राह्मणं वा बहुश्रुतम् । आततायिनमायान्तं हन्यादेवाविचारयन्

    guruṃ vā bālavṛddhau vā brāhmaṇaṃ vā bahuśrutam | ātatāyinamāyāntaṃ hanyādevāvicārayan

  349. नाततायिवधे दोषो हन्तुर्भवति कश्चन । प्रकाशं वाऽप्रकाशं वा मन्युस्तं मन्युमृच्छति

    nātatāyivadhe doṣo hanturbhavati kaścana | prakāśaṃ vā'prakāśaṃ vā manyustaṃ manyumṛcchati

  350. परदाराभिमर्शेषु प्रवृत्तान्नॄन् महीपतिः । उद्वेजनकरैर्दण्डैश्छिन्नयित्वा प्रवासयेत्

    paradārābhimarśeṣu pravṛttānnṝn mahīpatiḥ | udvejanakarairdaṇḍaiśchinnayitvā pravāsayet

  351. चिह्नयित्वा) तत्समुत्थो हि लोकस्य जायते वर्णसङ्करः । येन मूलहरोऽधर्मः सर्वनाशाय कल्पते

    cihnayitvā) tatsamuttho hi lokasya jāyate varṇasaṅkaraḥ | yena mūlaharo'dharmaḥ sarvanāśāya kalpate

  352. परस्य पत्न्या पुरुषः सम्भाषां योजयन् रहः । पूर्वमाक्षारितो दोषैः प्राप्नुयात्पूर्वसाहसम्

    parasya patnyā puruṣaḥ sambhāṣāṃ yojayan rahaḥ | pūrvamākṣārito doṣaiḥ prāpnuyātpūrvasāhasam

  353. यस्त्वनाक्षारितः पूर्वमभिभाषेत कारणात् । न दोषं प्राप्नुयात्किं चिन्न हि तस्य व्यतिक्रमः

    yastvanākṣāritaḥ pūrvamabhibhāṣeta kāraṇāt | na doṣaṃ prāpnuyātkiṃ cinna hi tasya vyatikramaḥ

  354. परस्त्रियं योऽभिवदेत्तीर्थेऽरण्ये वनेऽपि वा । नदीनां वाऽपि सम्भेदे स सङ्ग्रहणमाप्नुयात्

    parastriyaṃ yo'bhivadettīrthe'raṇye vane'pi vā | nadīnāṃ vā'pi sambhede sa saṅgrahaṇamāpnuyāt

  355. उपचारक्रिया केलिः स्पर्शो भूषणवाससाम् । उपकारक्रिया सह खट्वाऽसनं चैव सर्वं सङ्ग्रहणं स्मृतम्

    upacārakriyā keliḥ sparśo bhūṣaṇavāsasām | upakārakriyā saha khaṭvā'sanaṃ caiva sarvaṃ saṅgrahaṇaṃ smṛtam

  356. स्त्रियं स्पृशेददेशे यः स्पृष्टो वा मर्षयेत्तया । परस्परस्यानुमते सर्वं सङ्ग्रहणं स्मृतम्

    striyaṃ spṛśedadeśe yaḥ spṛṣṭo vā marṣayettayā | parasparasyānumate sarvaṃ saṅgrahaṇaṃ smṛtam

  357. अब्राह्मणः सङ्ग्रहणे प्राणान्तं दण्डमर्हति । चतुर्णामपि वर्णानां दारा रक्ष्यतमाः सदा

    abrāhmaṇaḥ saṅgrahaṇe prāṇāntaṃ daṇḍamarhati | caturṇāmapi varṇānāṃ dārā rakṣyatamāḥ sadā

  358. भिक्षुका बन्दिनश्चैव दीक्षिताः कारवस्तथा । सम्भाषणं सह स्त्रीभिः कुर्युरप्रतिवारिताः

    bhikṣukā bandinaścaiva dīkṣitāḥ kāravastathā | sambhāṣaṇaṃ saha strībhiḥ kuryuraprativāritāḥ

  359. न सम्भाषां परस्त्रीभिः प्रतिषिद्धः समाचरेत् । निषिद्धो भाषमाणस्तु सुवर्णं दण्डमर्हति

    na sambhāṣāṃ parastrībhiḥ pratiṣiddhaḥ samācaret | niṣiddho bhāṣamāṇastu suvarṇaṃ daṇḍamarhati

  360. नैष चारणदारेषु विधिर्नात्मोपजीविषु । सज्जयन्ति हि ते नारीर्निगूढाश्चारयन्ति च

    naiṣa cāraṇadāreṣu vidhirnātmopajīviṣu | sajjayanti hi te nārīrnigūḍhāścārayanti ca

  361. किं चिदेव तु दाप्यः स्यात्सम्भाषां ताभिराचरन् । प्रैष्यासु चैकभक्तासु रहः प्रव्रजितासु च

    kiṃ cideva tu dāpyaḥ syātsambhāṣāṃ tābhirācaran | praiṣyāsu caikabhaktāsu rahaḥ pravrajitāsu ca

  362. प्रेष्यासु योऽकामां दूषयेत्कन्यां स सद्यो वधमर्हति । सकामां दूषयंस्तुल्यो न वधं प्राप्नुयान्नरः

    preṣyāsu yo'kāmāṃ dūṣayetkanyāṃ sa sadyo vadhamarhati | sakāmāṃ dūṣayaṃstulyo na vadhaṃ prāpnuyānnaraḥ

  363. कन्यां भजन्तीमुत्कृष्टं न किं चिदपि दापयेत् । जघन्यं सेवमानां तु संयतां वासयेद्गृहे

    kanyāṃ bhajantīmutkṛṣṭaṃ na kiṃ cidapi dāpayet | jaghanyaṃ sevamānāṃ tu saṃyatāṃ vāsayedgṛhe

  364. उत्तमां सेवमानस्तु जघन्यो वधमर्हति । शुल्कं दद्यात्सेवमानः समामिच्छेत्पिता यदि

    uttamāṃ sevamānastu jaghanyo vadhamarhati | śulkaṃ dadyātsevamānaḥ samāmicchetpitā yadi

  365. अभिषह्य तु यः कन्यां कुर्याद्दर्पेण मानवः । तस्याशु कर्त्ये अङ्गुल्यौ दण्डं चार्हति षट्शतम्

    abhiṣahya tu yaḥ kanyāṃ kuryāddarpeṇa mānavaḥ | tasyāśu kartye aṅgulyau daṇḍaṃ cārhati ṣaṭśatam

  366. कर्त्या अङ्गुल्यो सकामां दूषयंस्तुल्यो नाङ्गुलिछेदमाप्नुयात् । द्विशतं तु दमं दाप्यः प्रसङ्गविनिवृत्तये

    kartyā aṅgulyo sakāmāṃ dūṣayaṃstulyo nāṅgulichedamāpnuyāt | dviśataṃ tu damaṃ dāpyaḥ prasaṅgavinivṛttaye

  367. कन्यैव कन्यां या कुर्यात्तस्याः स्याद्द्विशतो दमः । शुल्कं च द्विगुणं दद्यात्शिफाश्चैवाप्नुयाद्दश

    kanyaiva kanyāṃ yā kuryāttasyāḥ syāddviśato damaḥ | śulkaṃ ca dviguṇaṃ dadyātśiphāścaivāpnuyāddaśa

  368. या तु कन्यां प्रकुर्यात्स्त्री सा सद्यो मौण्ड्यमर्हति । अङ्गुल्योरेव वा छेदं खरेणोद्वहनं तथा

    yā tu kanyāṃ prakuryātstrī sā sadyo mauṇḍyamarhati | aṅgulyoreva vā chedaṃ khareṇodvahanaṃ tathā

  369. भर्तारं लङ्घयेद्या तु स्त्री ज्ञातिगुणदर्पिता । तां श्वभिः खादयेद्राजा संस्थाने बहुसंस्थिते

    bhartāraṃ laṅghayedyā tu strī jñātiguṇadarpitā | tāṃ śvabhiḥ khādayedrājā saṃsthāne bahusaṃsthite

  370. पुमांसं दाहयेत्पापं शयने तप्त आयसे । अभ्यादध्युश्च काष्ठानि तत्र दह्येत पापकृत्

    pumāṃsaṃ dāhayetpāpaṃ śayane tapta āyase | abhyādadhyuśca kāṣṭhāni tatra dahyeta pāpakṛt

  371. संवत्सराभिशस्तस्य दुष्टस्य द्विगुणो दमः । संवत्सरेऽभिशस्तस्य व्रात्यया सह संवासे चाण्डाल्या तावदेव तु

    saṃvatsarābhiśastasya duṣṭasya dviguṇo damaḥ | saṃvatsare'bhiśastasya vrātyayā saha saṃvāse cāṇḍālyā tāvadeva tu

  372. शूद्रो गुप्तमगुप्तं वा द्वैजातं वर्णमावसन् । अगुप्तमङ्गसर्वस्वैर्गुप्तं सर्वेण हीयते

    śūdro guptamaguptaṃ vā dvaijātaṃ varṇamāvasan | aguptamaṅgasarvasvairguptaṃ sarveṇa hīyate

  373. अङ्गसर्वस्वी वैश्यः सर्वस्वदण्डः स्यात्संवत्सरनिरोधतः । सहस्रं क्षत्रियो दण्ड्यो मौण्ड्यं मूत्रेण चार्हति

    aṅgasarvasvī vaiśyaḥ sarvasvadaṇḍaḥ syātsaṃvatsaranirodhataḥ | sahasraṃ kṣatriyo daṇḍyo mauṇḍyaṃ mūtreṇa cārhati

  374. ब्राह्मणीं यद्यगुप्तां तु गच्छेतां वैश्यपार्थिवौ । वैश्यं पञ्चशतं कुर्यात्क्षत्रियं तु सहस्रिणम्

    brāhmaṇīṃ yadyaguptāṃ tu gacchetāṃ vaiśyapārthivau | vaiśyaṃ pañcaśataṃ kuryātkṣatriyaṃ tu sahasriṇam

  375. उभावपि तु तावेव ब्राह्मण्या गुप्तया सह । विप्लुतौ शूद्रवद्दण्ड्यौ दग्धव्यौ वा कटाग्निना

    ubhāvapi tu tāveva brāhmaṇyā guptayā saha | viplutau śūdravaddaṇḍyau dagdhavyau vā kaṭāgninā

  376. सहस्रं ब्राह्मणो दण्ड्यो गुप्तां विप्रां बलाद्व्रजन् । शतानि पञ्च दण्ड्यः स्यादिच्छन्त्या सह सङ्गतः

    sahasraṃ brāhmaṇo daṇḍyo guptāṃ viprāṃ balādvrajan | śatāni pañca daṇḍyaḥ syādicchantyā saha saṅgataḥ

  377. मौण्ड्यं प्राणान्तिकं दण्डो ब्राह्मणस्य विधीयते । प्राणान्तको इतरेषां तु वर्णानां दण्डः प्राणान्तिको भवेत्

    mauṇḍyaṃ prāṇāntikaṃ daṇḍo brāhmaṇasya vidhīyate | prāṇāntako itareṣāṃ tu varṇānāṃ daṇḍaḥ prāṇāntiko bhavet

  378. प्राणान्तको न जातु ब्राह्मणं हन्यात्सर्वपापेष्वपि स्थितम् । राष्ट्रादेनं बहिः कुर्यात्समग्रधनमक्षतम्

    prāṇāntako na jātu brāhmaṇaṃ hanyātsarvapāpeṣvapi sthitam | rāṣṭrādenaṃ bahiḥ kuryātsamagradhanamakṣatam

  379. न ब्राह्मणवधाद्भूयानधर्मो विद्यते भुवि । तस्मादस्य वधं राजा मनसाऽपि न चिन्तयेत्

    na brāhmaṇavadhādbhūyānadharmo vidyate bhuvi | tasmādasya vadhaṃ rājā manasā'pi na cintayet

  380. वैश्यश्चेत्क्षत्रियां गुप्तां वैश्यां वा क्षत्रियो व्रजेत् । यो ब्राह्मण्यामगुप्तायां तावुभौ दण्डमर्हतः

    vaiśyaścetkṣatriyāṃ guptāṃ vaiśyāṃ vā kṣatriyo vrajet | yo brāhmaṇyāmaguptāyāṃ tāvubhau daṇḍamarhataḥ

  381. सहस्रं ब्राह्मणो दण्डं दाप्यो गुप्ते तु ते व्रजन् । शूद्रायां क्षत्रियविशोः साहस्रो वै भवेद्दमः

    sahasraṃ brāhmaṇo daṇḍaṃ dāpyo gupte tu te vrajan | śūdrāyāṃ kṣatriyaviśoḥ sāhasro vai bhaveddamaḥ

  382. शूद्राया क्षत्रियायामगुप्तायां वैश्ये पञ्चशतं दमः । मूत्रेण मौण्ड्यमिच्छेत्तु क्षत्रियो दण्डमेव वा

    śūdrāyā kṣatriyāyāmaguptāyāṃ vaiśye pañcaśataṃ damaḥ | mūtreṇa mauṇḍyamicchettu kṣatriyo daṇḍameva vā

  383. ऋच्छेत्तु अगुप्ते क्षत्रियावैश्ये शूद्रां वा ब्राह्मणो व्रजन् । शतानि पञ्च दण्ड्यः स्यात्सहस्रं त्वन्त्यजस्त्रियम्

    ṛcchettu agupte kṣatriyāvaiśye śūdrāṃ vā brāhmaṇo vrajan | śatāni pañca daṇḍyaḥ syātsahasraṃ tvantyajastriyam

  384. यस्य स्तेनः पुरे नास्ति नान्यस्त्रीगो न दुष्टवाक् । न साहसिकदण्डघ्नो स राजा शक्रलोकभाक्

    yasya stenaḥ pure nāsti nānyastrīgo na duṣṭavāk | na sāhasikadaṇḍaghno sa rājā śakralokabhāk

  385. एतेषां निग्रहो राज्ञः पञ्चानां विषये स्वके । सांराज्यकृत्सजात्येषु लोके चैव यशस्करः

    eteṣāṃ nigraho rājñaḥ pañcānāṃ viṣaye svake | sāṃrājyakṛtsajātyeṣu loke caiva yaśaskaraḥ

  386. ऋत्विजं यस्त्यजेद्याज्यो याज्यं चर्त्विक्त्यजेद्यदि । शक्तं कर्मण्यदुष्टं च तयोर्दण्डः शतं शतम्

    ṛtvijaṃ yastyajedyājyo yājyaṃ cartviktyajedyadi | śaktaṃ karmaṇyaduṣṭaṃ ca tayordaṇḍaḥ śataṃ śatam

  387. न माता न पिता न स्त्री न पुत्रस्त्यागमर्हति । त्यजन्नपतितानेतान् राज्ञा दण्ड्यः शतानि षट्

    na mātā na pitā na strī na putrastyāgamarhati | tyajannapatitānetān rājñā daṇḍyaḥ śatāni ṣaṭ

  388. आश्रमेषु द्विजातीनां कार्ये विवदतां मिथः । न विब्रूयान्नृपो धर्मं चिकीर्षन् हितमात्मनः

    āśrameṣu dvijātīnāṃ kārye vivadatāṃ mithaḥ | na vibrūyānnṛpo dharmaṃ cikīrṣan hitamātmanaḥ

  389. यथार्हमेतानभ्यर्च्य ब्राह्मणैः सह पार्थिवः । सान्त्वेन प्रशमय्यादौ स्वधर्मं प्रतिपादयेत्

    yathārhametānabhyarcya brāhmaṇaiḥ saha pārthivaḥ | sāntvena praśamayyādau svadharmaṃ pratipādayet

  390. प्रतिवेश्यानुवेश्यौ च कल्याणे विंशतिद्विजे । अर्हावभोजयन् विप्रो दण्डमर्हति माषकम्

    prativeśyānuveśyau ca kalyāṇe viṃśatidvije | arhāvabhojayan vipro daṇḍamarhati māṣakam

  391. श्रोत्रियः श्रोत्रियं साधुं भूतिकृत्येष्वभोजयन् । तदन्नं द्विगुणं दाप्यो हिरण्यं चैव माषकम्

    śrotriyaḥ śrotriyaṃ sādhuṃ bhūtikṛtyeṣvabhojayan | tadannaṃ dviguṇaṃ dāpyo hiraṇyaṃ caiva māṣakam

  392. हैरण्यं अन्धो जडः पीठसर्पी सप्तत्या स्थविरश्च यः । श्रोत्रियेषूपकुर्वंश्च न दाप्याः केन चित्करम्

    hairaṇyaṃ andho jaḍaḥ pīṭhasarpī saptatyā sthaviraśca yaḥ | śrotriyeṣūpakurvaṃśca na dāpyāḥ kena citkaram

  393. श्रोत्रियं व्याधितार्तौ च बालवृद्धावकिञ्चनम् । महाकुलीनमार्यं च राजा सम्पूजयेत्सदा

    śrotriyaṃ vyādhitārtau ca bālavṛddhāvakiñcanam | mahākulīnamāryaṃ ca rājā sampūjayetsadā

  394. शाल्मलीफलके श्लक्ष्णे नेनिज्यान्नेजकः शनैः । न च वासांसि वासोभिर्निर्हरेन्न च वासयेत्

    śālmalīphalake ślakṣṇe nenijyānnejakaḥ śanaiḥ | na ca vāsāṃsi vāsobhirnirharenna ca vāsayet

  395. तन्तुवायो दशपलं दद्यादेकपलाधिकम् । अतोऽन्यथा वर्तमानो दाप्यो द्वादशकं दमम्

    tantuvāyo daśapalaṃ dadyādekapalādhikam | ato'nyathā vartamāno dāpyo dvādaśakaṃ damam

  396. शुल्कस्थानेषु कुशलाः सर्वपण्यविचक्षणाः । कुर्युरर्घं यथापण्यं ततो विंशं नृपो हरेत्

    śulkasthāneṣu kuśalāḥ sarvapaṇyavicakṣaṇāḥ | kuryurarghaṃ yathāpaṇyaṃ tato viṃśaṃ nṛpo haret

  397. राज्ञः प्रख्यातभाण्डानि प्रतिषिद्धानि यानि च । ताणि निर्हरतो लोभात्सर्वहारं हरेन्नृपः

    rājñaḥ prakhyātabhāṇḍāni pratiṣiddhāni yāni ca | tāṇi nirharato lobhātsarvahāraṃ harennṛpaḥ

  398. शुल्कस्थानं परिहरन्नकाले क्रयविक्रयी । मिथ्यावादी च सङ्ख्याने दाप्योऽष्टगुणमत्ययम्

    śulkasthānaṃ pariharannakāle krayavikrayī | mithyāvādī ca saṅkhyāne dāpyo'ṣṭaguṇamatyayam

  399. आगमं निर्गमं स्थानं तथा वृद्धिक्षयावुभौ । विचार्य सर्वपण्यानां कारयेत्क्रयविक्रयौ

    āgamaṃ nirgamaṃ sthānaṃ tathā vṛddhikṣayāvubhau | vicārya sarvapaṇyānāṃ kārayetkrayavikrayau

  400. पञ्चरात्रे पञ्चरात्रे पक्षे पक्षेऽथ वा गते । कुर्वीत चैषां प्रत्यक्षमर्घसंस्थापनं नृपः

    pañcarātre pañcarātre pakṣe pakṣe'tha vā gate | kurvīta caiṣāṃ pratyakṣamarghasaṃsthāpanaṃ nṛpaḥ

  401. तुलामानं प्रतीमानं सर्वं च स्यात्सुलक्षितम् । षट्सु षट्सु च मासेषु पुनरेव परीक्षयेत्

    tulāmānaṃ pratīmānaṃ sarvaṃ ca syātsulakṣitam | ṣaṭsu ṣaṭsu ca māseṣu punareva parīkṣayet

  402. पणं यानं तरे दाप्यं पौरुषोऽर्धपणं तरे । पादं पशुश्च योषित्च पादार्धं रिक्तकः पुमान्

    paṇaṃ yānaṃ tare dāpyaṃ pauruṣo'rdhapaṇaṃ tare | pādaṃ paśuśca yoṣitca pādārdhaṃ riktakaḥ pumān

  403. पादे भाण्डपूर्णानि यानानि तार्यं दाप्यानि सारतः । रिक्तभाण्डानि यत्किं चित्पुमांसश्चपरिच्छदाः

    pāde bhāṇḍapūrṇāni yānāni tāryaṃ dāpyāni sārataḥ | riktabhāṇḍāni yatkiṃ citpumāṃsaścaparicchadāḥ

  404. दीर्घाध्वनि यथादेशं यथाकालं तरो भवेत् । नदीतीरेषु तद्विद्यात्समुद्रे नास्ति लक्षणम्

    dīrghādhvani yathādeśaṃ yathākālaṃ taro bhavet | nadītīreṣu tadvidyātsamudre nāsti lakṣaṇam

  405. गर्भिणी तु द्विमासादिस्तथा प्रव्रजितो मुनिः । ब्राह्मणा लिङ्गिनश्चैव न दाप्यास्तारिकं तरे

    garbhiṇī tu dvimāsādistathā pravrajito muniḥ | brāhmaṇā liṅginaścaiva na dāpyāstārikaṃ tare

  406. यन्नावि किं चिद्दाशानां विशीर्येतापराधतः । तद्दाशैरेव दातव्यं समागम्य स्वतोऽंशतः

    yannāvi kiṃ ciddāśānāṃ viśīryetāparādhataḥ | taddāśaireva dātavyaṃ samāgamya svato'ṃśataḥ

  407. एष नौयायिनामुक्तो व्यवहारस्य निर्णयः । दाशापराधतस्तोये दैविके नास्ति निग्रहः

    eṣa nauyāyināmukto vyavahārasya nirṇayaḥ | dāśāparādhatastoye daivike nāsti nigrahaḥ

  408. वाणिज्यं कारयेद्वैश्यं कुसीदं कृषिमेव च । पशूनां रक्षणं चैव दास्यं शूद्रं द्विजन्मनाम्

    vāṇijyaṃ kārayedvaiśyaṃ kusīdaṃ kṛṣimeva ca | paśūnāṃ rakṣaṇaṃ caiva dāsyaṃ śūdraṃ dvijanmanām

  409. क्षत्रियं चैव वैश्यं च ब्राह्मणो वृत्तिकर्शितौ । बिभृयादानृशंस्येन स्वानि कर्माणि कारयेत्

    kṣatriyaṃ caiva vaiśyaṃ ca brāhmaṇo vṛttikarśitau | bibhṛyādānṛśaṃsyena svāni karmāṇi kārayet

  410. दास्यं तु कारयन्लोभाद्ब्राह्मणः संस्कृतान् द्विजान् । अनिच्छतः प्राभवत्याद्राज्ञा दण्ड्यः शतानि षट्

    dāsyaṃ tu kārayanlobhādbrāhmaṇaḥ saṃskṛtān dvijān | anicchataḥ prābhavatyādrājñā daṇḍyaḥ śatāni ṣaṭ

  411. शूद्रं तु कारयेद्दास्यं क्रीतमक्रीतमेव वा । दास्यायैव हि सृष्टोऽसौ ब्राह्मणस्य स्वयम्भुवा

    śūdraṃ tu kārayeddāsyaṃ krītamakrītameva vā | dāsyāyaiva hi sṛṣṭo'sau brāhmaṇasya svayambhuvā

  412. न स्वामिना निसृष्टोऽपि शूद्रो दास्याद्विमुच्यते । निसर्गजं हि तत्तस्य कस्तस्मात्तदपोहति

    na svāminā nisṛṣṭo'pi śūdro dāsyādvimucyate | nisargajaṃ hi tattasya kastasmāttadapohati

  413. ध्वजाहृतो भक्तदासो गृहजः क्रीतदत्त्रिमौ । पैत्रिको दण्डदासश्च सप्तैते दासयोनयः

    dhvajāhṛto bhaktadāso gṛhajaḥ krītadattrimau | paitriko daṇḍadāsaśca saptaite dāsayonayaḥ

  414. भार्या पुत्रश्च दासश्च त्रय एवाधनाः स्मृताः । यत्ते समधिगच्छन्ति यस्य ते तस्य तद्धनम्

    bhāryā putraśca dāsaśca traya evādhanāḥ smṛtāḥ | yatte samadhigacchanti yasya te tasya taddhanam

  415. विस्रब्धं ब्राह्मणः शूद्राद्द्रव्योपादानमाचरेत् । न हि तस्यास्ति किं चित्स्वं भर्तृहार्यधनो हि सः

    visrabdhaṃ brāhmaṇaḥ śūdrāddravyopādānamācaret | na hi tasyāsti kiṃ citsvaṃ bhartṛhāryadhano hi saḥ

  416. वैश्यशूद्रौ प्रयत्नेन स्वानि कर्माणि कारयेत् । तौ हि च्युतौ स्वकर्मभ्यः क्षोभयेतामिदं जगत्

    vaiśyaśūdrau prayatnena svāni karmāṇi kārayet | tau hi cyutau svakarmabhyaḥ kṣobhayetāmidaṃ jagat

  417. अहन्यहन्यवेक्षेत कर्मान्तान् वाहनानि च । आयव्ययौ च नियतावाकरान् कोशमेव च

    ahanyahanyavekṣeta karmāntān vāhanāni ca | āyavyayau ca niyatāvākarān kośameva ca

  418. एवं सर्वानिमान् राजा व्यवहारान् समापयन् । व्यपोह्य किल्बिषं सर्वं प्राप्नोति परमां गतिम्

    evaṃ sarvānimān rājā vyavahārān samāpayan | vyapohya kilbiṣaṃ sarvaṃ prāpnoti paramāṃ gatim