Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva

Chandogya Upanishad · Chapter 3

Prapathaka 3

तृतीयः प्रपाठकः

The honey-doctrine.

106 verses

📖 Book View
  1. ॥1॥

  2. देवासुरा ह वै यत्र संयेतिर उभये प्राजापत्यास्तद्ध देवा उद्गीथमाजहुरने -----Page-----------------३५-- -----Page-----------------३६-- तस्मादप्राणन्ननपानन्वाचमभिव्याहरति ॥3॥

  3. या वाक्सर्क्तस्मादप्राणन्ननपानन्नृठचमभिव्याहरति यर्क्तत्साम तस्मादप्राणन्ननपानन्साम गायति यत्साम स उद्गीथस्तस्मादप्राणन्ननपानन्नुद्गायति ॥4॥

  4. अतो यान्यन्यानि वीर्यवन्ति कर्माणि यथाग्नेर्मन्थनमाजेः सरणं दृढस्य धनुष आयमनमप्राणन्ननपान्स्ताँनि करोत्येतस्य हेतोर्व्यानमेवोद्गीथमुपासीत ॥5॥

  5. अथ खलूद्गीथाक्षराण्युपासीतोद्गीथ इति प्राण एवोत्प्राणेन ह्युत्तिष्ठति वाग्गीर्वाचो ह गिर इत्याचक्षतेऽन्नं थमन्ने हीद्ँ सर्व्ँ स्थितम् ॥6॥

  6. द्यौरेवोदन्तरिक्षं शीः पृथिवी थमादित्य एवोद्वायुर्गीरग्निस्थ्ँ सामवेद एवोद्यजुर्वेदो जीरृग्वेदस्थं दुग्धेऽस्मै वाग्दोहं यो वाचो दोहोऽन्नवानन्नादो भवति य एतान्येवं विद्वानुद्गीथाक्षरण्युपास्त उद्गीथ इति ॥7॥

  7. अथ खल्वाशीःसमृद्धिरुपसरणानीत्युपासीत येन साम्ना स्तोष्यन्स्यात्तत्सामोपधावेत् ॥8॥

  8. यस्यामृचि तामृचं यदार्षेयं तमृषिं यां देवतामभिष्टोष्यन्स्यात्तां देवतामुपधावेत् ॥9॥

  9. येन च्छन्दसा स्तोष्यन्स्यात्तच्छन्द उपधावेद्येन स्तोमेन स्तोष्यमाणः स्यात्त्ँ स्तोममुपधावेत् ॥10॥

  10. यां दिशमभिष्टोष्यन्स्यात्तां दिशमुपधावेत् ॥11॥

  11. आत्मानमन्तत उपसृत्य स्तुवीत कामं ध्यायन्नप्रमत्तोऽभ्याशो ह यदस्मै स कामः समृध्ठद्येत यत्कामः स्तुवीतेति यत्कामः स्तुवीतेति ॥12॥

  12. असौ वा आदित्यो देवमधु तस्य द्यौरेव तिरश्चीनवंशोऽन्तरिक्षमपूपो मरीचयः पुत्राः

    asau vā ādityo devamadhu tasya dyaureva tiraścīnavaṃśo'ntarikṣamapūpo marīcayaḥ putrāḥ

  13. तस्य ये प्राञ्चो रश्मयस्ता एवास्य प्राच्यो मधुनाड्यः । ऋच एव मधुकृत ऋग्वेद एव पुष्पं ता अमृता आपस्ता वा एता ऋचः

    tasya ye prāñco raśmayastā evāsya prācyo madhunāḍyaḥ | ṛca eva madhukṛta ṛgveda eva puṣpaṃ tā amṛtā āpastā vā etā ṛcaḥ

  14. एतमृग्वेदमभ्यतपंस्तस्याभितप्तस्य यशस्तेज इन्द्रियं वीर्यमन्नाद्यंरसोऽजायत

    etamṛgvedamabhyatapaṃstasyābhitaptasya yaśasteja indriyaṃ vīryamannādyaṃraso'jāyata

  15. तद्व्यक्षरत्तदादित्यमभितोऽश्रयत्तद्वा एतद्यदेतदादित्यस्य रोहितंरूपम्

    tadvyakṣarattadādityamabhito'śrayattadvā etadyadetadādityasya rohitaṃrūpam

  16. अथ येऽस्य दक्षिणा रश्मयस्ता एवास्य दक्षिणा मधुनाड्यो यजूंष्येव मधुकृतो यजुर्वेद एव पुष्पं ता अमृत आपः

    atha ye'sya dakṣiṇā raśmayastā evāsya dakṣiṇā madhunāḍyo yajūṃṣyeva madhukṛto yajurveda eva puṣpaṃ tā amṛta āpaḥ

  17. तानि वा एतानि यजूंष्येतं यजुर्वेदमभ्यतपंस्तस्याभितप्तस्य यशस्तेज इन्द्रियं वीर्यमन्नाद्यंरसोजायत

    tāni vā etāni yajūṃṣyetaṃ yajurvedamabhyatapaṃstasyābhitaptasya yaśasteja indriyaṃ vīryamannādyaṃrasojāyata

  18. तद्व्यक्षरत्तदादित्यमभितोऽश्रयत्तद्वा एतद्यदेतदादित्यस्य शुक्लं रूपम्

    tadvyakṣarattadādityamabhito'śrayattadvā etadyadetadādityasya śuklaṃ rūpam

  19. अथ येऽस्य प्रत्यञ्चो रश्मयस्ता एवास्य प्रतीच्यो मधुनाड्यः सामान्येव मधुकृतः सामवेद एव पुष्पं ता अमृता आपः

    atha ye'sya pratyañco raśmayastā evāsya pratīcyo madhunāḍyaḥ sāmānyeva madhukṛtaḥ sāmaveda eva puṣpaṃ tā amṛtā āpaḥ

  20. तानि वा एतानि सामान्येतं सामवेदमभ्यतपंस्तस्याभितप्तस्य यशस्तेज इन्द्रियं वीर्यमन्नाद्यंरसोऽजायत

    tāni vā etāni sāmānyetaṃ sāmavedamabhyatapaṃstasyābhitaptasya yaśasteja indriyaṃ vīryamannādyaṃraso'jāyata

  21. तद्व्यक्षरत्तदादित्यमभितोऽश्रयत्तद्वा एतद्यदेतदादित्यस्य कृष्णंरूपम्

    tadvyakṣarattadādityamabhito'śrayattadvā etadyadetadādityasya kṛṣṇaṃrūpam

  22. अथ येऽस्योदञ्चो रश्मयस्ता एवास्योदीच्यो मधुनाड्योऽथर्वाङ्गिरस एव मधुकृत इतिहासपुराणं पुष्पं ता अमृता आपः

    atha ye'syodañco raśmayastā evāsyodīcyo madhunāḍyo'tharvāṅgirasa eva madhukṛta itihāsapurāṇaṃ puṣpaṃ tā amṛtā āpaḥ

  23. ते वा एतेऽथर्वाङ्गिरस एतदितिहासपूराणमभ्यतपं स्तस्याभितप्तस्य यशस्तेज इन्द्रियां वीर्यमन्नाद्यंरसोऽजायत

    te vā ete'tharvāṅgirasa etaditihāsapūrāṇamabhyatapaṃ stasyābhitaptasya yaśasteja indriyāṃ vīryamannādyaṃraso'jāyata

  24. तद्व्यक्षरत्तदादित्यमभितोऽश्रयत्तद्वा एतद्यदेतदादित्यस्य परं कृष्णंरूपम्

    tadvyakṣarattadādityamabhito'śrayattadvā etadyadetadādityasya paraṃ kṛṣṇaṃrūpam

  25. अथ येऽस्योर्ध्वा रश्मयस्ता एवास्योर्ध्वा मधुनाड्यो गुह्या एवादेशा मधुकृतो ब्रह्मैव पुष्पं ता अमृता आपः

    atha ye'syordhvā raśmayastā evāsyordhvā madhunāḍyo guhyā evādeśā madhukṛto brahmaiva puṣpaṃ tā amṛtā āpaḥ

  26. ते वा एते गुह्या आदेशा एतद्ब्रह्माभ्यतपं स्तस्याभितप्तस्य यशस्तेज इन्द्रियं वीर्यमन्नाद्यंरसोऽजायत

    te vā ete guhyā ādeśā etadbrahmābhyatapaṃ stasyābhitaptasya yaśasteja indriyaṃ vīryamannādyaṃraso'jāyata

  27. तद्व्यक्षरत्तदादित्यमभितोऽश्रयत्तद्वा एतद्यदेतदादित्यस्य मध्ये क्षोभत इव

    tadvyakṣarattadādityamabhito'śrayattadvā etadyadetadādityasya madhye kṣobhata iva

  28. ते वा एते रसानांरसा वेदा हि रसास्तेषामेते रसास्तानि वा एतान्यमृतानाममृतानि वेदा ह्यमृतास्तेषामेतान्यमृतानि

    te vā ete rasānāṃrasā vedā hi rasāsteṣāmete rasāstāni vā etānyamṛtānāmamṛtāni vedā hyamṛtāsteṣāmetānyamṛtāni

  29. तद्यत्प्रथमममृतं तद्वसव उपजीवन्त्यग्निना मुखेन न वै देवा अश्नन्ति न पिबन्त्येतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यन्ति

    tadyatprathamamamṛtaṃ tadvasava upajīvantyagninā mukhena na vai devā aśnanti na pibantyetadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyanti

  30. त एतदेव रूपमभिसंविशन्त्येतस्माद्रूपादुद्यन्ति

    ta etadeva rūpamabhisaṃviśantyetasmādrūpādudyanti

  31. स य एतदेवममृतं वेद वसूनामेवैको भूत्वाग्निनैव मुखेनैतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यति स य एतदेव रूपमभिसंविशत्येतस्माद्रूपादुदेति

    sa ya etadevamamṛtaṃ veda vasūnāmevaiko bhūtvāgninaiva mukhenaitadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyati sa ya etadeva rūpamabhisaṃviśatyetasmādrūpādudeti

  32. स यावदादित्यः पुरस्तादुदेता पश्चादस्तमेता वसूनामेव तावदाधिपत्यंस्वाराज्यं पर्येता

    sa yāvadādityaḥ purastādudetā paścādastametā vasūnāmeva tāvadādhipatyaṃsvārājyaṃ paryetā

  33. अथ यद्द्वितीयममृतं तद्रुद्रा उपजीवन्तीन्द्रेण मुखेन न वै देवा अश्नन्ति न पिबन्त्येतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यन्ति

    atha yaddvitīyamamṛtaṃ tadrudrā upajīvantīndreṇa mukhena na vai devā aśnanti na pibantyetadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyanti

  34. त एतदेव रूपमभिसंविशन्त्येतस्माद्रूपादुद्यन्ति

    ta etadeva rūpamabhisaṃviśantyetasmādrūpādudyanti

  35. स य एतदेवममृतं वेद रुद्राणामेवैको भूत्वेन्द्रेणैव मुखेनैतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यति स एतदेव रूपमभिसंविशत्येतस्माद्रूपादुदेति

    sa ya etadevamamṛtaṃ veda rudrāṇāmevaiko bhūtvendreṇaiva mukhenaitadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyati sa etadeva rūpamabhisaṃviśatyetasmādrūpādudeti

  36. स यावदादित्यः पुरस्तादुदेता पश्चादस्तमेता द्विस्तावद्दक्षिणत उदेतोत्तरतोऽस्तमेता रुद्राणामेव तावदाधिपत्यंस्वाराज्यं पर्येता

    sa yāvadādityaḥ purastādudetā paścādastametā dvistāvaddakṣiṇata udetottarato'stametā rudrāṇāmeva tāvadādhipatyaṃsvārājyaṃ paryetā

  37. अथ यत्तृतीयममृतं तदादित्या उपजीवन्ति वरुणेन मुखेन न वै देवा अश्नन्ति न पिबन्त्येतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यन्ति

    atha yattṛtīyamamṛtaṃ tadādityā upajīvanti varuṇena mukhena na vai devā aśnanti na pibantyetadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyanti

  38. त एतदेव रूपमभिसंविशन्त्येतस्माद्रूपादुद्यन्ति

    ta etadeva rūpamabhisaṃviśantyetasmādrūpādudyanti

  39. स य एतदेवममृतं वेदादित्यानामेवैको भूत्वा वरुणेनैव मुखेनैतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यति स एतदेव रूपमभिसंविशत्येतस्माद्रूपादुदेति

    sa ya etadevamamṛtaṃ vedādityānāmevaiko bhūtvā varuṇenaiva mukhenaitadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyati sa etadeva rūpamabhisaṃviśatyetasmādrūpādudeti

  40. स यावदादित्यो दक्षिणत उदेतोत्तरतोऽस्तमेता द्विस्तावत्पश्चादुदेता पुरस्तादस्तमेतादित्यानामेव तावदाधिपत्यंस्वाराज्यं पर्येता

    sa yāvadādityo dakṣiṇata udetottarato'stametā dvistāvatpaścādudetā purastādastametādityānāmeva tāvadādhipatyaṃsvārājyaṃ paryetā

  41. अथ यच्चतुर्थममृतं तन्मरुत उपजीवन्ति सोमेन मुखेन न वै देवा अश्नन्ति न पिबन्त्येतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यन्ति

    atha yaccaturthamamṛtaṃ tanmaruta upajīvanti somena mukhena na vai devā aśnanti na pibantyetadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyanti

  42. त एतदेव रूपमभिसंविशन्त्येतस्माद्रूपादुद्यन्ति

    ta etadeva rūpamabhisaṃviśantyetasmādrūpādudyanti

  43. स य एतदेवममृतं वेद मरुतामेवैको भूत्वा सोमेनैव मुखेनैतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यति स एतदेव रूपमभिसंविशत्येतस्माद्रूपादुदेति

    sa ya etadevamamṛtaṃ veda marutāmevaiko bhūtvā somenaiva mukhenaitadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyati sa etadeva rūpamabhisaṃviśatyetasmādrūpādudeti

  44. स यावदादित्यः पश्चादुदेता पुरस्तादस्तमेता द्विस्तावदुत्तरत उदेता दक्षिणतोऽस्तमेता मरुतामेव तावदाधिपत्य्ंस्वाराज्यं पर्येता

    sa yāvadādityaḥ paścādudetā purastādastametā dvistāvaduttarata udetā dakṣiṇato'stametā marutāmeva tāvadādhipatyṃsvārājyaṃ paryetā

  45. अथ यत्पञ्चमममृतं तत्साध्या उपजीवन्ति ब्रह्मणा मुखेन न वै देवा अश्नन्ति न पिबन्त्येतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यन्ति

    atha yatpañcamamamṛtaṃ tatsādhyā upajīvanti brahmaṇā mukhena na vai devā aśnanti na pibantyetadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyanti

  46. त एतदेव रूपमभिसंविशन्त्येतस्माद्रूपादुद्यन्ति

    ta etadeva rūpamabhisaṃviśantyetasmādrūpādudyanti

  47. स य एतदेवममृतं वेद साध्यानामेवैको भूत्वा ब्रह्मणैव मुखेनैतदेवामृतं दृष्ट्वा तृप्यति स एतदेव रूपमभिसंविशत्येतस्माद्रूपादुदेति

    sa ya etadevamamṛtaṃ veda sādhyānāmevaiko bhūtvā brahmaṇaiva mukhenaitadevāmṛtaṃ dṛṣṭvā tṛpyati sa etadeva rūpamabhisaṃviśatyetasmādrūpādudeti

  48. स यावदादित्य उत्तरत उदेता दक्षिणतोऽस्तमेता द्विस्तावदूर्ध्वं उदेतार्वागस्तमेता साध्यानामेव तावदाधिपत्यंस्वाराज्यं पर्येता

    sa yāvadāditya uttarata udetā dakṣiṇato'stametā dvistāvadūrdhvaṃ udetārvāgastametā sādhyānāmeva tāvadādhipatyaṃsvārājyaṃ paryetā

  49. अथ तत ऊर्ध्व उदेत्य नैवोदेता नास्तमेतैकल एव मध्ये स्थाता तदेष श्लोकः

    atha tata ūrdhva udetya naivodetā nāstametaikala eva madhye sthātā tadeṣa ślokaḥ

  50. न वै तत्र न निम्लोच नोदियाय कदाचन । देवास्तेनाहंसत्येन मा विराधिषि ब्रह्मणेति

    na vai tatra na nimloca nodiyāya kadācana | devāstenāhaṃsatyena mā virādhiṣi brahmaṇeti

  51. न ह वा अस्मा उदेति न निम्लोचति सकृद्दिवा हैवास्मै भवति य एतामेवं ब्रह्मोपनिषदं वेद

    na ha vā asmā udeti na nimlocati sakṛddivā haivāsmai bhavati ya etāmevaṃ brahmopaniṣadaṃ veda

  52. तद्धैतद्ब्रह्मा प्रजापतय उवाच प्रजापतिर्मनवे मनुः प्रजाभ्यस्तद्धैतदुद्दालकायारुणये ज्येष्ठाय पुत्राय पिता ब्रह्म प्रोवाच

    taddhaitadbrahmā prajāpataya uvāca prajāpatirmanave manuḥ prajābhyastaddhaitaduddālakāyāruṇaye jyeṣṭhāya putrāya pitā brahma provāca

  53. इदं वाव तज्ज्येष्ठाय पुत्राय पिता ब्रह्म प्रब्रूयात्प्रणाय्याय वान्तेवासिने

    idaṃ vāva tajjyeṣṭhāya putrāya pitā brahma prabrūyātpraṇāyyāya vāntevāsine

  54. नान्यस्मै कस्मैचन यद्यप्यस्मा इमामद्भिः परिगृहीतां धनस्य पूर्णां दद्यादेतदेव ततो भूय इत्येतदेव ततो भूय इति

    nānyasmai kasmaicana yadyapyasmā imāmadbhiḥ parigṛhītāṃ dhanasya pūrṇāṃ dadyādetadeva tato bhūya ityetadeva tato bhūya iti

  55. गायत्री वा ईदं सर्वं भूतं यदिदं किं च वाग्वै गायत्री वाग्वा इदं सर्वं भूतं गायति च त्रायते च

    gāyatrī vā īdaṃ sarvaṃ bhūtaṃ yadidaṃ kiṃ ca vāgvai gāyatrī vāgvā idaṃ sarvaṃ bhūtaṃ gāyati ca trāyate ca

  56. या वै सा गायत्रीयं वाव सा येयं पृथिव्यस्यां हीदं सर्वं भूतं प्रतिष्ठितमेतामेव नातिशीयते

    yā vai sā gāyatrīyaṃ vāva sā yeyaṃ pṛthivyasyāṃ hīdaṃ sarvaṃ bhūtaṃ pratiṣṭhitametāmeva nātiśīyate

  57. या वै सा पृथिवीयं वाव सा यदिदमस्मिन्पुरुषे शरीरमस्मिन्हीमे प्राणाः प्रतिष्ठिता एतदेव नातिशीयन्ते

    yā vai sā pṛthivīyaṃ vāva sā yadidamasminpuruṣe śarīramasminhīme prāṇāḥ pratiṣṭhitā etadeva nātiśīyante

  58. यद्वै तत्पुरुषे शरीरमिदं वाव तद्यदिदमस्मिन्नन्तः पुरुषे हृदयमस्मिन्हीमे प्राणाः प्रतिष्ठिता एतदेव नातिशीयन्ते

    yadvai tatpuruṣe śarīramidaṃ vāva tadyadidamasminnantaḥ puruṣe hṛdayamasminhīme prāṇāḥ pratiṣṭhitā etadeva nātiśīyante

  59. सैषा चतुष्पदा षड्विधा गायत्री तदेतदृचाभ्यनूक्तम्

    saiṣā catuṣpadā ṣaḍvidhā gāyatrī tadetadṛcābhyanūktam

  60. तावानस्य महिमा ततो ज्यायांश्च पूरुषः । पादोऽस्य सर्वा भूतानि त्रिपादस्यामृतं दिवीति

    tāvānasya mahimā tato jyāyāṃśca pūruṣaḥ | pādo'sya sarvā bhūtāni tripādasyāmṛtaṃ divīti

  61. यद्वै तद्ब्रह्मेतीदं वाव तद्योयं बहिर्धा पुरुषादाकाशो यो वै स बहिर्धा पुरुषादाकाशः

    yadvai tadbrahmetīdaṃ vāva tadyoyaṃ bahirdhā puruṣādākāśo yo vai sa bahirdhā puruṣādākāśaḥ

  62. अयं वाव स योऽयमन्तः पुरुष अकाशो यो वै सोऽन्तः पुरुष आकाशः

    ayaṃ vāva sa yo'yamantaḥ puruṣa akāśo yo vai so'ntaḥ puruṣa ākāśaḥ

  63. अयं वाव स योऽयमन्तर्हृदय आकाशस्तदेतत्पूर्णमप्रवर्ति पूर्णमप्रवर्तिनींश्रियं लभते य एवं वेद

    ayaṃ vāva sa yo'yamantarhṛdaya ākāśastadetatpūrṇamapravarti pūrṇamapravartinīṃśriyaṃ labhate ya evaṃ veda

  64. तस्य ह वा एतस्य हृदयस्य पञ्च देवसुषयः स योऽस्य प्राङ्सुषिः स प्राणस्तच्चक्षुः स आदित्यस्तदेतत्तेजोऽन्नाद्यमित्युपासीत तेजस्व्यन्नादो भवति य एवं वेद

    tasya ha vā etasya hṛdayasya pañca devasuṣayaḥ sa yo'sya prāṅsuṣiḥ sa prāṇastaccakṣuḥ sa ādityastadetattejo'nnādyamityupāsīta tejasvyannādo bhavati ya evaṃ veda

  65. अथ योऽस्य दक्षिणः सुषिः स व्यानस्तच्छ्रोत्रं स चन्द्रमास्तदेतच्छ्रीश्च यशश्चेत्युपासीत श्रीमान्यशस्वी भवति य एवं वेद

    atha yo'sya dakṣiṇaḥ suṣiḥ sa vyānastacchrotraṃ sa candramāstadetacchrīśca yaśaścetyupāsīta śrīmānyaśasvī bhavati ya evaṃ veda

  66. अथ योऽस्य प्रत्यङ्सुषिः सोऽपानः सा वाक्सोऽग्निस्तदेतद्ब्रह्मवर्चसमन्नाद्यमित्युपासीत ब्रह्मवर्चस्यन्नादो भवति य एवं वेद

    atha yo'sya pratyaṅsuṣiḥ so'pānaḥ sā vākso'gnistadetadbrahmavarcasamannādyamityupāsīta brahmavarcasyannādo bhavati ya evaṃ veda

  67. अथ योऽस्योदङ्सुषिः स समानस्तन्मनः स पर्जन्यस्तदेतत्कीर्तिश्च व्युष्टिश्चेत्युपासीत कीर्तिमान्व्युष्टिमान्भवति य एवं वेद

    atha yo'syodaṅsuṣiḥ sa samānastanmanaḥ sa parjanyastadetatkīrtiśca vyuṣṭiścetyupāsīta kīrtimānvyuṣṭimānbhavati ya evaṃ veda

  68. अथ योऽस्योर्ध्वः सुषिः स उदानः स वायुः स आकाशस्तदेतदोजश्च महश्चेत्युपासीतौजस्वी महस्वान्भवति य एवं वेद

    atha yo'syordhvaḥ suṣiḥ sa udānaḥ sa vāyuḥ sa ākāśastadetadojaśca mahaścetyupāsītaujasvī mahasvānbhavati ya evaṃ veda

  69. ते वा एते पञ्च ब्रह्मपुरुषाः स्वर्गस्य लोकस्य द्वारपाः स य एतानेवं पञ्च ब्रह्मपुरुषान्स्वर्गस्य लोकस्य द्वारपान्वेदास्य कुले वीरो जायते प्रतिपद्यते स्वर्गं लोकं य एतानेवं पञ्च ब्रह्मपुरुषान्स्वर्गस्य लोकस्य द्वारपान्वेद

    te vā ete pañca brahmapuruṣāḥ svargasya lokasya dvārapāḥ sa ya etānevaṃ pañca brahmapuruṣānsvargasya lokasya dvārapānvedāsya kule vīro jāyate pratipadyate svargaṃ lokaṃ ya etānevaṃ pañca brahmapuruṣānsvargasya lokasya dvārapānveda

  70. अथ यदतः परो दिवो ज्योतिर्दीप्यते विश्वतः पृष्ठेषु सर्वतः पृष्ठेष्वनुत्तमेषूत्तमेषु लोकेष्विदं वाव तद्यदिदमस्मिन्नन्तः पुरुषे ज्योतिः

    atha yadataḥ paro divo jyotirdīpyate viśvataḥ pṛṣṭheṣu sarvataḥ pṛṣṭheṣvanuttameṣūttameṣu lokeṣvidaṃ vāva tadyadidamasminnantaḥ puruṣe jyotiḥ

  71. तस्यैषा दृष्टिर्यत्रितदस्मिञ्छरीरे संस्पर्शेनोष्णिमानं विजानाति तस्यैषा श्रुतिर्यत्रैतत्कर्णावपिगृह्य निनदमिव नदथुरिवाग्नेरिव ज्वलत उपशृणोति तदेतद्दृष्टं च श्रुतं चेत्युपासीत चक्षुष्यः श्रुतो भवति य एवं वेद य एवं वेद

    tasyaiṣā dṛṣṭiryatritadasmiñcharīre saṃsparśenoṣṇimānaṃ vijānāti tasyaiṣā śrutiryatraitatkarṇāvapigṛhya ninadamiva nadathurivāgneriva jvalata upaśṛṇoti tadetaddṛṣṭaṃ ca śrutaṃ cetyupāsīta cakṣuṣyaḥ śruto bhavati ya evaṃ veda ya evaṃ veda

  72. सर्वं खल्विदं ब्रह्म॥

    sarvaṁ khalv idaṁ brahma

    Meaning (English)

    All this, verily, is Brahman.

  73. मनोमयः प्राणशरीरो भारूपः सत्यसंकल्प आकाशात्मा सर्वकर्मा सर्वकामः सर्वगन्धः सर्वरसः सर्वमिदमभ्यत्तोऽवाक्यनादरः

    manomayaḥ prāṇaśarīro bhārūpaḥ satyasaṃkalpa ākāśātmā sarvakarmā sarvakāmaḥ sarvagandhaḥ sarvarasaḥ sarvamidamabhyatto'vākyanādaraḥ

  74. एष म आत्मान्तर्हृदयेऽणीयान्व्रीहेर्वा यवाद्वा सर्षपाद्वा श्यामाकाद्वा श्यामाकतण्डुलाद्वैष म आत्मान्तर्हृदये ज्यायान्पृथिव्या ज्यायानन्तरिक्षाज्ज्यायान्दिवो ज्यायानेभ्यो लोकेभ्यः

    eṣa ma ātmāntarhṛdaye'ṇīyānvrīhervā yavādvā sarṣapādvā śyāmākādvā śyāmākataṇḍulādvaiṣa ma ātmāntarhṛdaye jyāyānpṛthivyā jyāyānantarikṣājjyāyāndivo jyāyānebhyo lokebhyaḥ

  75. सर्वकर्मा सर्वकामः सर्वगन्धः सर्वरसः सर्वमिदमभ्यात्तोऽवाक्यनादर एष म आत्मान्तर्हृदय एतद्ब्रह्मैतमितः प्रेत्याभिसंभवितास्मीति यस्य स्यादद्धा न विचिकित्सास्तीति ह स्माह शाण्डिल्यः शाण्डिल्यः

    sarvakarmā sarvakāmaḥ sarvagandhaḥ sarvarasaḥ sarvamidamabhyātto'vākyanādara eṣa ma ātmāntarhṛdaya etadbrahmaitamitaḥ pretyābhisaṃbhavitāsmīti yasya syādaddhā na vicikitsāstīti ha smāha śāṇḍilyaḥ śāṇḍilyaḥ

  76. अन्तरिक्षोदरः कोशो भूमिबुध्नो न जीर्यति दिशो ह्यस्य स्रक्तयो द्यौरस्योत्तरं बिलं स एष कोशो वसुधानस्तस्मिन्विश्वमिदं श्रितम्

    antarikṣodaraḥ kośo bhūmibudhno na jīryati diśo hyasya sraktayo dyaurasyottaraṃ bilaṃ sa eṣa kośo vasudhānastasminviśvamidaṃ śritam

  77. तस्य प्राची दिग्जुहूर्नाम सहमाना नाम दक्षिणा राज्ञी नाम प्रतीची सुभूता नामोदीची तासां वायुर्वत्सः स य एतमेवं वायुं दिशां वत्सं वेद न पुत्ररोदं रोदिति सोऽहमेतमेवं वायुं दिशां वत्सं वेद मा पुत्ररोदंरुदम्

    tasya prācī digjuhūrnāma sahamānā nāma dakṣiṇā rājñī nāma pratīcī subhūtā nāmodīcī tāsāṃ vāyurvatsaḥ sa ya etamevaṃ vāyuṃ diśāṃ vatsaṃ veda na putrarodaṃ roditi so'hametamevaṃ vāyuṃ diśāṃ vatsaṃ veda mā putrarodaṃrudam

  78. अरिष्टं कोशं प्रपद्येऽमुनामुनामुना प्राणं प्रपद्येऽमुनामुनामुना भूः प्रपद्येऽमुनामुनामुना भुवः प्रपद्येऽमुनामुनामुना स्वः प्रपद्येऽमुनामुनामुना

    ariṣṭaṃ kośaṃ prapadye'munāmunāmunā prāṇaṃ prapadye'munāmunāmunā bhūḥ prapadye'munāmunāmunā bhuvaḥ prapadye'munāmunāmunā svaḥ prapadye'munāmunāmunā

  79. स यदवोचं प्राणं प्रपद्य इति प्राणो वा इदं सर्वं भूतं यदिदं किंच तमेव तत्प्रापत्सि

    sa yadavocaṃ prāṇaṃ prapadya iti prāṇo vā idaṃ sarvaṃ bhūtaṃ yadidaṃ kiṃca tameva tatprāpatsi

  80. अथ यदवोचं भूः प्रपद्य इति पृथिवीं प्रपद्येऽन्तरिक्षं प्रपद्ये दिवं प्रपद्य इत्येव तदवोचम्

    atha yadavocaṃ bhūḥ prapadya iti pṛthivīṃ prapadye'ntarikṣaṃ prapadye divaṃ prapadya ityeva tadavocam

  81. अथ यदवोचं भुवः प्रपद्य इत्यग्निं प्रपद्ये वायुं प्रपद्य आदित्यं प्रपद्य इत्येव तदवोचम्

    atha yadavocaṃ bhuvaḥ prapadya ityagniṃ prapadye vāyuṃ prapadya ādityaṃ prapadya ityeva tadavocam

  82. अथ यदवोचंस्वः प्रपद्य इत्यृग्वेदं प्रपद्ये यजुर्वेदं प्रपद्ये सामवेदं प्रपद्य इत्येव तदवोचं तदवोचम्

    atha yadavocaṃsvaḥ prapadya ityṛgvedaṃ prapadye yajurvedaṃ prapadye sāmavedaṃ prapadya ityeva tadavocaṃ tadavocam

  83. पुरुषो वाव यज्ञस्तस्य यानि चतुर्विंशति वर्षाणि तत्प्रातःसवनं चतुर्विंशत्यक्षरा गायत्री गायत्रं प्रातःसवनं तदस्य वसवोऽन्वायत्ताः प्राणा वाव वसव एते हीदंसर्वं वासयन्ति

    puruṣo vāva yajñastasya yāni caturviṃśati varṣāṇi tatprātaḥsavanaṃ caturviṃśatyakṣarā gāyatrī gāyatraṃ prātaḥsavanaṃ tadasya vasavo'nvāyattāḥ prāṇā vāva vasava ete hīdaṃsarvaṃ vāsayanti

  84. तं चेदेतस्मिन्वयसि किंचिदुपतपेत्स ब्रूयात्प्राणा वसव इदं मे प्रातःसवनं माध्यंदिनंसवनमनुसंतनुतेति माहं प्राणानां वसूनां मध्ये यज्ञो विलोप्सीयेत्युद्धैव तत एत्यगदो ह भवति

    taṃ cedetasminvayasi kiṃcidupatapetsa brūyātprāṇā vasava idaṃ me prātaḥsavanaṃ mādhyaṃdinaṃsavanamanusaṃtanuteti māhaṃ prāṇānāṃ vasūnāṃ madhye yajño vilopsīyetyuddhaiva tata etyagado ha bhavati

  85. अथ यानि चतुश्चत्वारिंशद्वर्षाणि तन्माध्यंदिनं सवनं चतुश्चत्वारिंशदक्षरा त्रिष्टुप्त्रैष्टुभं माध्यंदिनंसवनं तदस्य रुद्रा अन्वायत्ताः प्राणा वाव रुद्रा एते हीदंसर्वंरोदयन्ति

    atha yāni catuścatvāriṃśadvarṣāṇi tanmādhyaṃdinaṃ savanaṃ catuścatvāriṃśadakṣarā triṣṭuptraiṣṭubhaṃ mādhyaṃdinaṃsavanaṃ tadasya rudrā anvāyattāḥ prāṇā vāva rudrā ete hīdaṃsarvaṃrodayanti

  86. तं चेदेतस्मिन्वयसि किंचिदुपतपेत्स ब्रूयात्प्राणा रुद्रा इदं मे माध्यंदिनंसवनं तृतीयसवनमनुसंतनुतेति माहं प्राणानांरुद्राणां मध्ये यज्ञो विलोप्सीयेत्युद्धैव तत एत्यगदो ह भवति

    taṃ cedetasminvayasi kiṃcidupatapetsa brūyātprāṇā rudrā idaṃ me mādhyaṃdinaṃsavanaṃ tṛtīyasavanamanusaṃtanuteti māhaṃ prāṇānāṃrudrāṇāṃ madhye yajño vilopsīyetyuddhaiva tata etyagado ha bhavati

  87. अथ यान्यष्टाचत्वारिंशद्वर्षाणि तत्तृतीयसवनमष्टाचत्वारिंशदक्षरा जगती जागतं तृतीयसवनं तदस्यादित्या अन्वायत्ताः प्राणा वावादित्या एते हीदंसर्वमाददते

    atha yānyaṣṭācatvāriṃśadvarṣāṇi tattṛtīyasavanamaṣṭācatvāriṃśadakṣarā jagatī jāgataṃ tṛtīyasavanaṃ tadasyādityā anvāyattāḥ prāṇā vāvādityā ete hīdaṃsarvamādadate

  88. तं चेदेतस्मिन्वयसि किंचिदुपतपेत्स ब्रूयात्प्राणा अदित्या इदं मे तृतीयसवनमायुरनुसंतनुतेति माहं प्राणानामादित्यानां मध्ये यज्ञो विलोप्सीयेत्युद्धैव तत एत्यगदो हैव भवति

    taṃ cedetasminvayasi kiṃcidupatapetsa brūyātprāṇā adityā idaṃ me tṛtīyasavanamāyuranusaṃtanuteti māhaṃ prāṇānāmādityānāṃ madhye yajño vilopsīyetyuddhaiva tata etyagado haiva bhavati

  89. एतद्ध स्म वै तद्विद्वानाह महिदास ऐतरेयः स किं म एतदुपतपसि योऽहमनेन न प्रेष्यामीति स ह षोडशं वर्षशतमजीवत्प्र ह षोडशं वर्षशतं जीवति य एवं वेद

    etaddha sma vai tadvidvānāha mahidāsa aitareyaḥ sa kiṃ ma etadupatapasi yo'hamanena na preṣyāmīti sa ha ṣoḍaśaṃ varṣaśatamajīvatpra ha ṣoḍaśaṃ varṣaśataṃ jīvati ya evaṃ veda

  90. स यदशिशिषति यत्पिपासति यन्न रमते ता अस्य दीक्षाः

    sa yadaśiśiṣati yatpipāsati yanna ramate tā asya dīkṣāḥ

  91. अथ यदश्नाति यत्पिबति यद्रमते तदुपसदैरेति

    atha yadaśnāti yatpibati yadramate tadupasadaireti

  92. अथ यद्धसति यज्जक्षति यन्मैथुनं चरति स्तुतशस्त्रैरेव तदेति

    atha yaddhasati yajjakṣati yanmaithunaṃ carati stutaśastraireva tadeti

  93. अथ यत्तपो दानमार्जवमहिंसा सत्यवचनमिति ता अस्य दक्षिणाः

    atha yattapo dānamārjavamahiṃsā satyavacanamiti tā asya dakṣiṇāḥ

  94. तस्मादाहुः सोष्यत्यसोष्टेति पुनरुत्पादनमेवास्य तन्मरणमेवावभृथः

    tasmādāhuḥ soṣyatyasoṣṭeti punarutpādanamevāsya tanmaraṇamevāvabhṛthaḥ

  95. तद्धैतद्घोर् आङ्गिरसः कृष्णाय देवकीपुत्रायोक्त्वोवाचापिपास एव स बभूव सोऽन्तवेलायामेतत्त्रयं प्रतिपद्येताक्षितमस्यच्युतमसि प्राणसंशितमसीति तत्रैते द्वे ऋचौ भवतः

    taddhaitadghor āṅgirasaḥ kṛṣṇāya devakīputrāyoktvovācāpipāsa eva sa babhūva so'ntavelāyāmetattrayaṃ pratipadyetākṣitamasyacyutamasi prāṇasaṃśitamasīti tatraite dve ṛcau bhavataḥ

  96. आदित्प्रत्नस्य रेतसः । उद्वयं तमसस्परि ज्योतिः पश्यन्त उत्तरंस्वः पश्यन्त उत्तरं देवं देवत्रा सूर्यमगन्म ज्योतिरुत्तममिति ज्योतिरुत्तममिति

    āditpratnasya retasaḥ | udvayaṃ tamasaspari jyotiḥ paśyanta uttaraṃsvaḥ paśyanta uttaraṃ devaṃ devatrā sūryamaganma jyotiruttamamiti jyotiruttamamiti

  97. मनो ब्रह्मेत्युपासीतेत्यध्यात्ममथाधिदैवतमाकाशो ब्रह्मेत्युभयमादिष्टं भवत्यध्यात्मं चाधिदैवतं च

    mano brahmetyupāsītetyadhyātmamathādhidaivatamākāśo brahmetyubhayamādiṣṭaṃ bhavatyadhyātmaṃ cādhidaivataṃ ca

  98. तदेतच्चतुष्पाद्ब्रह्म वाक्पादः प्राणः पादश्चक्षुः पादः श्रोत्रं पाद इत्यध्यात्ममथाधिदैवतमग्निः पादो वायुः पादा अदित्यः पादो दिशः पाद इत्युभयमेवादिष्टं भवत्यध्यात्मं चैवाधिदैवतं च

    tadetaccatuṣpādbrahma vākpādaḥ prāṇaḥ pādaścakṣuḥ pādaḥ śrotraṃ pāda ityadhyātmamathādhidaivatamagniḥ pādo vāyuḥ pādā adityaḥ pādo diśaḥ pāda ityubhayamevādiṣṭaṃ bhavatyadhyātmaṃ caivādhidaivataṃ ca

  99. वागेव ब्रह्मणश्चतुर्थः पादः सोऽग्निना ज्योतिषा भाति च तपति च भाति च तपति च कीर्त्या यशसा ब्रह्मवर्चसेन य एवं वेद

    vāgeva brahmaṇaścaturthaḥ pādaḥ so'gninā jyotiṣā bhāti ca tapati ca bhāti ca tapati ca kīrtyā yaśasā brahmavarcasena ya evaṃ veda

  100. प्राण एव ब्रह्मणश्चतुर्थः पादः स वायुना ज्योतिषा भाति च तपति च् भाति च तपति च कीर्त्या यशसा ब्रह्मवर्चसेन य एवं वेद

    prāṇa eva brahmaṇaścaturthaḥ pādaḥ sa vāyunā jyotiṣā bhāti ca tapati c bhāti ca tapati ca kīrtyā yaśasā brahmavarcasena ya evaṃ veda

  101. चक्षुरेव ब्रह्मणश्चतुर्थः पादः स आदित्येन ज्योतिषा भाति च तपति च भाति च तपति च कीर्त्या यशसा ब्रह्मवर्चसेन य एवं वेद

    cakṣureva brahmaṇaścaturthaḥ pādaḥ sa ādityena jyotiṣā bhāti ca tapati ca bhāti ca tapati ca kīrtyā yaśasā brahmavarcasena ya evaṃ veda

  102. श्रोत्रमेव ब्रह्मणश्चतुर्थः पादः स दिग्भिर्ज्योतिषा भाति च तपति च भाति च तपति च कीर्त्या यशसा ब्रह्मवर्चसेन य एवं वेद य एवं वेद

    śrotrameva brahmaṇaścaturthaḥ pādaḥ sa digbhirjyotiṣā bhāti ca tapati ca bhāti ca tapati ca kīrtyā yaśasā brahmavarcasena ya evaṃ veda ya evaṃ veda

  103. आदित्यो ब्रह्मेत्यादेशस्तस्योपव्याख्यानमसदेवेदमग्र आसीत् । तत्सदासीत्तत्समभवत्तदाण्डं निरवर्तत तत्संवत्सरस्य मात्रामशयत तन्निरभिद्यत ते आण्डकपाले रजतं च सुवर्णं चाभवताम्

    ādityo brahmetyādeśastasyopavyākhyānamasadevedamagra āsīt | tatsadāsīttatsamabhavattadāṇḍaṃ niravartata tatsaṃvatsarasya mātrāmaśayata tannirabhidyata te āṇḍakapāle rajataṃ ca suvarṇaṃ cābhavatām

  104. तद्यद्रजतं सेयं पृथिवी यत्सुवर्णं सा द्यौर्यज्जरायु ते पर्वता यदुल्बं समेघो नीहारो या धमनयस्ता नद्यो यद्वास्तेयमुदकं स समुद्रः

    tadyadrajataṃ seyaṃ pṛthivī yatsuvarṇaṃ sā dyauryajjarāyu te parvatā yadulbaṃ samegho nīhāro yā dhamanayastā nadyo yadvāsteyamudakaṃ sa samudraḥ

  105. अथ यत्तदजायत सोऽसावादित्यस्तं जायमानं घोषा उलूलवोऽनूदतिष्ठन्त्सर्वाणि च भूतानि सर्वे च कामास्तस्मात्तस्योदयं प्रति प्रत्यायनं प्रति घोषा उलूलवोऽनूत्तिष्ठन्ति सर्वाणि च भूतानि सर्वे च कामाः

    atha yattadajāyata so'sāvādityastaṃ jāyamānaṃ ghoṣā ulūlavo'nūdatiṣṭhantsarvāṇi ca bhūtāni sarve ca kāmāstasmāttasyodayaṃ prati pratyāyanaṃ prati ghoṣā ulūlavo'nūttiṣṭhanti sarvāṇi ca bhūtāni sarve ca kāmāḥ

  106. स य एतमेवं विद्वानादित्यं ब्रह्मेत्युपास्तेऽभ्याशो ह यदेनं साधवो घोषा आ च गच्छेयुरुप च निम्रेडेरन्निम्रेडेरन्

    sa ya etamevaṃ vidvānādityaṃ brahmetyupāste'bhyāśo ha yadenaṃ sādhavo ghoṣā ā ca gaccheyurupa ca nimreḍerannimreḍeran