Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva

Chandogya Upanishad · Chapter 2

Prapathaka 2

द्वितीयः प्रपाठकः

The Sama and its meditation.

91 verses

📖 Book View
  1. रसः ॥2॥

  2. स एष रसानाँ रसतमः परमः परार्ध्योऽष्टमो यदुद्गीथः ॥3॥

  3. कतमा कतमर्क्कतमत्कतमत्साम कतमः कतम उद्गीथ इति विमृष्टं भवति ॥4॥

  4. वागेवर्क् प्राणः सामोमित्येतदक्षरमुद्गीथः ॥ तद्वा एतन्मिथुनं यद्वाक् च प्रणश्चर्क् च साम च ॥5॥

  5. तदेतन्मिथुनमोमित्येतस्मिन्नक्षरे सँसृज्यते यदां वै मिथुनौ समागच्छत आपयतो वै तावन्योन्यस्य कामम् ॥6॥

  6. आपयिता ह वै कामानां भवति य एतदेवं विद्वानक्षरमुद्गीथमुपास्ते ॥7॥

  7. तद्वा एतदनु ज्ञाक्षरं यद्धि किंचानुजानात्योमित्येव तदाहैषो एव समृद्धिर्यदनुज्ञा समर्धयिता ह वै कामानां भवति य एतदेवं विद्वानक्षरमुद्गीथमुपास्ते ॥8॥

  8. तेनेयं त्रयी विद्या वर्तत ओमित्याश्रावयत्योमिति श्ँ सत्योमित्युद्गायत्येतस्यैवाक्षरस्यापचित्यै महिम्ना रसेन ॥9॥

  9. तेनोभौ कुरुतो यश्चैतदेवं वेद यक्ष न वेद ॥ नाना तु विद्या चाविद्या च यदेव विद्यया करोति श्रद्धयोपनिषदा तदेव वीर्यवत्तरं भवतीति खल्वेतस्यैवाक्षरस्योपव्याख्यानं भवति ॥10॥

  10. समस्तस्य खलु साम्न उपासनं साधु यत्खलु साधु तत्सामेत्याचक्षते यदसाधु तदसामेति

    samastasya khalu sāmna upāsanaṃ sādhu yatkhalu sādhu tatsāmetyācakṣate yadasādhu tadasāmeti

  11. तदुताप्याहुः साम्नैनमुपागादिति साधुनैनमुपागादित्येव तदाहुरसाम्नैनमुपागादित्यसाधुनैनमुपगादित्येव तदाहुः

    tadutāpyāhuḥ sāmnainamupāgāditi sādhunainamupāgādityeva tadāhurasāmnainamupāgādityasādhunainamupagādityeva tadāhuḥ

  12. अथोताप्याहुः साम नो बतेति यत्साधु भवति साधु बतेत्येव तदाहुरसाम नो बतेति यदसाधु भवत्यसाधु बतेत्येव तदाहुः

    athotāpyāhuḥ sāma no bateti yatsādhu bhavati sādhu batetyeva tadāhurasāma no bateti yadasādhu bhavatyasādhu batetyeva tadāhuḥ

  13. स य एतदेवं विद्वानसाधु सामेत्युपास्तेऽभ्याशो ह यदेनं साधवो धर्मा आ च गच्छेयुरुप च नमेयुः

    sa ya etadevaṃ vidvānasādhu sāmetyupāste'bhyāśo ha yadenaṃ sādhavo dharmā ā ca gaccheyurupa ca nameyuḥ

  14. लोकेषु पञ्चविधं सामोपासीत पृथिवी हिंकारः । अग्निः प्रस्तावोऽन्तरिक्षमुद्गीथ आदित्यः प्रतिहारो द्यौर्निधनमित्यूर्ध्वेषु

    lokeṣu pañcavidhaṃ sāmopāsīta pṛthivī hiṃkāraḥ | agniḥ prastāvo'ntarikṣamudgītha ādityaḥ pratihāro dyaurnidhanamityūrdhveṣu

  15. अथावृत्तेषु द्यौर्हिंकार आदित्यः प्रस्तावोऽन्तरिक्षमुद्गीथोऽग्निः प्रतिहारः पृथिवी निधनम्

    athāvṛtteṣu dyaurhiṃkāra ādityaḥ prastāvo'ntarikṣamudgītho'gniḥ pratihāraḥ pṛthivī nidhanam

  16. कल्पन्ते हास्मै लोका ऊर्ध्वाश्चावृत्ताश्च य एतदेवं विद्वांल्लोकेषु पञ्चविधं सामोपास्ते

    kalpante hāsmai lokā ūrdhvāścāvṛttāśca ya etadevaṃ vidvāṃllokeṣu pañcavidhaṃ sāmopāste

  17. वृष्टौ पञ्चविधं सामोपासीत पुरोवातो हिंकारो मेघो जायते स प्रस्तावो वर्षति स उद्गीथो विद्योतते स्तनयति स प्रतिहार उद्गृह्णाति तन्निधनम्

    vṛṣṭau pañcavidhaṃ sāmopāsīta purovāto hiṃkāro megho jāyate sa prastāvo varṣati sa udgītho vidyotate stanayati sa pratihāra udgṛhṇāti tannidhanam

  18. वर्षति हास्मै वर्षयति ह य एतदेवं विद्वान्वृष्टौ पञ्चविधंसामोपास्ते

    varṣati hāsmai varṣayati ha ya etadevaṃ vidvānvṛṣṭau pañcavidhaṃsāmopāste

  19. सर्वास्वप्सु पञ्चविधंसामोपासीत मेघो यत्सम्प्लवते स हिंकारो यद्वर्षति स प्रस्तावो याः प्राच्यः स्यन्दन्ते स उद्गीथो याः प्रतीच्यः स प्रतिहारः समुद्रो निधनम्

    sarvāsvapsu pañcavidhaṃsāmopāsīta megho yatsamplavate sa hiṃkāro yadvarṣati sa prastāvo yāḥ prācyaḥ syandante sa udgītho yāḥ pratīcyaḥ sa pratihāraḥ samudro nidhanam

  20. न हाप्सु प्रैत्यप्सुमान्भवति य एतदेवं विद्वान्सर्वास्वप्सु पञ्चविधंसामोपास्ते

    na hāpsu praityapsumānbhavati ya etadevaṃ vidvānsarvāsvapsu pañcavidhaṃsāmopāste

  21. ऋतुषु पञ्चविधं सामोपासीत वसन्तो हिंकारः ग्रीष्मः प्रस्तावो वर्षा उद्गीथः शरत्प्रतिहारो हेमन्तो निधनम्

    ṛtuṣu pañcavidhaṃ sāmopāsīta vasanto hiṃkāraḥ grīṣmaḥ prastāvo varṣā udgīthaḥ śaratpratihāro hemanto nidhanam

  22. कल्पन्ते हास्मा ऋतव ऋतुमान्भवति य एतदेवं विद्वानृतुषु पञ्चविधं सामोपास्ते

    kalpante hāsmā ṛtava ṛtumānbhavati ya etadevaṃ vidvānṛtuṣu pañcavidhaṃ sāmopāste

  23. पशुषु पञ्चविधं सामोपासीताजा हिंकारोऽवयः प्रस्तावो गाव उद्गीथोऽश्वाः प्रतिहारः पुरुषो निधनम्

    paśuṣu pañcavidhaṃ sāmopāsītājā hiṃkāro'vayaḥ prastāvo gāva udgītho'śvāḥ pratihāraḥ puruṣo nidhanam

  24. भवन्ति हास्य पशवः पशुमान्भवति य एतदेवं विद्वान्पशुषु पञ्चविधं सामोपास्ते

    bhavanti hāsya paśavaḥ paśumānbhavati ya etadevaṃ vidvānpaśuṣu pañcavidhaṃ sāmopāste

  25. प्राणेषु पञ्चविधं परोवरीयः सामोपासीत प्राणो हिंकारो वाक्प्रस्तावश्चक्षुरुद्गीथः श्रोत्रं प्रतिहारो मनो निधनं परोवरीयांसि वा एतानि

    prāṇeṣu pañcavidhaṃ parovarīyaḥ sāmopāsīta prāṇo hiṃkāro vākprastāvaścakṣurudgīthaḥ śrotraṃ pratihāro mano nidhanaṃ parovarīyāṃsi vā etāni

  26. परोवरीयो हास्य भवति परोवरीयसो ह लोकाञ्जयति य एतदेवं विद्वान्प्राणेषु पञ्चविधं परोवरीयः सामोपास्त इति तु पञ्चविधस्य

    parovarīyo hāsya bhavati parovarīyaso ha lokāñjayati ya etadevaṃ vidvānprāṇeṣu pañcavidhaṃ parovarīyaḥ sāmopāsta iti tu pañcavidhasya

  27. अथ सप्तविधस्य वाचि सप्तविध्ं सामोपासीत यत्किंच वाचो हुमिति स हिंकारो यत्प्रेति स प्रस्तावो यदेति स आदिः

    atha saptavidhasya vāci saptavidhṃ sāmopāsīta yatkiṃca vāco humiti sa hiṃkāro yatpreti sa prastāvo yadeti sa ādiḥ

  28. यदुदिति स उद्गीथो यत्प्रतीति स प्रतिहारो यदुपेति स उपद्रवो यन्नीति तन्निधनम्

    yaduditi sa udgītho yatpratīti sa pratihāro yadupeti sa upadravo yannīti tannidhanam

  29. दुग्धेऽस्मै वाग्दोहं यो वाचो दोहोऽन्नवानन्नादो भवति य एतदेवं विद्वान्वाचि सप्तविधं सामोपास्ते

    dugdhe'smai vāgdohaṃ yo vāco doho'nnavānannādo bhavati ya etadevaṃ vidvānvāci saptavidhaṃ sāmopāste

  30. अथ खल्वमुमादित्यंसप्तविधं सामोपासीत सर्वदा समस्तेन साम मां प्रति मां प्रतीति सर्वेण समस्तेन साम

    atha khalvamumādityaṃsaptavidhaṃ sāmopāsīta sarvadā samastena sāma māṃ prati māṃ pratīti sarveṇa samastena sāma

  31. तस्मिन्निमानि सर्वाणि भूतान्यन्वायत्तानीति विद्यात्तस्य यत्पुरोदयात्स हिंकारस्तदस्य पशवोऽन्वायत्तास्तस्मात्ते हिं कुर्वन्ति हिंकारभाजिनो ह्येतस्य साम्नः

    tasminnimāni sarvāṇi bhūtānyanvāyattānīti vidyāttasya yatpurodayātsa hiṃkārastadasya paśavo'nvāyattāstasmātte hiṃ kurvanti hiṃkārabhājino hyetasya sāmnaḥ

  32. अथ यत्प्रथमोदिते स प्रस्तावस्तदस्य मनुष्या अन्वायत्तास्तस्मात्ते प्रस्तुतिकामाः प्रशंसाकामाः प्रस्तावभाजिनो ह्येतस्य साम्नः

    atha yatprathamodite sa prastāvastadasya manuṣyā anvāyattāstasmātte prastutikāmāḥ praśaṃsākāmāḥ prastāvabhājino hyetasya sāmnaḥ

  33. अथ यत्संगववेलायां स आदिस्तदस्य वयांस्यन्वायत्तानि तस्मात्तान्यन्तरिक्षेऽनारम्बणान्यादायात्मानं परिपतन्त्यादिभाजीनि ह्येतस्य साम्नः

    atha yatsaṃgavavelāyāṃ sa ādistadasya vayāṃsyanvāyattāni tasmāttānyantarikṣe'nārambaṇānyādāyātmānaṃ paripatantyādibhājīni hyetasya sāmnaḥ

  34. अथ यत्सम्प्रतिमध्यंदिने स उद्गीथस्तदस्य देवा अन्वायत्तास्तस्मात्ते सत्तमाः प्राजापत्यानामुद्गीथभाजिनो ह्येतस्य साम्नः

    atha yatsampratimadhyaṃdine sa udgīthastadasya devā anvāyattāstasmātte sattamāḥ prājāpatyānāmudgīthabhājino hyetasya sāmnaḥ

  35. अथ यदूर्ध्वं मध्यंदिनात्प्रागपराह्णात्स प्रतिहारस्तदस्य गर्भा अन्वायत्तास्तस्मात्ते प्रतिहृतानावपद्यन्ते प्रतिहारभाजिनो ह्येतस्य साम्नः

    atha yadūrdhvaṃ madhyaṃdinātprāgaparāhṇātsa pratihārastadasya garbhā anvāyattāstasmātte pratihṛtānāvapadyante pratihārabhājino hyetasya sāmnaḥ

  36. अथ यदूर्ध्वमपराह्णात्प्रागस्तमयात्स उपद्रवस्तदस्यारण्या अन्वायत्तास्तस्मात्ते पुरुषं दृष्ट्वा कक्षंश्वभ्रमित्युपद्रवन्त्युपद्रवभाजिनो ह्येतस्य साम्नः

    atha yadūrdhvamaparāhṇātprāgastamayātsa upadravastadasyāraṇyā anvāyattāstasmātte puruṣaṃ dṛṣṭvā kakṣaṃśvabhramityupadravantyupadravabhājino hyetasya sāmnaḥ

  37. अथ यत्प्रथमास्तमिते तन्निधनं तदस्य पितरोऽन्वायत्तास्तस्मात्तान्निदधति निधनभाजिनो ह्येतस्य साम्न एवं खल्वमुमादित्यं सप्तविधं सामोपास्ते

    atha yatprathamāstamite tannidhanaṃ tadasya pitaro'nvāyattāstasmāttānnidadhati nidhanabhājino hyetasya sāmna evaṃ khalvamumādityaṃ saptavidhaṃ sāmopāste

  38. अथ खल्वात्मसंमितमतिमृत्यु सप्तविधं सामोपासीत हिंकार इति त्र्यक्षरं प्रस्ताव इति त्र्यक्षरं तत्समम्

    atha khalvātmasaṃmitamatimṛtyu saptavidhaṃ sāmopāsīta hiṃkāra iti tryakṣaraṃ prastāva iti tryakṣaraṃ tatsamam

  39. आदिरिति द्व्यक्षरं प्रतिहार इति चतुरक्षरं तत इहैकं तत्समम्

    ādiriti dvyakṣaraṃ pratihāra iti caturakṣaraṃ tata ihaikaṃ tatsamam

  40. उद्गीथ इति त्र्यक्षरमुपद्रव इति चतुरक्षरं त्रिभिस्त्रिभिः समं भवत्यक्षरमतिशिष्यते त्र्यक्षरं तत्समम्

    udgītha iti tryakṣaramupadrava iti caturakṣaraṃ tribhistribhiḥ samaṃ bhavatyakṣaramatiśiṣyate tryakṣaraṃ tatsamam

  41. निधनमिति त्र्यक्षरं तत्सममेव भवति तानि ह वा एतानि द्वाविंशतिरक्षराणि

    nidhanamiti tryakṣaraṃ tatsamameva bhavati tāni ha vā etāni dvāviṃśatirakṣarāṇi

  42. एकविंशत्यादित्यमाप्नोत्येकविंशो वा इतोऽसावादित्यो द्वाविंशेन परमादित्याज्जयति तन्नाकं तद्विशोकम्

    ekaviṃśatyādityamāpnotyekaviṃśo vā ito'sāvādityo dvāviṃśena paramādityājjayati tannākaṃ tadviśokam

  43. आप्नोती हादित्यस्य जयं परो हास्यादित्यजयाज्जयो भवति य एतदेवं विद्वानात्मसंमितमतिमृत्यु सप्तविधं सामोपास्ते सामोपास्ते

    āpnotī hādityasya jayaṃ paro hāsyādityajayājjayo bhavati ya etadevaṃ vidvānātmasaṃmitamatimṛtyu saptavidhaṃ sāmopāste sāmopāste

  44. मनो हिंकारो वाक्प्रस्तावश्चक्षुरुद्गीथः श्रोत्रं प्रतिहारः प्राणो निधनमेतद्गायत्रं प्राणेषु प्रोतम्

    mano hiṃkāro vākprastāvaścakṣurudgīthaḥ śrotraṃ pratihāraḥ prāṇo nidhanametadgāyatraṃ prāṇeṣu protam

  45. स एवमेतद्गायत्रं प्राणेषु प्रोतं वेद प्राणी भवति सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या महामनाः स्यात्तद्व्रतम्

    sa evametadgāyatraṃ prāṇeṣu protaṃ veda prāṇī bhavati sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā mahāmanāḥ syāttadvratam

  46. अभिमन्थति स हिंकारो धूमो जायते स प्रस्तावो ज्वलति स उद्गीथोऽङ्गारा भवन्ति स प्रतिहार उपशाम्यति तन्निधनं संशाम्यति तन्निधनमेतद्रथंतरमग्नौ प्रोतम्

    abhimanthati sa hiṃkāro dhūmo jāyate sa prastāvo jvalati sa udgītho'ṅgārā bhavanti sa pratihāra upaśāmyati tannidhanaṃ saṃśāmyati tannidhanametadrathaṃtaramagnau protam

  47. स य एवमेतद्रथंतरमग्नौ प्रोतं वेद ब्रह्मवर्चस्यन्नादो भवति सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या न प्रत्यङ्ङ्ग्निमाचामेन्न निष्ठीवेत्तद्व्रतम्

    sa ya evametadrathaṃtaramagnau protaṃ veda brahmavarcasyannādo bhavati sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā na pratyaṅṅgnimācāmenna niṣṭhīvettadvratam

  48. उपमन्त्रयते स हिंकारो ज्ञपयते स प्रस्तावः स्त्रिया सह शेते स उद्गीथः प्रति स्त्रीं सह शेते स प्रतिहारः कालं गच्छति तन्निधनं पारं गच्छति तन्निधनमेतद्वामदेव्यं मिथुने प्रोतम्

    upamantrayate sa hiṃkāro jñapayate sa prastāvaḥ striyā saha śete sa udgīthaḥ prati strīṃ saha śete sa pratihāraḥ kālaṃ gacchati tannidhanaṃ pāraṃ gacchati tannidhanametadvāmadevyaṃ mithune protam

  49. स य एवमेतद्वामदेव्यं मिथुने प्रोतं वेद मिथुनी भवति मिथुनान्मिथुनात्प्रजायते सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या न कांचन परिहरेत्तद्व्रतम्

    sa ya evametadvāmadevyaṃ mithune protaṃ veda mithunī bhavati mithunānmithunātprajāyate sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā na kāṃcana pariharettadvratam

  50. उद्यन्हिंकार उदितः प्रस्तावो मध्यंदिन उद्गीथोऽपराह्णः प्रतिहारोऽस्तं यन्निधनमेतद्बृहदादित्ये प्रोतम्

    udyanhiṃkāra uditaḥ prastāvo madhyaṃdina udgītho'parāhṇaḥ pratihāro'staṃ yannidhanametadbṛhadāditye protam

  51. स य एवमेतद्बृहदादित्ये प्रोतं वेद तेजस्व्यन्नादो भवति सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या तपन्तं न निन्देत्तद्व्रतम्

    sa ya evametadbṛhadāditye protaṃ veda tejasvyannādo bhavati sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā tapantaṃ na nindettadvratam

  52. अभ्राणि सम्प्लवन्ते स हिंकारो मेघो जायते स प्रस्तावो वर्षति स उद्गीथो विद्योतते स्तनयति स प्रतिहार उद्गृह्णाति तन्निधनमेतद्वैरूपं पर्जन्ये प्रोतम्

    abhrāṇi samplavante sa hiṃkāro megho jāyate sa prastāvo varṣati sa udgītho vidyotate stanayati sa pratihāra udgṛhṇāti tannidhanametadvairūpaṃ parjanye protam

  53. स य एवमेतद्वैरूपं पर्जन्ये प्रोतं वेद विरूपांश्च सुरूपंश्च पशूनवरुन्धे सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या वर्षन्तं न निन्देत्तद्व्रतम्

    sa ya evametadvairūpaṃ parjanye protaṃ veda virūpāṃśca surūpaṃśca paśūnavarundhe sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā varṣantaṃ na nindettadvratam

  54. वसन्तो हिंकारो ग्रीष्मः प्रस्तावो वर्षा उद्गीथः शरत्प्रतिहारो हेमन्तो निधनमेतद्वैराजमृतुषु प्रोतम्

    vasanto hiṃkāro grīṣmaḥ prastāvo varṣā udgīthaḥ śaratpratihāro hemanto nidhanametadvairājamṛtuṣu protam

  55. स य एवमेतद्वैराजमृतुषु प्रोतं वेद विराजति प्रजया पशुभिर्ब्रह्मवर्चसेन सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्यर्तून्न निन्देत्तद्व्रतम्

    sa ya evametadvairājamṛtuṣu protaṃ veda virājati prajayā paśubhirbrahmavarcasena sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyartūnna nindettadvratam

  56. पृथिवी हिंकारोऽन्तरिक्षं प्रस्तावो द्यौरुद्गीथो दिशः प्रतिहारः समुद्रो निधनमेताः शक्वर्यो लोकेषु प्रोताः

    pṛthivī hiṃkāro'ntarikṣaṃ prastāvo dyaurudgītho diśaḥ pratihāraḥ samudro nidhanametāḥ śakvaryo lokeṣu protāḥ

  57. स य एवमेताः शक्वर्यो लोकेषु प्रोता वेद लोकी भवति सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या लोकान्न निन्देत्तद्व्रतम्

    sa ya evametāḥ śakvaryo lokeṣu protā veda lokī bhavati sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā lokānna nindettadvratam

  58. अजा हिंकारोऽवयः प्रस्तावो गाव उद्गीथोऽश्वाः प्रतिहारः पुरुषो निधनमेता रेवत्यः पशुषु प्रोताः

    ajā hiṃkāro'vayaḥ prastāvo gāva udgītho'śvāḥ pratihāraḥ puruṣo nidhanametā revatyaḥ paśuṣu protāḥ

  59. स य एवमेता रेवत्यः पशुषु प्रोता वेद पशुमान्भवति सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या पशून्न निन्देत्तद्व्रतम्

    sa ya evametā revatyaḥ paśuṣu protā veda paśumānbhavati sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā paśūnna nindettadvratam

  60. लोम हिंकारस्त्वक्प्रस्तावो मांसमुद्गीथोस्थि प्रतिहारो मज्जा निधनमेतद्यज्ञायज्ञीयमङ्गेषु प्रोतम्

    loma hiṃkārastvakprastāvo māṃsamudgīthosthi pratihāro majjā nidhanametadyajñāyajñīyamaṅgeṣu protam

  61. स य एवमेतद्यज्ञायज्ञीयमङ्गेषु प्रोतं वेदाङ्गी भवति नाङ्गेन विहूर्छति सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या संवत्सरं मज्ज्ञो नाश्नीयात्तद्व्रतं मज्ज्ञो नाश्नीयादिति वा

    sa ya evametadyajñāyajñīyamaṅgeṣu protaṃ vedāṅgī bhavati nāṅgena vihūrchati sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā saṃvatsaraṃ majjño nāśnīyāttadvrataṃ majjño nāśnīyāditi vā

  62. अग्निर्हिंकारो वायुः प्रस्ताव आदित्य उद्गीथो नक्षत्राणि प्रतिहारश्चन्द्रमा निधनमेतद्राजनं देवतासु प्रोतम्

    agnirhiṃkāro vāyuḥ prastāva āditya udgītho nakṣatrāṇi pratihāraścandramā nidhanametadrājanaṃ devatāsu protam

  63. स य एवमेतद्राजनं देवतासु प्रोतं वेदैतासामेव देवतानांसलोकतांसर्ष्टितांसायुज्यं गच्छति सर्वमायुरेति ज्योग्जीवति महान्प्रजया पशुभिर्भवति महान्कीर्त्या ब्राह्मणान्न निन्देत्तद्व्रतम्

    sa ya evametadrājanaṃ devatāsu protaṃ vedaitāsāmeva devatānāṃsalokatāṃsarṣṭitāṃsāyujyaṃ gacchati sarvamāyureti jyogjīvati mahānprajayā paśubhirbhavati mahānkīrtyā brāhmaṇānna nindettadvratam

  64. त्रयी विद्या हिंकारस्त्रय इमे लोकाः स प्रस्तावोऽग्निर्वायुरादित्यः स उद्गीथो नक्षत्राणि वयांसि मरीचयः स प्रतिहारः सर्पा गन्धर्वाः पितरस्तन्निधनमेतत्साम सर्वस्मिन्प्रोतम्

    trayī vidyā hiṃkārastraya ime lokāḥ sa prastāvo'gnirvāyurādityaḥ sa udgītho nakṣatrāṇi vayāṃsi marīcayaḥ sa pratihāraḥ sarpā gandharvāḥ pitarastannidhanametatsāma sarvasminprotam

  65. स य एवमेतत्साम सर्वस्मिन्प्रोतं वेद सर्वं ह भवति

    sa ya evametatsāma sarvasminprotaṃ veda sarvaṃ ha bhavati

  66. तदेष श्लोको यानि पञ्चधा त्रीणी त्रीणि तेभ्यो न ज्यायः परमन्यदस्ति

    tadeṣa śloko yāni pañcadhā trīṇī trīṇi tebhyo na jyāyaḥ paramanyadasti

  67. यस्तद्वेद स वेद सर्वं सर्वा दिशो बलिमस्मै हरन्ति सर्वमस्मीत्युपासित तद्व्रतं तद्व्रतम्

    yastadveda sa veda sarvaṃ sarvā diśo balimasmai haranti sarvamasmītyupāsita tadvrataṃ tadvratam

  68. विनर्दि साम्नो वृणे पशव्यमित्यग्नेरुद्गीथोऽनिरुक्तः प्रजापतेर्निरुक्तः सोमस्य मृदु श्लक्ष्णं वायोः श्लक्ष्णं बलवदिन्द्रस्य क्रौञ्चं बृहस्पतेरपध्वान्तं वरुणस्य तान्सर्वानेवोपसेवेत वारुणं त्वेव वर्जयेत्

    vinardi sāmno vṛṇe paśavyamityagnerudgītho'niruktaḥ prajāpaterniruktaḥ somasya mṛdu ślakṣṇaṃ vāyoḥ ślakṣṇaṃ balavadindrasya krauñcaṃ bṛhaspaterapadhvāntaṃ varuṇasya tānsarvānevopaseveta vāruṇaṃ tveva varjayet

  69. अमृतत्वं देवेभ्य आगायानीत्यागायेत्स्वधां पितृभ्य आशां मनुष्येभ्यस्तृणोदकं पशुभ्यः स्वर्गं लोकं यजमानायान्नमात्मन आगायानीत्येतानि मनसा ध्यायन्नप्रमत्तः स्तुवीत

    amṛtatvaṃ devebhya āgāyānītyāgāyetsvadhāṃ pitṛbhya āśāṃ manuṣyebhyastṛṇodakaṃ paśubhyaḥ svargaṃ lokaṃ yajamānāyānnamātmana āgāyānītyetāni manasā dhyāyannapramattaḥ stuvīta

  70. सर्वे स्वरा इन्द्रस्यात्मानः सर्व ऊष्माणः प्रजापतेरात्मानः सर्वे स्पर्शा मृत्योरात्मानस्तं यदि स्वरेषूपालभेतेन्द्रंशरणं प्रपन्नोऽभूवं स त्वा प्रति वक्ष्यतीत्येनं ब्रूयात्

    sarve svarā indrasyātmānaḥ sarva ūṣmāṇaḥ prajāpaterātmānaḥ sarve sparśā mṛtyorātmānastaṃ yadi svareṣūpālabhetendraṃśaraṇaṃ prapanno'bhūvaṃ sa tvā prati vakṣyatītyenaṃ brūyāt

  71. अथ यद्येनमूष्मसूपालभेत प्रजापतिंशरणं प्रपन्नोऽभूवं स त्वा प्रति पेक्ष्यतीत्येनं ब्रूयादथ यद्येनं स्पर्शेषूपालभेत मृत्युं शरणं प्रपन्नोऽभूवं स त्वा प्रति धक्ष्यतीत्येनं ब्रूयात्

    atha yadyenamūṣmasūpālabheta prajāpatiṃśaraṇaṃ prapanno'bhūvaṃ sa tvā prati pekṣyatītyenaṃ brūyādatha yadyenaṃ sparśeṣūpālabheta mṛtyuṃ śaraṇaṃ prapanno'bhūvaṃ sa tvā prati dhakṣyatītyenaṃ brūyāt

  72. सर्वे स्वरा घोषवन्तो बलवन्तो वक्तव्या इन्द्रे बलं ददानीति सर्व ऊष्माणोऽग्रस्ता अनिरस्ता विवृता वक्तव्याः प्रजापतेरात्मानं परिददानीति सर्वे स्पर्शा लेशेनानभिनिहिता वक्तव्या मृत्योरात्मानं परिहराणीति

    sarve svarā ghoṣavanto balavanto vaktavyā indre balaṃ dadānīti sarva ūṣmāṇo'grastā anirastā vivṛtā vaktavyāḥ prajāpaterātmānaṃ paridadānīti sarve sparśā leśenānabhinihitā vaktavyā mṛtyorātmānaṃ pariharāṇīti

  73. त्रयो धर्मस्कन्धा यज्ञोऽध्ययनं दानमिति प्रथमस्तप एव द्वितीयो ब्रह्मचार्याचार्यकुलवासी तृतीयोऽत्यन्तमात्मानमाचार्यकुलेऽवसादयन्सर्व एते पुण्यलोका भवन्ति ब्रह्मसंस्थोऽमृतत्वमेति

    trayo dharmaskandhā yajño'dhyayanaṃ dānamiti prathamastapa eva dvitīyo brahmacāryācāryakulavāsī tṛtīyo'tyantamātmānamācāryakule'vasādayansarva ete puṇyalokā bhavanti brahmasaṃstho'mṛtatvameti

  74. प्रजापतिर्लोकानभ्यतपत्तेभ्योऽभितप्तेभ्यस्त्रयी विद्या सम्प्रास्रवत्तामभ्यतपत्तस्या अभितप्ताया एतान्यक्षराणि सम्प्रास्र्वन्त भूर्भुवः स्वरिति

    prajāpatirlokānabhyatapattebhyo'bhitaptebhyastrayī vidyā samprāsravattāmabhyatapattasyā abhitaptāyā etānyakṣarāṇi samprāsrvanta bhūrbhuvaḥ svariti

  75. तान्यभ्यतपत्तेभ्योऽभितप्तेभ्य ॐकारः सम्प्रास्रवत्तद्यथा शङ्कुना सर्वाणि पर्णानि संतृण्णान्येवमोंकारेण सर्वा वाक्संतृण्णोंकार एवेदं सर्वमोंकार एवेदं सर्वम्

    tānyabhyatapattebhyo'bhitaptebhya oṃkāraḥ samprāsravattadyathā śaṅkunā sarvāṇi parṇāni saṃtṛṇṇānyevamoṃkāreṇa sarvā vāksaṃtṛṇṇoṃkāra evedaṃ sarvamoṃkāra evedaṃ sarvam

  76. ब्रह्मवादिनो वदन्ति यद्वसूनां प्रातः सवनं रुद्राणां माध्यंदिनं सवनमादित्यानां च विश्वेषां च देवानां तृतीयसवनम्

    brahmavādino vadanti yadvasūnāṃ prātaḥ savanaṃ rudrāṇāṃ mādhyaṃdinaṃ savanamādityānāṃ ca viśveṣāṃ ca devānāṃ tṛtīyasavanam

  77. क्व तर्हि यजमानस्य लोक इति स यस्तं न विद्यात्कथं कुर्यादथ विद्वान्कुर्यात्

    kva tarhi yajamānasya loka iti sa yastaṃ na vidyātkathaṃ kuryādatha vidvānkuryāt

  78. पुरा प्रातरनुवाकस्योपाकरणाज्जघनेन गार्हपत्यस्योदाङ्मुख उपविश्य स वासवं सामाभिगायति

    purā prātaranuvākasyopākaraṇājjaghanena gārhapatyasyodāṅmukha upaviśya sa vāsavaṃ sāmābhigāyati

  79. लो३कद्वारमपावा३र्णू ३३ पश्येम त्वा वयं रा ३३३३३ हु ३ म् आ ३३ ज्या ३ यो ३ आ ३२१११ इति

    lo3kadvāramapāvā3rṇū 33 paśyema tvā vayaṃ rā 33333 hu 3 m ā 33 jyā 3 yo 3 ā 32111 iti

  80. अथ जुहोति नमोऽग्नये पृथिवीक्षिते लोकक्षिते लोकं मे यजमानाय विन्दैष वै यजमानस्य लोक एतास्मि

    atha juhoti namo'gnaye pṛthivīkṣite lokakṣite lokaṃ me yajamānāya vindaiṣa vai yajamānasya loka etāsmi

  81. अत्र यजमानः परस्तादायुषः स्वाहापजहि परिघमित्युक्त्वोत्तिष्ठति तस्मै वसवः प्रातःसवनं सम्प्रयच्छन्ति

    atra yajamānaḥ parastādāyuṣaḥ svāhāpajahi parighamityuktvottiṣṭhati tasmai vasavaḥ prātaḥsavanaṃ samprayacchanti

  82. पुरा माध्यंदिनस्य सवनस्योपाकरणाज्जघनेनाग्नीध्रीयस्योदङ्मुख उपविश्य स रौद्रंसामाभिगायति

    purā mādhyaṃdinasya savanasyopākaraṇājjaghanenāgnīdhrīyasyodaṅmukha upaviśya sa raudraṃsāmābhigāyati

  83. लो३कद्वारमपावा३र्णू३३ पश्येम त्वा वयं वैरा३३३३३ हु३म् आ३३ज्या ३यो३आ३२१११इति

    lo3kadvāramapāvā3rṇū33 paśyema tvā vayaṃ vairā33333 hu3m ā33jyā 3yo3ā32111iti

  84. अथ जुहोति नमो वायवेऽन्तरिक्षक्षिते लोकक्षिते लोकं मे यजमानाय विन्दैष वै यजमानस्य लोक एतास्मि

    atha juhoti namo vāyave'ntarikṣakṣite lokakṣite lokaṃ me yajamānāya vindaiṣa vai yajamānasya loka etāsmi

  85. अत्र यजमानः परस्तादायुषः स्वाहापजहि परिघमित्युक्त्वोत्तिष्ठति तस्मै रुद्रा माध्यंदिनंसवनंसम्प्रयच्छन्ति

    atra yajamānaḥ parastādāyuṣaḥ svāhāpajahi parighamityuktvottiṣṭhati tasmai rudrā mādhyaṃdinaṃsavanaṃsamprayacchanti

  86. पुरा तृतीयसवनस्योपाकरणाज्जघनेनाहवनीयस्योदङ्मुख उपविश्य स आदित्यंस वैश्वदेवं सामाभिगायति

    purā tṛtīyasavanasyopākaraṇājjaghanenāhavanīyasyodaṅmukha upaviśya sa ādityaṃsa vaiśvadevaṃ sāmābhigāyati

  87. लो३कद्वारमपावा३र्णू३३पश्येम त्वा वयं स्वारा ३३३३३ हु३म् आ३३ ज्या३ यो३आ ३२१११ इति

    lo3kadvāramapāvā3rṇū33paśyema tvā vayaṃ svārā 33333 hu3m ā33 jyā3 yo3ā 32111 iti

  88. आदित्यमथ वैश्वदेवं लो३कद्वारमपावा३र्णू३३ पश्येम त्वा वयंसाम्रा३३३३३ हु३म् आ३३ ज्या३यो३आ ३२१११ इति

    ādityamatha vaiśvadevaṃ lo3kadvāramapāvā3rṇū33 paśyema tvā vayaṃsāmrā33333 hu3m ā33 jyā3yo3ā 32111 iti

  89. अथ जुहोति नम आदित्येभ्यश्च विश्वेभ्यश्च देवेभ्यो दिविक्षिद्भ्यो लोकक्षिद्भ्यो लोकं मे यजमानाय विन्दत

    atha juhoti nama ādityebhyaśca viśvebhyaśca devebhyo divikṣidbhyo lokakṣidbhyo lokaṃ me yajamānāya vindata

  90. एष वै यजमानस्य लोक एतास्म्यत्र यजमानः परस्तादायुषः स्वाहापहत परिघमित्युक्त्वोत्तिष्ठति

    eṣa vai yajamānasya loka etāsmyatra yajamānaḥ parastādāyuṣaḥ svāhāpahata parighamityuktvottiṣṭhati

  91. तस्मा आदित्याश्च विश्वे च देवास्तृतीयसवनं सम्प्रयच्छन्त्येष ह वै यज्ञस्य मात्रां वेद य एवं वेद य एवं वेद

    tasmā ādityāśca viśve ca devāstṛtīyasavanaṃ samprayacchantyeṣa ha vai yajñasya mātrāṃ veda ya evaṃ veda ya evaṃ veda