Prashna Upanishad · Chapter 1
Prashna 1
प्रथमप्रश्नः
Whence are creatures born? — Prajapati produces matter and life.
16 verses
OM bhadraM karNebhiH shR^iNuyAma devA bhadraM pashyemAkShabhiryajatrAH | sthiraira~NgaistuShtuvAMsastanUbhirvyashema devahitaM yadAyuH || svasti na indro vR^iddhashravAH svasti naH pUShA vishvavedAH | svasti nastArkShyo ariShTanemiH svasti no bR^ihaspatirdadhAtu || OM shAntiH shAntiH shAntiH || OM sukeshA cha bhAradvAjaH shaibyashcha satyakAmaH sauryAyaNI cha gArgyaH kausalyashchAshvalAyano bhArgavo vaidarbhiH kabandhI kAtyAyanaste haite brahmaparA brahmaniShThAH paraM brahmAnveShamANA eSha ha vai tatsarvaM vakShyatIti te ha samitpANayo bhagavantaM pippalAdamupasannAH
OM bhadraM karNebhiH shR^iNuyAma devA bhadraM pashyemAkShabhiryajatrAH | sthiraira~NgaistuShtuvAMsastanUbhirvyashema devahitaM yadAyuH || svasti na indro vR^iddhashravAH svasti naH pUShA vishvavedAH | svasti nastArkShyo ariShTanemiH svasti no bR^ihaspatirdadhAtu || OM shAntiH shAntiH shAntiH || OM sukeshA cha bhAradvAjaH shaibyashcha satyakAmaH sauryAyaNI cha gArgyaH kausalyashchAshvalAyano bhArgavo vaidarbhiH kabandhI kAtyAyanaste haite brahmaparA brahmaniShThAH paraM brahmAnveShamANA eSha ha vai tatsarvaM vakShyatIti te ha samitpANayo bhagavantaM pippalAdamupasannAH
तान्ह स ऋषिरुवाच भूय एव तपसा ब्रह्मचर्येण श्रद्धया संवत्सरं संवत्स्यथ यथाकामं प्रश्नान् पृच्छत यदि विज्ञास्यामः सर्वं ह वो वक्ष्याम इति
tānha sa ṛṣiruvāca bhūya eva tapasā brahmacaryeṇa śraddhayā saṃvatsaraṃ saṃvatsyatha yathākāmaṃ praśnān pṛcchata yadi vijñāsyāmaḥ sarvaṃ ha vo vakṣyāma iti
अथ कबन्धी कात्यायन उपेत्य पप्रच्छ । भगवन् कुते ह वा इमाः प्रजाः प्रजायन्त इति
atha kabandhī kātyāyana upetya papraccha | bhagavan kute ha vā imāḥ prajāḥ prajāyanta iti
तस्मै स होवाच प्रजाकामो वै प्रजापतिः स तपोऽतप्यत स तपस्तप्त्वा स मिथुनमुत्पादयते । रयिं च प्राणं चेत्येतौ मे बहुधा प्रजाः करिष्यत इति
tasmai sa hovāca prajākāmo vai prajāpatiḥ sa tapo'tapyata sa tapastaptvā sa mithunamutpādayate | rayiṃ ca prāṇaṃ cetyetau me bahudhā prajāḥ kariṣyata iti
आदित्यो ह वै प्राणो रयिरेव चन्द्रमा रयिर्वा एतत् सर्वं यन्मूर्तं चामूर्तं च तस्मान्मूर्तिरेव रयिः
ādityo ha vai prāṇo rayireva candramā rayirvā etat sarvaṃ yanmūrtaṃ cāmūrtaṃ ca tasmānmūrtireva rayiḥ
अथादित्य उदयन्यत्प्राचीं दिशं प्रविशति तेन प्राच्यान् प्राणान् रश्मिषु सन्निधत्ते । यद्दक्षिणां यत् प्रतीचीं यदुदीचीं यदधो यदूर्ध्वं यदन्तरा दिशो यत् सर्वं प्रकाशयति तेन सर्वान् प्राणान् रश्मिषु सन्निधत्ते
athāditya udayanyatprācīṃ diśaṃ praviśati tena prācyān prāṇān raśmiṣu sannidhatte | yaddakṣiṇāṃ yat pratīcīṃ yadudīcīṃ yadadho yadūrdhvaṃ yadantarā diśo yat sarvaṃ prakāśayati tena sarvān prāṇān raśmiṣu sannidhatte
स एष वैश्वानरो विश्वरूपः प्राणोऽग्निरुदयते । तदेतदृचाऽभ्युक्तम्
sa eṣa vaiśvānaro viśvarūpaḥ prāṇo'gnirudayate | tadetadṛcā'bhyuktam
विश्वरूपं हरिणं जातवेदसं परायणं ज्योतिरेकं तपन्तम् । सहस्ररश्मिः शतधा वर्तमानः प्राणः प्रजानामुदयत्येष सूर्यः
viśvarūpaṃ hariṇaṃ jātavedasaṃ parāyaṇaṃ jyotirekaṃ tapantam | sahasraraśmiḥ śatadhā vartamānaḥ prāṇaḥ prajānāmudayatyeṣa sūryaḥ
संवत्सरो वै प्रजापतिस्तस्यायने दक्षिणं चोत्तरं च । तद्ये ह वै तदिष्टापूर्ते कृतमित्युपासते ते चान्द्रमसमेव लोकमभिजयन्ते । त एव पुनरावर्तन्ते तस्मादेत ऋषयः प्रजाकामा दक्षिणं प्रतिपद्यन्ते । एष ह वै रयिर्यः पितृयाणः
saṃvatsaro vai prajāpatistasyāyane dakṣiṇaṃ cottaraṃ ca | tadye ha vai tadiṣṭāpūrte kṛtamityupāsate te cāndramasameva lokamabhijayante | ta eva punarāvartante tasmādeta ṛṣayaḥ prajākāmā dakṣiṇaṃ pratipadyante | eṣa ha vai rayiryaḥ pitṛyāṇaḥ
अथोत्तरेण तपसा ब्रह्मचर्येण श्रद्धया विद्ययाऽऽत्मानमन्विष्यादित्यमभिजयन्ते । एतद्वै प्राणानामायतनमेतदमृतमभयमेतत् परायणमेतस्मान्न पुनरावर्तन्त इत्येष निरोधस्तदेष श्लोकः
athottareṇa tapasā brahmacaryeṇa śraddhayā vidyayā''tmānamanviṣyādityamabhijayante | etadvai prāṇānāmāyatanametadamṛtamabhayametat parāyaṇametasmānna punarāvartanta ityeṣa nirodhastadeṣa ślokaḥ
पञ्चपादं पितरं द्वादशाकृतिं दिव आहुः परे अर्धे पुरीषिणम् । अथेमे अन्य उ परे विचक्षणं सप्तचक्रे षडर आहुरर्पितमिति
pañcapādaṃ pitaraṃ dvādaśākṛtiṃ diva āhuḥ pare ardhe purīṣiṇam | atheme anya u pare vicakṣaṇaṃ saptacakre ṣaḍara āhurarpitamiti
मासो वै प्रजापतिस्तस्य कृष्णपक्ष एव रयिः शुक्लः प्रणस्तस्मादेत ऋषयः शुक्ल इष्टं कुर्वन्तीतर इतरस्मिन्
māso vai prajāpatistasya kṛṣṇapakṣa eva rayiḥ śuklaḥ praṇastasmādeta ṛṣayaḥ śukla iṣṭaṃ kurvantītara itarasmin
अहोरात्रो वै प्रजापतिस्तस्याहरेव प्राणो रात्रिरेव रयिः प्राणं वा एते प्रस्कन्दन्ति ये दिवा रत्या संयुज्यन्ते ब्रह्मचर्यमेव तद्यद्रात्रौ रत्या संयुज्यन्ते
ahorātro vai prajāpatistasyāhareva prāṇo rātrireva rayiḥ prāṇaṃ vā ete praskandanti ye divā ratyā saṃyujyante brahmacaryameva tadyadrātrau ratyā saṃyujyante
अन्नं वै प्रजापतिस्ततो ह वै तद्रेतस्तस्मादिमाः प्रजाः प्रजायन्त इति
annaṃ vai prajāpatistato ha vai tadretastasmādimāḥ prajāḥ prajāyanta iti
तद्ये ह वै तत् प्रजापतिव्रतं चरन्ति ते मिथुनमुत्पादयन्ते । तेषामेवैष ब्रह्मलोको येषां तपो ब्रह्मचर्यं येषु सत्यं प्रतिष्ठितम्
tadye ha vai tat prajāpativrataṃ caranti te mithunamutpādayante | teṣāmevaiṣa brahmaloko yeṣāṃ tapo brahmacaryaṃ yeṣu satyaṃ pratiṣṭhitam
तेषामसौ विरजो ब्रह्मलोको न येषु जिह्ममनृतं न माया चेति
teṣāmasau virajo brahmaloko na yeṣu jihmamanṛtaṃ na māyā ceti