Mundaka Upanishad · Chapter 2
Mundaka 2
द्वितीयं मुण्डकम्
The cosmic Person from whom all worlds emerge.
22 verses
॥1॥
तदेतत्सत्यं यथा सुदीप्तात्पावकाद्विस्फुलिङ्गाः सहस्रशः प्रभवन्ते सरूपाः । तथाऽक्षराद्विविधाः सोम्य भावाः प्रजायन्ते तत्र चैवापियन्ति
tadetatsatyaṃ yathā sudīptātpāvakādvisphuliṅgāḥ sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ | tathā'kṣarādvividhāḥ somya bhāvāḥ prajāyante tatra caivāpiyanti
दिव्यो ह्यमूर्तः पुरुषः सबाह्याभ्यन्तरो ह्यजः । अप्राणो ह्यमनाः शुभ्रो ह्यक्षरात्परतः परः
divyo hyamūrtaḥ puruṣaḥ sabāhyābhyantaro hyajaḥ | aprāṇo hyamanāḥ śubhro hyakṣarātparataḥ paraḥ
एतस्माज्जायते प्राणो मनः सर्वेन्द्रियाणि च । खं वायुर्ज्योतिरापः पृथिवी विश्वस्य धारिणी
etasmājjāyate prāṇo manaḥ sarvendriyāṇi ca | khaṃ vāyurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī
अग्निर्मूर्धा चक्षुषी चन्द्रसूर्यौ दिशः श्रोत्रे वाग्विवृताश्च वेदाः । वायुः प्राणो हृदयं विश्वमस्य पद्भ्यां पृथिवी ह्येष सर्वभूतान्तरात्मा
agnirmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau diśaḥ śrotre vāgvivṛtāśca vedāḥ | vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ viśvamasya padbhyāṃ pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā
तस्मादग्निः समिधो यस्य सूर्यः सोमात्पर्जन्य ओषधयः पृथिव्याम् । पुमान् रेतः सिञ्चति योषितायां बह्वीः प्रजाः पुरुषात्संप्रसूताः
tasmādagniḥ samidho yasya sūryaḥ somātparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām | pumān retaḥ siñcati yoṣitāyāṃ bahvīḥ prajāḥ puruṣātsaṃprasūtāḥ
तस्मादृचः साम यजूंषि दीक्षा यज्ञाश्च सर्वे क्रतवो दक्षिणाश्च । संवत्सरश्च यजमानश्च लोकाः सोमो यत्र पवते यत्र सूर्यः
tasmādṛcaḥ sāma yajūṃṣi dīkṣā yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca | saṃvatsaraśca yajamānaśca lokāḥ somo yatra pavate yatra sūryaḥ
तस्माच्च देवा बहुधा संप्रसूताः साध्या मनुष्याः पशवो वयांसि । प्राणापानौ व्रीहियवौ तपश्च श्रद्धा सत्यं ब्रह्मचर्यं विधिश्च
tasmācca devā bahudhā saṃprasūtāḥ sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi | prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca śraddhā satyaṃ brahmacaryaṃ vidhiśca
सप्त प्राणाः प्रभवन्ति तस्मा- त्सप्तार्चिषः समिधः सप्त होमाः । सप्त इमे लोका येषु चरन्ति प्राणा गुहाशया निहिताः सप्त सप्त
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmā- tsaptārciṣaḥ samidhaḥ sapta homāḥ | sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā guhāśayā nihitāḥ sapta sapta
अतः समुद्रा गिरयश्च सर्वेऽस्मा- त्स्यन्दन्ते सिन्धवः सर्वरूपाः । अतश्च सर्वा ओषधयो रसश्च येनैष भूतैस्तिष्ठते ह्यन्तरात्मा
ataḥ samudrā girayaśca sarve'smā- tsyandante sindhavaḥ sarvarūpāḥ | ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā
पुरुष एवेदं विश्वं कर्म तपो ब्रह्म परामृतम् । एतद्यो वेद निहितं गुहायां सोऽविद्याग्रन्थिं विकिरतीह सोम्य
puruṣa evedaṃ viśvaṃ karma tapo brahma parāmṛtam | etadyo veda nihitaṃ guhāyāṃ so'vidyāgranthiṃ vikiratīha somya
आविः संनिहितं गुहाचरं नाम महत्पदमत्रैतत्समर्पितम् । एजत्प्राणन्निमिषच्च यदेतज्जानथ सदसद्वरेण्यं परं विज्ञानाद्यद्वरिष्ठं प्रजानाम्
āviḥ saṃnihitaṃ guhācaraṃ nāma mahatpadamatraitatsamarpitam | ejatprāṇannimiṣacca yadetajjānatha sadasadvareṇyaṃ paraṃ vijñānādyadvariṣṭhaṃ prajānām
यदर्चिमद्यदणुभ्योऽणु च यस्मिँल्लोका निहिता लोकिनश्च । तदेतदक्षरं ब्रह्म स प्राणस्तदु वाङ्मनः तदेतत्सत्यं तदमृतं तद्वेद्धव्यं सोम्य विद्धि
yadarcimadyadaṇubhyo'ṇu ca yasmi~llokā nihitā lokinaśca | tadetadakṣaraṃ brahma sa prāṇastadu vāṅmanaḥ tadetatsatyaṃ tadamṛtaṃ tadveddhavyaṃ somya viddhi
धनुर्गृहीत्वौपनिषदं महास्त्रं शरं ह्युपासानिशितं संधयीत । (संदधीत) आयम्य तद्भावगतेन चेतसा लक्ष्यं तदेवाक्षरं सोम्य विद्धि
dhanurgṛhītvaupaniṣadaṃ mahāstraṃ śaraṃ hyupāsāniśitaṃ saṃdhayīta | (saṃdadhīta) āyamya tadbhāvagatena cetasā lakṣyaṃ tadevākṣaraṃ somya viddhi
प्रणवो धनुः शरो ह्यात्मा ब्रह्म तल्लक्ष्यमुच्यते । अप्रमत्तेन वेद्धव्यं शरवत्तन्मयो भवेत्
praṇavo dhanuḥ śaro hyātmā brahma tallakṣyamucyate | apramattena veddhavyaṃ śaravattanmayo bhavet
यस्मिन् द्यौः पृथिवी चान्तरिक्षमोतं मनः सह प्राणैश्च सर्वैः । तमेवैकं जानथ आत्मानमन्या वाचो विमुञ्चथामृतस्यैष सेतुः
yasmin dyauḥ pṛthivī cāntarikṣamotaṃ manaḥ saha prāṇaiśca sarvaiḥ | tamevaikaṃ jānatha ātmānamanyā vāco vimuñcathāmṛtasyaiṣa setuḥ
अरा इव रथनाभौ संहता यत्र नाड्यः । स एषोऽन्तश्चरते बहुधा जायमानः । ओमित्येवं ध्यायथ आत्मानं स्वस्ति वः पाराय तमसः परस्तात्
arā iva rathanābhau saṃhatā yatra nāḍyaḥ | sa eṣo'ntaścarate bahudhā jāyamānaḥ | omityevaṃ dhyāyatha ātmānaṃ svasti vaḥ pārāya tamasaḥ parastāt
(पराय) यः सर्वज्ञः सर्वविद्यस्यैष महिमा भुवि । दिव्ये ब्रह्मपुरे ह्येष व्योम्न्यात्मा प्रतिष्ठितः ॥ (संप्रतिष्ठितः) मनोमयः प्राणशरीरनेता प्रतिष्ठितोऽन्ने हृदयं संनिधाय । तद्विज्ञानेन परिपश्यन्ति धीरा आनन्दरूपममृतं यद्विभाति
(parāya) yaḥ sarvajñaḥ sarvavidyasyaiṣa mahimā bhuvi | divye brahmapure hyeṣa vyomnyātmā pratiṣṭhitaḥ || (saṃpratiṣṭhitaḥ) manomayaḥ prāṇaśarīranetā pratiṣṭhito'nne hṛdayaṃ saṃnidhāya | tadvijñānena paripaśyanti dhīrā ānandarūpamamṛtaṃ yadvibhāti
भिद्यते हृदयग्रन्थिश्छिद्यन्ते सर्वसंशयाः । क्षीयन्ते चास्य कर्माणि तस्मिन्दृष्टे परावरे
bhidyate hṛdayagranthiśchidyante sarvasaṃśayāḥ | kṣīyante cāsya karmāṇi tasmindṛṣṭe parāvare
हिरण्मये परे कोशे विरजं ब्रह्म निष्कलम् । तच्छुभ्रं ज्योतिषां ज्योतिस्तद्यदात्मविदो विदुः
hiraṇmaye pare kośe virajaṃ brahma niṣkalam | tacchubhraṃ jyotiṣāṃ jyotistadyadātmavido viduḥ
न तत्र सूर्यो भाति न चन्द्रतारकं नेमा विद्युतो भान्ति कुतोऽयमग्निः । तमेव भान्तमनुभाति सर्वं तस्य भासा सर्वमिदं विभाति
na tatra sūryo bhāti na candratārakaṃ nemā vidyuto bhānti kuto'yamagniḥ | tameva bhāntamanubhāti sarvaṃ tasya bhāsā sarvamidaṃ vibhāti
ब्रह्मैवेदममृतं पुरस्ताद्ब्रह्म पश्चाद्ब्रह्म दक्षिणतश्चोत्तरेण । अधश्चोर्ध्वं च प्रसृतं ब्रह्मैवेदं विश्वमिदं वरिष्ठम्
brahmaivedamamṛtaṃ purastādbrahma paścādbrahma dakṣiṇataścottareṇa | adhaścordhvaṃ ca prasṛtaṃ brahmaivedaṃ viśvamidaṃ variṣṭham