Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva
← Verse view|📖 Manusmriti · Ch 1
Ch 2 »

Manusmriti · अध्याय 1

Origin of the World and the Dharma

सृष्ट्युत्पत्तिः

Creation of the universe, the four ages, and the source of dharma; Manu addresses the sages.

  1. मनुमेकाग्रमासीनमभिगम्य महर्षयः । प्रतिपूज्य यथान्यायमिदं वचनमब्रुवन्

    manumekāgramāsīnamabhigamya maharṣayaḥ | pratipūjya yathānyāyamidaṃ vacanamabruvan

  2. भगवन् सर्ववर्णानां यथावदनुपूर्वशः । अन्तरप्रभवानां च धर्मान्नो वक्तुमर्हसि

    bhagavan sarvavarṇānāṃ yathāvadanupūrvaśaḥ | antaraprabhavānāṃ ca dharmānno vaktumarhasi

  3. त्वमेको ह्यस्य सर्वस्य विधानस्य स्वयम्भुवः । अचिन्त्यस्याप्रमेयस्य कार्यतत्त्वार्थवित्प्रभो

    tvameko hyasya sarvasya vidhānasya svayambhuvaḥ | acintyasyāprameyasya kāryatattvārthavitprabho

  4. स तैः पृष्टस्तथा सम्यगमितोजा महात्मभिः । प्रत्युवाचार्च्य तान् सर्वान् महर्षींश्रूयतामिति

    sa taiḥ pṛṣṭastathā samyagamitojā mahātmabhiḥ | pratyuvācārcya tān sarvān maharṣīṃśrūyatāmiti

  5. आसीदिदं तमोभूतमप्रज्ञातमलक्षणम् । अप्रतर्क्यमविज्ञेयं प्रसुप्तमिव सर्वतः

    āsīdidaṃ tamobhūtamaprajñātamalakṣaṇam | apratarkyamavijñeyaṃ prasuptamiva sarvataḥ

  6. ततः स्वयम्भूर्भगवानव्यक्तो व्यञ्जयन्निदम् । महाभूतादि वृत्तोजाः प्रादुरासीत्तमोनुदः

    tataḥ svayambhūrbhagavānavyakto vyañjayannidam | mahābhūtādi vṛttojāḥ prādurāsīttamonudaḥ

  7. योऽसावतीन्द्रियग्राह्यः सूक्ष्मोऽव्यक्तः सनातनः । सर्वभूतमयोऽचिन्त्यः स एव स्वयमुद्बभौ

    yo'sāvatīndriyagrāhyaḥ sūkṣmo'vyaktaḥ sanātanaḥ | sarvabhūtamayo'cintyaḥ sa eva svayamudbabhau

  8. स एष सोऽभिध्याय शरीरात्स्वात्सिसृक्षुर्विविधाः प्रजाः । अप एव ससर्जादौ तासु वीर्यमवासृजत्

    sa eṣa so'bhidhyāya śarīrātsvātsisṛkṣurvividhāḥ prajāḥ | apa eva sasarjādau tāsu vīryamavāsṛjat

  9. तदण्डमभवद्धैमं सहस्रांशुसमप्रभम् । तस्मिञ्जज्ञे स्वयं ब्रह्मा सर्वलोकपितामहः

    tadaṇḍamabhavaddhaimaṃ sahasrāṃśusamaprabham | tasmiñjajñe svayaṃ brahmā sarvalokapitāmahaḥ

  10. आपो नारा इति प्रोक्ता आपो वै नरसूनवः । ता यदस्यायनं पूर्वं तेन नारायणः स्मृतः

    āpo nārā iti proktā āpo vai narasūnavaḥ | tā yadasyāyanaṃ pūrvaṃ tena nārāyaṇaḥ smṛtaḥ

  11. यत्तत्कारणमव्यक्तं नित्यं सदसदात्मकम् । तद्विसृष्टः स पुरुषो लोके ब्रह्मैति कीर्त्यते

    yattatkāraṇamavyaktaṃ nityaṃ sadasadātmakam | tadvisṛṣṭaḥ sa puruṣo loke brahmaiti kīrtyate

  12. तस्मिन्नण्डे स भगवानुषित्वा परिवत्सरम् । स्वयमेवात्मनो ध्यानात्तदण्डमकरोद्द्विधा

    tasminnaṇḍe sa bhagavānuṣitvā parivatsaram | svayamevātmano dhyānāttadaṇḍamakaroddvidhā

  13. ताभ्यां स शकलाभ्यां च दिवं भूमिं च निर्ममे । मध्ये व्योम दिशश्चाष्टावपां स्थानं च शाश्वतम्

    tābhyāṃ sa śakalābhyāṃ ca divaṃ bhūmiṃ ca nirmame | madhye vyoma diśaścāṣṭāvapāṃ sthānaṃ ca śāśvatam

  14. उद्बबर्हात्मनश्चैव मनः सदसदात्मकम् । मनसश्चाप्यहङ्कारमभिमन्तारमीश्वरम्

    udbabarhātmanaścaiva manaḥ sadasadātmakam | manasaścāpyahaṅkāramabhimantāramīśvaram

  15. महान्तमेव चात्मानं सर्वाणि त्रिगुणानि च । विषयाणां ग्रहीतॄणि शनैः पञ्चैन्द्रियाणि च

    mahāntameva cātmānaṃ sarvāṇi triguṇāni ca | viṣayāṇāṃ grahītṝṇi śanaiḥ pañcaindriyāṇi ca

  16. तेषां त्ववयवान् सूक्ष्मान् षण्णामप्यमितौजसाम् । संनिवेश्यात्ममात्रासु सर्वभूतानि निर्ममे

    teṣāṃ tvavayavān sūkṣmān ṣaṇṇāmapyamitaujasām | saṃniveśyātmamātrāsu sarvabhūtāni nirmame

  17. यन् मूर्त्यवयवाः सूक्ष्मास्तानीमान्याश्रयन्ति षट् । तस्माच्छरीरमित्याहुस्तस्य मूर्तिं मनीषिणः

    yan mūrtyavayavāḥ sūkṣmāstānīmānyāśrayanti ṣaṭ | tasmāccharīramityāhustasya mūrtiṃ manīṣiṇaḥ

  18. तदाविशन्ति भूतानि महान्ति सह कर्मभिः । मनश्चावयवैः सूक्ष्मैः सर्वभूतकृदव्ययम्

    tadāviśanti bhūtāni mahānti saha karmabhiḥ | manaścāvayavaiḥ sūkṣmaiḥ sarvabhūtakṛdavyayam

  19. तेषामिदं तु सप्तानां पुरुषाणां महौजसाम् । सूक्ष्माभ्यो मूर्तिमात्राभ्यः सम्भवत्यव्ययाद्व्ययम्

    teṣāmidaṃ tu saptānāṃ puruṣāṇāṃ mahaujasām | sūkṣmābhyo mūrtimātrābhyaḥ sambhavatyavyayādvyayam

  20. आद्याद्यस्य गुणं त्वेषामवाप्नोति परः परः । यो यो यावतिथश्चैषां स स तावद्गुणः स्मृतः

    ādyādyasya guṇaṃ tveṣāmavāpnoti paraḥ paraḥ | yo yo yāvatithaścaiṣāṃ sa sa tāvadguṇaḥ smṛtaḥ

  21. सर्वेषां तु स नामानि कर्माणि च पृथक्पृथक् । वेदशब्देभ्य एवादौ पृथक्संस्थाश्च निर्ममे

    sarveṣāṃ tu sa nāmāni karmāṇi ca pṛthakpṛthak | vedaśabdebhya evādau pṛthaksaṃsthāśca nirmame

  22. कर्मात्मनां च देवानां सोऽसृजत्प्राणिनां प्रभुः । साध्यानां च गणं सूक्ष्मं यज्ञं चैव सनातनम्

    karmātmanāṃ ca devānāṃ so'sṛjatprāṇināṃ prabhuḥ | sādhyānāṃ ca gaṇaṃ sūkṣmaṃ yajñaṃ caiva sanātanam

  23. अग्निवायुरविभ्यस्तु त्रयं ब्रह्म सनातनम् । दुदोह यज्ञसिद्ध्यर्थं ऋच्।यजुस्।सामलक्षणम्

    agnivāyuravibhyastu trayaṃ brahma sanātanam | dudoha yajñasiddhyarthaṃ ṛc|yajus|sāmalakṣaṇam

  24. कालं कालविभक्तीश्च नक्षत्राणि ग्रहांस्तथा । सरितः सागरान् शैलान् समानि विषमानि च

    kālaṃ kālavibhaktīśca nakṣatrāṇi grahāṃstathā | saritaḥ sāgarān śailān samāni viṣamāni ca

  25. तपो वाचं रतिं चैव कामं च क्रोधमेव च । सृष्टिं ससर्ज चैवैमां स्रष्टुमिच्छन्निमाः प्रजाः

    tapo vācaṃ ratiṃ caiva kāmaṃ ca krodhameva ca | sṛṣṭiṃ sasarja caivaimāṃ sraṣṭumicchannimāḥ prajāḥ

  26. कर्मणां च विवेकार्थं धर्माधर्मौ व्यवेचयत् । विवेकाय द्वन्द्वैरयोजयच्चैमाः सुखदुःखादिभिः प्रजाः

    karmaṇāṃ ca vivekārthaṃ dharmādharmau vyavecayat | vivekāya dvandvairayojayaccaimāḥ sukhaduḥkhādibhiḥ prajāḥ

  27. अण्व्यो मात्रा विनाशिन्यो दशार्धानां तु याः स्मृताः । ताभिः सार्धमिदं सर्वं सम्भवत्यनुपूर्वशः

    aṇvyo mātrā vināśinyo daśārdhānāṃ tu yāḥ smṛtāḥ | tābhiḥ sārdhamidaṃ sarvaṃ sambhavatyanupūrvaśaḥ

  28. यं तु कर्मणि यस्मिन् स न्ययुङ्क्त प्रथमं प्रभुः । स तदेव स्वयं भेजे सृज्यमानः पुनः पुनः

    yaṃ tu karmaṇi yasmin sa nyayuṅkta prathamaṃ prabhuḥ | sa tadeva svayaṃ bheje sṛjyamānaḥ punaḥ punaḥ

  29. हिंस्राहिंस्रे मृदुक्रूरे धर्माधर्मावृतानृते । यद्यस्य सोऽदधात्सर्गे तत्तस्य स्वयमाविशत्

    hiṃsrāhiṃsre mṛdukrūre dharmādharmāvṛtānṛte | yadyasya so'dadhātsarge tattasya svayamāviśat

  30. यथर्तुलिङ्गान्यर्तवः स्वयमेवर्तुपर्यये । स्वानि स्वान्यभिपद्यन्ते तथा कर्माणि देहिनः

    yathartuliṅgānyartavaḥ svayamevartuparyaye | svāni svānyabhipadyante tathā karmāṇi dehinaḥ

  31. लोकानां तु विवृद्ध्यर्थं मुखबाहूरुपादतः । ब्राह्मणं क्षत्रियं वैश्यं शूद्रं च निरवर्तयत्

    lokānāṃ tu vivṛddhyarthaṃ mukhabāhūrupādataḥ | brāhmaṇaṃ kṣatriyaṃ vaiśyaṃ śūdraṃ ca niravartayat

  32. द्विधा कृत्वाऽत्मनो देहमर्धेन पुरुषोऽभवत् । अर्धेन नारी तस्यां स विराजमसृजत्प्रभुः

    dvidhā kṛtvā'tmano dehamardhena puruṣo'bhavat | ardhena nārī tasyāṃ sa virājamasṛjatprabhuḥ

  33. तपस्तप्त्वाऽसृजद्यं तु स स्वयं पुरुषो विराट् । तं मां वित्तास्य सर्वस्य स्रष्टारं द्विजसत्तमाः

    tapastaptvā'sṛjadyaṃ tu sa svayaṃ puruṣo virāṭ | taṃ māṃ vittāsya sarvasya sraṣṭāraṃ dvijasattamāḥ

  34. अहं प्रजाः सिसृक्षुस्तु तपस्तप्त्वा सुदुश्चरम् । पतीन् प्रजानामसृजं महर्षीनादितो दश

    ahaṃ prajāḥ sisṛkṣustu tapastaptvā suduścaram | patīn prajānāmasṛjaṃ maharṣīnādito daśa

  35. मरीचिमत्र्यङ्गिरसौ पुलस्त्यं पुलहं क्रतुम् । प्रचेतसं वसिष्ठं च भृगुं नारदमेव च

    marīcimatryaṅgirasau pulastyaṃ pulahaṃ kratum | pracetasaṃ vasiṣṭhaṃ ca bhṛguṃ nāradameva ca

  36. एते मनूंस्तु सप्तान् यानसृजन् भूरितेजसः । देवान् देवनिकायांश्च महर्षींश्चामितोजसः

    ete manūṃstu saptān yānasṛjan bhūritejasaḥ | devān devanikāyāṃśca maharṣīṃścāmitojasaḥ

  37. यक्षरक्षः पिशाचांश्च गन्धर्वाप्सरसोऽसुरान् । नागान् सर्पान् सुपर्णांश्च पितॄणांश्च पृथग्गणम्

    yakṣarakṣaḥ piśācāṃśca gandharvāpsaraso'surān | nāgān sarpān suparṇāṃśca pitṝṇāṃśca pṛthaggaṇam

  38. पितॄणां विद्युतोऽशनिमेघांश्च रोहितैन्द्रधनूंषि च । उल्कानिर्घातकेतूंश्च ज्योतींष्युच्चावचानि च

    pitṝṇāṃ vidyuto'śanimeghāṃśca rohitaindradhanūṃṣi ca | ulkānirghātaketūṃśca jyotīṃṣyuccāvacāni ca

  39. किन्नरान् वानरान् मत्स्यान् विविधांश्च विहङ्गमान् । पशून् मृगान् मनुष्यांश्च व्यालांश्चोभयतोदतः

    kinnarān vānarān matsyān vividhāṃśca vihaṅgamān | paśūn mṛgān manuṣyāṃśca vyālāṃścobhayatodataḥ

  40. कृमिकीटपतङ्गांश्च यूकामक्षिकमत्कुणम् । सर्वं च दंशमशकं स्थावरं च पृथग्विधम्

    kṛmikīṭapataṅgāṃśca yūkāmakṣikamatkuṇam | sarvaṃ ca daṃśamaśakaṃ sthāvaraṃ ca pṛthagvidham

  41. एवमेतैरिदं सर्वं मन्नियोगान् महात्मभिः । यथाकर्म तपोयोगात्सृष्टं स्थावरजङ्गमम्

    evametairidaṃ sarvaṃ manniyogān mahātmabhiḥ | yathākarma tapoyogātsṛṣṭaṃ sthāvarajaṅgamam

  42. येषां तु यादृशं कर्म भूतानामिह कीर्तितम् । तत्तथा वोऽभिधास्यामि क्रमयोगं च जन्मनि

    yeṣāṃ tu yādṛśaṃ karma bhūtānāmiha kīrtitam | tattathā vo'bhidhāsyāmi kramayogaṃ ca janmani

  43. पशवश्च मृगाश्चैव व्यालाश्चोभयतोदतः । रक्षांसि च पिशाचाश्च मनुष्याश्च जरायुजाः

    paśavaśca mṛgāścaiva vyālāścobhayatodataḥ | rakṣāṃsi ca piśācāśca manuṣyāśca jarāyujāḥ

  44. मनुषाश्च अण्डजाः पक्षिणः सर्पा नक्रा मत्स्याश्च कच्छपाः । यानि चैवं।प्रकाराणि स्थलजान्यौदकानि च

    manuṣāśca aṇḍajāḥ pakṣiṇaḥ sarpā nakrā matsyāśca kacchapāḥ | yāni caivaṃ|prakārāṇi sthalajānyaudakāni ca

  45. स्वेदजं दंशमशकं यूकामक्षिकमत्कुणम् । ऊष्मणश्चोपजायन्ते यच्चान्यत्किं चिदीदृशम्

    svedajaṃ daṃśamaśakaṃ yūkāmakṣikamatkuṇam | ūṣmaṇaścopajāyante yaccānyatkiṃ cidīdṛśam

  46. उद्भिज्जाः स्थावराः सर्वे बीजकाण्डप्ररोहिणः । ओषध्यः फलपाकान्ता बहुपुष्पफलोपगाः

    udbhijjāḥ sthāvarāḥ sarve bījakāṇḍaprarohiṇaḥ | oṣadhyaḥ phalapākāntā bahupuṣpaphalopagāḥ

  47. अपुष्पाः फलवन्तो ये ते वनस्पतयः स्मृताः । पुष्पिणः फलिनश्चैव वृक्षास्तूभयतः स्मृताः

    apuṣpāḥ phalavanto ye te vanaspatayaḥ smṛtāḥ | puṣpiṇaḥ phalinaścaiva vṛkṣāstūbhayataḥ smṛtāḥ

  48. गुच्छगुल्मं तु विविधं तथैव तृणजातयः । बीजकाण्डरुहाण्येव प्रताना वल्ल्य एव च

    gucchagulmaṃ tu vividhaṃ tathaiva tṛṇajātayaḥ | bījakāṇḍaruhāṇyeva pratānā vallya eva ca

  49. तमसा बहुरूपेण वेष्टिताः कर्महेतुना । अन्तस्संज्ञा भवन्त्येते सुखदुःखसमन्विताः

    tamasā bahurūpeṇa veṣṭitāḥ karmahetunā | antassaṃjñā bhavantyete sukhaduḥkhasamanvitāḥ

  50. एतदन्तास्तु गतयो ब्रह्माद्याः समुदाहृताः । घोरेऽस्मिन् भूतसंसारे नित्यं सततयायिनि

    etadantāstu gatayo brahmādyāḥ samudāhṛtāḥ | ghore'smin bhūtasaṃsāre nityaṃ satatayāyini

  51. एवं सर्वं स सृष्ट्वैदं मां चाचिन्त्यपराक्रमः । आत्मन्यन्तर्दधे भूयः कालं कालेन पीडयन्

    evaṃ sarvaṃ sa sṛṣṭvaidaṃ māṃ cācintyaparākramaḥ | ātmanyantardadhe bhūyaḥ kālaṃ kālena pīḍayan

  52. यदा स देवो जागर्ति तदेवं चेष्टते जगत् । यदा स्वपिति शान्तात्मा तदा सर्वं निमीलति

    yadā sa devo jāgarti tadevaṃ ceṣṭate jagat | yadā svapiti śāntātmā tadā sarvaṃ nimīlati

  53. तस्मिन् स्वपिति तु स्वस्थे कर्मात्मानः शरीरिणः । स्वपति स्वकर्मभ्यो निवर्तन्ते मनश्च ग्लानिमृच्छति

    tasmin svapiti tu svasthe karmātmānaḥ śarīriṇaḥ | svapati svakarmabhyo nivartante manaśca glānimṛcchati

  54. युगपत्तु प्रलीयन्ते यदा तस्मिन् महात्मनि । तदाऽयं सर्वभूतात्मा सुखं स्वपिति निर्वृतः

    yugapattu pralīyante yadā tasmin mahātmani | tadā'yaṃ sarvabhūtātmā sukhaṃ svapiti nirvṛtaḥ

  55. तमोऽयं तु समाश्रित्य चिरं तिष्ठति सैन्द्रियः । न च स्वं कुरुते कर्म तदोत्क्रामति मूर्तितः

    tamo'yaṃ tu samāśritya ciraṃ tiṣṭhati saindriyaḥ | na ca svaṃ kurute karma tadotkrāmati mūrtitaḥ

  56. यदाऽणुमात्रिको भूत्वा बीजं स्थाणु चरिष्णु च । समाविशति संसृष्टस्तदा मूर्तिं विमुञ्चति

    yadā'ṇumātriko bhūtvā bījaṃ sthāṇu cariṣṇu ca | samāviśati saṃsṛṣṭastadā mūrtiṃ vimuñcati

  57. एवं स जाग्रत्स्वप्नाभ्यामिदं सर्वं चराचरम् । सञ्जीवयति चाजस्रं प्रमापयति चाव्ययः

    evaṃ sa jāgratsvapnābhyāmidaṃ sarvaṃ carācaram | sañjīvayati cājasraṃ pramāpayati cāvyayaḥ

  58. इदं शास्त्रं तु कृत्वाऽसौ मामेव स्वयमादितः । विधिवद्ग्राहयामास मरीच्यादींस्त्वहं मुनीन्

    idaṃ śāstraṃ tu kṛtvā'sau māmeva svayamāditaḥ | vidhivadgrāhayāmāsa marīcyādīṃstvahaṃ munīn

  59. एतद्वोऽयं भृगुः शास्त्रं श्रावयिष्यत्यशेषतः । एतधि मत्तोऽधिजगे सर्वमेषोऽखिलं मुनिः

    etadvo'yaṃ bhṛguḥ śāstraṃ śrāvayiṣyatyaśeṣataḥ | etadhi matto'dhijage sarvameṣo'khilaṃ muniḥ

  60. ततस्तथा स तेनोक्तो महर्षिमनुना भृगुः । तानब्रवीदृषीन् सर्वान् प्रीतात्मा श्रूयतामिति

    tatastathā sa tenokto maharṣimanunā bhṛguḥ | tānabravīdṛṣīn sarvān prītātmā śrūyatāmiti

  61. स्वायम्भुवस्यास्य मनोः षड्वंश्या मनवोऽपरे । सृष्टवन्तः प्रजाः स्वाः स्वा महात्मानो महौजसः

    svāyambhuvasyāsya manoḥ ṣaḍvaṃśyā manavo'pare | sṛṣṭavantaḥ prajāḥ svāḥ svā mahātmāno mahaujasaḥ

  62. स्वारोचिषश्चोत्तमश्च तामसो रैवतस्तथा । चाक्षुषश्च महातेजा विवस्वत्सुत एव च

    svārociṣaścottamaśca tāmaso raivatastathā | cākṣuṣaśca mahātejā vivasvatsuta eva ca

  63. स्वायम्भुवाद्याः सप्तैते मनवो भूरितेजसः । स्वे स्वेऽन्तरे सर्वमिदमुत्पाद्यापुश्चराचरम्

    svāyambhuvādyāḥ saptaite manavo bhūritejasaḥ | sve sve'ntare sarvamidamutpādyāpuścarācaram

  64. निमेषा दश चाष्टौ च काष्ठा त्रिंशत्तु ताः कला । त्रिंशत्कला मुहूर्तः स्यादहोरात्रं तु तावतः

    nimeṣā daśa cāṣṭau ca kāṣṭhā triṃśattu tāḥ kalā | triṃśatkalā muhūrtaḥ syādahorātraṃ tu tāvataḥ

  65. अहोरात्रे विभजते सूर्यो मानुषदैविके । रात्रिः स्वप्नाय भूतानां चेष्टायै कर्मणामहः

    ahorātre vibhajate sūryo mānuṣadaivike | rātriḥ svapnāya bhūtānāṃ ceṣṭāyai karmaṇāmahaḥ

  66. पित्र्ये रात्र्यहनी मासः प्रविभागस्तु पक्षयोः । कर्मचेष्टास्वहः कृष्णः शुक्लः स्वप्नाय शर्वरी

    pitrye rātryahanī māsaḥ pravibhāgastu pakṣayoḥ | karmaceṣṭāsvahaḥ kṛṣṇaḥ śuklaḥ svapnāya śarvarī

  67. दैवे रात्र्यहनी वर्षं प्रविभागस्तयोः पुनः । अहस्तत्रोदगयनं रात्रिः स्याद्दक्षिणायनम्

    daive rātryahanī varṣaṃ pravibhāgastayoḥ punaḥ | ahastatrodagayanaṃ rātriḥ syāddakṣiṇāyanam

  68. ब्राह्मस्य तु क्षपाहस्य यत्प्रमाणं समासतः । एकैकशो युगानां तु क्रमशस्तन्निबोधत

    brāhmasya tu kṣapāhasya yatpramāṇaṃ samāsataḥ | ekaikaśo yugānāṃ tu kramaśastannibodhata

  69. चत्वार्याहुः सहस्राणि वर्षाणां तत्कृतं युगम् । तस्य तावत्शती संध्या संध्यांशश्च तथाविधः

    catvāryāhuḥ sahasrāṇi varṣāṇāṃ tatkṛtaṃ yugam | tasya tāvatśatī saṃdhyā saṃdhyāṃśaśca tathāvidhaḥ

  70. इतरेषु ससंध्येषु ससंध्यांशेषु च त्रिषु । एकापायेन वर्तन्ते सहस्राणि शतानि च

    itareṣu sasaṃdhyeṣu sasaṃdhyāṃśeṣu ca triṣu | ekāpāyena vartante sahasrāṇi śatāni ca

  71. यदेतत्परिसङ्ख्यातमादावेव चतुर्युगम् । एतद्द्वादशसाहस्रं देवानां युगमुच्यते

    yadetatparisaṅkhyātamādāveva caturyugam | etaddvādaśasāhasraṃ devānāṃ yugamucyate

  72. दैविकानां युगानां तु सहस्रं परिसङ्ख्यया । ब्राह्ममेकमहर्ज्ञेयं तावतीं रात्रिमेव च

    daivikānāṃ yugānāṃ tu sahasraṃ parisaṅkhyayā | brāhmamekamaharjñeyaṃ tāvatīṃ rātrimeva ca

  73. तावती रात्रिरेव च तद्वै युगसहस्रान्तं ब्राह्मं पुण्यमहर्विदुः । रात्रिं च तावतीमेव तेऽहोरात्रविदो जनाः

    tāvatī rātrireva ca tadvai yugasahasrāntaṃ brāhmaṃ puṇyamaharviduḥ | rātriṃ ca tāvatīmeva te'horātravido janāḥ

  74. तस्य सोऽहर्निशस्यान्ते प्रसुप्तः प्रतिबुध्यते । प्रतिबुद्धश्च सृजति मनः सदसदात्मकम्

    tasya so'harniśasyānte prasuptaḥ pratibudhyate | pratibuddhaśca sṛjati manaḥ sadasadātmakam

  75. मनः सृष्टिं विकुरुते चोद्यमानं सिसृक्षया । आकाशं जायते तस्मात्तस्य शब्दं गुणं विदुः

    manaḥ sṛṣṭiṃ vikurute codyamānaṃ sisṛkṣayā | ākāśaṃ jāyate tasmāttasya śabdaṃ guṇaṃ viduḥ

  76. आकाशात्तु विकुर्वाणात्सर्वगन्धवहः शुचिः । बलवाञ्जायते वायुः स वै स्पर्शगुणो मतः

    ākāśāttu vikurvāṇātsarvagandhavahaḥ śuciḥ | balavāñjāyate vāyuḥ sa vai sparśaguṇo mataḥ

  77. वायोरपि विकुर्वाणाद्विरोचिष्णु तमोनुदम् । ज्योतिरुत्पद्यते भास्वत्तद्रूपगुणमुच्यते

    vāyorapi vikurvāṇādvirociṣṇu tamonudam | jyotirutpadyate bhāsvattadrūpaguṇamucyate

  78. ज्योतिषश्च विकुर्वाणादापो रसगुणाः स्मृताः । अद्भ्यो गन्धगुणा भूमिरित्येषा सृष्टिरादितः

    jyotiṣaśca vikurvāṇādāpo rasaguṇāḥ smṛtāḥ | adbhyo gandhaguṇā bhūmirityeṣā sṛṣṭirāditaḥ

  79. यद्प्राग्द्वादशसाहस्रमुदितं दैविकं युगम् । तदेकसप्ततिगुणं मन्वन्तरमिहोच्यते

    yadprāgdvādaśasāhasramuditaṃ daivikaṃ yugam | tadekasaptatiguṇaṃ manvantaramihocyate

  80. मन्वन्तराण्यसङ्ख्यानि सर्गः संहार एव च । क्रीडन्निवैतत्कुरुते परमेष्ठी पुनः पुनः

    manvantarāṇyasaṅkhyāni sargaḥ saṃhāra eva ca | krīḍannivaitatkurute parameṣṭhī punaḥ punaḥ

  81. चतुष्पात्सकलो धर्मः सत्यं चैव कृते युगे । नाधर्मेणागमः कश्चिन् मनुष्यान् प्रति वर्तते

    catuṣpātsakalo dharmaḥ satyaṃ caiva kṛte yuge | nādharmeṇāgamaḥ kaścin manuṣyān prati vartate

  82. उपवर्तते इतरेष्वागमाद्धर्मः पादशस्त्ववरोपितः । चौरिकानृतमायाभिर्धर्मश्चापैति पादशः

    upavartate itareṣvāgamāddharmaḥ pādaśastvavaropitaḥ | caurikānṛtamāyābhirdharmaścāpaiti pādaśaḥ

  83. अरोगाः सर्वसिद्धार्थाश्चतुर्वर्षशतायुषः । कृते त्रेतादिषु ह्येषामायुर्ह्रसति पादशः

    arogāḥ sarvasiddhārthāścaturvarṣaśatāyuṣaḥ | kṛte tretādiṣu hyeṣāmāyurhrasati pādaśaḥ

  84. वयो ह्रसति वेदोक्तमायुर्मर्त्यानामाशिषश्चैव कर्मणाम् । फलन्त्यनुयुगं लोके प्रभावश्च शरीरिणाम्

    vayo hrasati vedoktamāyurmartyānāmāśiṣaścaiva karmaṇām | phalantyanuyugaṃ loke prabhāvaśca śarīriṇām

  85. अन्ये कृतयुगे धर्मास्त्रेतायां द्वापरेऽपरे । अन्ये कलियुगे नॄणां युगह्रासानुरूपतः

    anye kṛtayuge dharmāstretāyāṃ dvāpare'pare | anye kaliyuge nṝṇāṃ yugahrāsānurūpataḥ

  86. तपः परं कृतयुगे त्रेतायां ज्ञानमुच्यते । द्वापरे यज्ञमेवाहुर्दानमेकं कलौ युगे

    tapaḥ paraṃ kṛtayuge tretāyāṃ jñānamucyate | dvāpare yajñamevāhurdānamekaṃ kalau yuge

  87. सर्वस्यास्य तु सर्गस्य गुप्त्यर्थं स महाद्युतिः । मुखबाहूरुपज्जानां पृथक्कर्माण्यकल्पयत्

    sarvasyāsya tu sargasya guptyarthaṃ sa mahādyutiḥ | mukhabāhūrupajjānāṃ pṛthakkarmāṇyakalpayat

  88. अध्यापनमध्ययनं यजनं याजनं तथा । दानं प्रतिग्रहं चैव ब्राह्मणानामकल्पयत्

    adhyāpanamadhyayanaṃ yajanaṃ yājanaṃ tathā | dānaṃ pratigrahaṃ caiva brāhmaṇānāmakalpayat

  89. प्रजानां रक्षणं दानमिज्याऽध्ययनमेव च । विषयेष्वप्रसक्तिश्च क्षत्रियस्य समासतः

    prajānāṃ rakṣaṇaṃ dānamijyā'dhyayanameva ca | viṣayeṣvaprasaktiśca kṣatriyasya samāsataḥ

  90. समादिशत् पशूनां रक्षणं दानमिज्याऽध्ययनमेव च । वणिक्पथं कुसीदं च वैश्यस्य कृषिमेव च

    samādiśat paśūnāṃ rakṣaṇaṃ dānamijyā'dhyayanameva ca | vaṇikpathaṃ kusīdaṃ ca vaiśyasya kṛṣimeva ca

  91. एकमेव तु शूद्रस्य प्रभुः कर्म समादिशत् । एतेषामेव वर्णानां शुश्रूषामनसूयया

    ekameva tu śūdrasya prabhuḥ karma samādiśat | eteṣāmeva varṇānāṃ śuśrūṣāmanasūyayā

  92. ऊर्ध्वं नाभेर्मेध्यतरः पुरुषः परिकीर्तितः । तस्मान् मेध्यतमं त्वस्य मुखमुक्तं स्वयम्भुवा

    ūrdhvaṃ nābhermedhyataraḥ puruṣaḥ parikīrtitaḥ | tasmān medhyatamaṃ tvasya mukhamuktaṃ svayambhuvā

  93. उत्तमाङ्गोद्भवाज्ज्यैष्ठ्याद्ब्रह्मणश्चैव धारणात् । ज्यैष्ठ्याद् सर्वस्यैवास्य सर्गस्य धर्मतो ब्राह्मणः प्रभुः

    uttamāṅgodbhavājjyaiṣṭhyādbrahmaṇaścaiva dhāraṇāt | jyaiṣṭhyād sarvasyaivāsya sargasya dharmato brāhmaṇaḥ prabhuḥ

  94. तं हि स्वयम्भूः स्वादास्यात्तपस्तप्त्वाऽदितोऽसृजत् । हव्यकव्याभिवाह्याय सर्वस्यास्य च गुप्तये

    taṃ hi svayambhūḥ svādāsyāttapastaptvā'dito'sṛjat | havyakavyābhivāhyāya sarvasyāsya ca guptaye

  95. यस्यास्येन सदाऽश्नन्ति हव्यानि त्रिदिवौकसः । कव्यानि चैव पितरः किं भूतमधिकं ततः

    yasyāsyena sadā'śnanti havyāni tridivaukasaḥ | kavyāni caiva pitaraḥ kiṃ bhūtamadhikaṃ tataḥ

  96. भूतानां प्राणिनः श्रेष्ठाः प्राणिनां बुद्धिजीविनः । बुद्धिमत्सु नराः श्रेष्ठा नरेषु ब्राह्मणाः स्मृताः

    bhūtānāṃ prāṇinaḥ śreṣṭhāḥ prāṇināṃ buddhijīvinaḥ | buddhimatsu narāḥ śreṣṭhā nareṣu brāhmaṇāḥ smṛtāḥ

  97. ब्राह्मणेषु च विद्वांसो विद्वत्सु कृतबुद्धयः । कृतबुद्धिषु कर्तारः कर्तृषु ब्रह्मवेदिनः

    brāhmaṇeṣu ca vidvāṃso vidvatsu kṛtabuddhayaḥ | kṛtabuddhiṣu kartāraḥ kartṛṣu brahmavedinaḥ

  98. उत्पत्तिरेव विप्रस्य मूर्तिर्धर्मस्य शाश्वती । स हि धर्मार्थमुत्पन्नो ब्रह्मभूयाय कल्पते

    utpattireva viprasya mūrtirdharmasya śāśvatī | sa hi dharmārthamutpanno brahmabhūyāya kalpate

  99. ब्राह्मणो जायमानो हि पृथिव्यामधिजायते । ईश्वरः सर्वभूतानां धर्मकोशस्य गुप्तये

    brāhmaṇo jāyamāno hi pṛthivyāmadhijāyate | īśvaraḥ sarvabhūtānāṃ dharmakośasya guptaye

  100. Manu 1.100Open verse →

    सर्वं स्वं ब्राह्मणस्येदं यत्किं चित्जगतीगतम् । श्रैष्ठ्येनाभिजनेनेदं सर्वं वै ब्राह्मणोऽर्हति

    sarvaṃ svaṃ brāhmaṇasyedaṃ yatkiṃ citjagatīgatam | śraiṣṭhyenābhijanenedaṃ sarvaṃ vai brāhmaṇo'rhati

  101. Manu 1.101Open verse →

    स्वमेव ब्राह्मणो भुङ्क्ते स्वं वस्ते स्वं ददाति च । आनृशंस्याद्ब्राह्मणस्य भुञ्जते हीतरे जनाः

    svameva brāhmaṇo bhuṅkte svaṃ vaste svaṃ dadāti ca | ānṛśaṃsyādbrāhmaṇasya bhuñjate hītare janāḥ

  102. Manu 1.102Open verse →

    तस्य कर्मविवेकार्थं शेषाणामनुपूर्वशः । स्वायम्भुवो मनुर्धीमानिदं शास्त्रमकल्पयत्

    tasya karmavivekārthaṃ śeṣāṇāmanupūrvaśaḥ | svāyambhuvo manurdhīmānidaṃ śāstramakalpayat

  103. Manu 1.103Open verse →

    विदुषा ब्राह्मणेनैदमध्येतव्यं प्रयत्नतः । शिश्येभ्यश्च प्रवक्तव्यं सम्यग़् नान्येन केन चित्

    viduṣā brāhmaṇenaidamadhyetavyaṃ prayatnataḥ | śiśyebhyaśca pravaktavyaṃ samyaġ nānyena kena cit

  104. Manu 1.104Open verse →

    इदं शास्त्रमधीयानो ब्राह्मणः शंसितव्रतः । मनोवाक्देहजैर्नित्यं कर्मदोषैर्न लिप्यते

    idaṃ śāstramadhīyāno brāhmaṇaḥ śaṃsitavrataḥ | manovākdehajairnityaṃ karmadoṣairna lipyate

  105. Manu 1.105Open verse →

    पुनाति पङ्क्तिवंश्यांश्च सप्त सप्त परावरान् । पृथिवीमपि चैवेमां कृत्स्नामेकोऽपि सोऽर्हति

    punāti paṅktivaṃśyāṃśca sapta sapta parāvarān | pṛthivīmapi caivemāṃ kṛtsnāmeko'pi so'rhati

  106. Manu 1.106Open verse →

    इदं स्वस्त्ययनं श्रेष्ठमिदं बुद्धिविवर्धनम् । इदं यशस्यमायुष्यं इदं निःश्रेयसं परम्

    idaṃ svastyayanaṃ śreṣṭhamidaṃ buddhivivardhanam | idaṃ yaśasyamāyuṣyaṃ idaṃ niḥśreyasaṃ param

  107. Manu 1.107Open verse →

    इदं यशस्यं सततम् अस्मिन् धर्मेऽखिलेनोक्तौ गुणदोषौ च कर्मणाम् । चतुर्णामपि वर्णानामाचारश्चैव शाश्वतः

    idaṃ yaśasyaṃ satatam asmin dharme'khilenoktau guṇadoṣau ca karmaṇām | caturṇāmapi varṇānāmācāraścaiva śāśvataḥ

  108. Manu 1.108Open verse →

    आचारः परमो धर्मः श्रुत्योक्तः स्मार्त एव च । तस्मादस्मिन् सदा युक्तो नित्यं स्यादात्मवान् द्विजः

    ācāraḥ paramo dharmaḥ śrutyoktaḥ smārta eva ca | tasmādasmin sadā yukto nityaṃ syādātmavān dvijaḥ

  109. Manu 1.109Open verse →

    आचाराद्विच्युतो विप्रो न वेदफलमश्नुते । आचारेण तु संयुक्तः सम्पूर्णफलभाग्भवेत्

    ācārādvicyuto vipro na vedaphalamaśnute | ācāreṇa tu saṃyuktaḥ sampūrṇaphalabhāgbhavet

  110. Manu 1.110Open verse →

    सम्पूर्णफलभाक्स्मृतः एवमाचारतो दृष्ट्वा धर्मस्य मुनयो गतिम् । सर्वस्य तपसो मूलमाचारं जगृहुः परम्

    sampūrṇaphalabhāksmṛtaḥ evamācārato dṛṣṭvā dharmasya munayo gatim | sarvasya tapaso mūlamācāraṃ jagṛhuḥ param

  111. Manu 1.111Open verse →

    जगतश्च समुत्पत्तिं संस्कारविधिमेव च । व्रतचर्यौपचारं च स्नानस्य च परं विधिम्

    jagataśca samutpattiṃ saṃskāravidhimeva ca | vratacaryaupacāraṃ ca snānasya ca paraṃ vidhim

  112. Manu 1.112Open verse →

    दाराधिगमनं चैव विवाहानां च लक्षणम् । महायज्ञविधानं च श्राद्धकल्पं च शाश्वतम्

    dārādhigamanaṃ caiva vivāhānāṃ ca lakṣaṇam | mahāyajñavidhānaṃ ca śrāddhakalpaṃ ca śāśvatam

  113. Manu 1.113Open verse →

    वृत्तीनां लक्षणं चैव स्नातकस्य व्रतानि च । भक्ष्याभक्ष्यं च शौचं च द्रव्याणां शुद्धिमेव च

    vṛttīnāṃ lakṣaṇaṃ caiva snātakasya vratāni ca | bhakṣyābhakṣyaṃ ca śaucaṃ ca dravyāṇāṃ śuddhimeva ca

  114. Manu 1.114Open verse →

    स्त्रीधर्मयोगं तापस्यं मोक्षं संन्यासमेव च । राज्ञश्च धर्ममखिलं कार्याणां च विनिर्णयम्

    strīdharmayogaṃ tāpasyaṃ mokṣaṃ saṃnyāsameva ca | rājñaśca dharmamakhilaṃ kāryāṇāṃ ca vinirṇayam

  115. Manu 1.115Open verse →

    साक्षिप्रश्नविधानं च धर्मं स्त्रीपुंसयोरपि । विभागधर्मं द्यूतं च कण्टकानां च शोधनम्

    sākṣipraśnavidhānaṃ ca dharmaṃ strīpuṃsayorapi | vibhāgadharmaṃ dyūtaṃ ca kaṇṭakānāṃ ca śodhanam

  116. Manu 1.116Open verse →

    वैश्यशूद्रोपचारं च सङ्कीर्णानां च सम्भवम् । आपद्धर्मं च वर्णानां प्रायश्चित्तविधिं तथा

    vaiśyaśūdropacāraṃ ca saṅkīrṇānāṃ ca sambhavam | āpaddharmaṃ ca varṇānāṃ prāyaścittavidhiṃ tathā

  117. Manu 1.117Open verse →

    संसारगमनं चैव त्रिविधं कर्मसम्भवम् । निःश्रेयसं कर्मणां च गुणदोषपरीक्षणम्

    saṃsāragamanaṃ caiva trividhaṃ karmasambhavam | niḥśreyasaṃ karmaṇāṃ ca guṇadoṣaparīkṣaṇam

  118. Manu 1.118Open verse →

    देशधर्मान्जातिधर्मान् कुलधर्मांश्च शाश्वतान् । पाषण्डगणधर्मांश्च शास्त्रेऽस्मिन्नुक्तवान् मनुः

    deśadharmānjātidharmān kuladharmāṃśca śāśvatān | pāṣaṇḍagaṇadharmāṃśca śāstre'sminnuktavān manuḥ

  119. Manu 1.119Open verse →

    यथैदमुक्तवांशास्त्रं पुरा पृष्टो मनुर्मया । तथैदं यूयमप्यद्य मत्सकाशान्निबोधत

    yathaidamuktavāṃśāstraṃ purā pṛṣṭo manurmayā | tathaidaṃ yūyamapyadya matsakāśānnibodhata