Aitareya Upanishad · Chapter 3
Adhyaya 3
तृतीयोऽध्यायः
The Mahavakya: 'Consciousness is Brahman'.
18 verses
कोऽयमात्मेति वयमुपास्महे कतरः स आत्मा येन वा पश्यति येन वा शृणोति येन वा गन्धानाजिघ्रति येन वा वाचं व्याकरोति येन वा स्वादु चास्वादु च विजानाति ॥1॥
ko'yamātmeti vayamupāsmahe kataraḥ sa ātmā yena vā paśyati yena vā śṛṇoti yena vā gandhānājighrati yena vā vācaṃ vyākaroti yena vā svādu cāsvādu ca vijānāti ||1||
यदेतद्धृदयं मनश्चैतत् ॥ संज्ञानमाज्ञानं विज्ञानं प्रज्ञानं मेधा दृष्टिर्घृतिर्मतिर्मनीषा जूतिः स्मृतिः संकल्पः क्रतुरसुः कामो वश इति सर्वाण्येवैतानि प्रज्ञानस्य नामधेयानि भवन्ति ॥2॥
yadetaddhṛdayaṃ manaścaitat || saṃjñānamājñānaṃ vijñānaṃ prajñānaṃ medhā dṛṣṭirghṛtirmatirmanīṣā jūtiḥ smṛtiḥ saṃkalpaḥ kraturasuḥ kāmo vaśa iti sarvāṇyevaitāni prajñānasya nāmadheyāni bhavanti ||2||
प्रज्ञानं ब्रह्म॥
prajñānaṁ brahma
Meaning (English)
Consciousness is Brahman. (One of the four mahavakyas — the great declarations of Vedanta.)
स एतेन प्रज्ञेनात्मनास्माल्लोकादुत्क्रम्यामुष्मिन् स्वर्गे लोके सर्वान्कामानाप्त्वाऽमृतः समभवत् समभवत् ॥ इत्योम् ॥4॥
sa etena prajñenātmanāsmāllokādutkramyāmuṣmin svarge loke sarvānkāmānāptvā'mṛtaḥ samabhavat samabhavat || ityom ||4||
॥5॥
||5||
इत्यैतरेयारण्यके षष्ठोऽध्यायः ॥6॥
ityaitareyāraṇyake ṣaṣṭho'dhyāyaḥ ||6||
तत्त्वचाऽजिघृक्षत् तन्नाशक्नोस्वचा ग्रहीतुम् ॥ स यद्धैनत्त्वचाऽग्रहैष्यत्स्पृष्ट्वा हैवान्नमत्रप्स्यत् ॥7॥
tattvacā'jighṛkṣat tannāśaknosvacā grahītum || sa yaddhainattvacā'grahaiṣyatspṛṣṭvā haivānnamatrapsyat ||7||
अ उ ९ -----Page-----------------३४-- वाङ्मे मनसि प्रतिष्टिता मनो मे वाचि प्रतिष्ठितमाविराविर्म एधि ॥ वेदस्य स आणीस्वः श्रुतं मे मा प्रहासीरनेना-धीतेनाहोरात्रान् संदधाम्पृतं वदिष्यामि सत्यं वदिष्यामि तन्मामवतु तद्वक्तारमवत्ववतु मामवतु वक्तारमवतु वक्तारम् ॥ ॐ शान्तिः शान्तिः शान्थिः ॥ इत्यैतरेयोपनिषत् संपूर्णा ॥8॥
a u 9 -----Page-----------------34-- vāṅme manasi pratiṣṭitā mano me vāci pratiṣṭhitamāvirāvirma edhi || vedasya sa āṇīsvaḥ śrutaṃ me mā prahāsīranenā-dhītenāhorātrān saṃdadhāmpṛtaṃ vadiṣyāmi satyaṃ vadiṣyāmi tanmāmavatu tadvaktāramavatvavatu māmavatu vaktāramavatu vaktāram || oṃ śāntiḥ śāntiḥ śānthiḥ || ityaitareyopaniṣat saṃpūrṇā ||8||
तच्छिश्ने नाजिघृक्षत्तन्नाशक्नोच्छिश्नेन ग्रहितुम् ॥ स यद्धैनच्छिश्नेनाग्रहैष्यद्विसृज्य हैवान्नमत्रप्स्यत् ॥9॥
tacchiśne nājighṛkṣattannāśaknocchiśnena grahitum || sa yaddhainacchiśnenāgrahaiṣyadvisṛjya haivānnamatrapsyat ||9||
तदपनेनाजिघृक्षत् तदावयत् । सैषोऽन्नस्य ग्रहो यद्वायुरन्नायुर्वा एष यद्वायुः ॥10॥
tadapanenājighṛkṣat tadāvayat | saiṣo'nnasya graho yadvāyurannāyurvā eṣa yadvāyuḥ ||10||
स ईक्षत कथं न्विदं मदृते स्यादिति स ईक्षत कतरेण प्रपद्या इति ॥ स ईक्षत यदि वाचाऽभिव्याहृतं यदि प्राणेनाभिप्राणितं यदि चक्षुषा दृष्टं यदि श्रोत्रेण श्रुतं यदि त्वचा स्पृष्टं यदि मनसा ध्यातं यद्यपानेनाभ्यपानितं यदि शिश्नेन विसृष्टमथ कोऽहमिति ॥11॥
sa īkṣata kathaṃ nvidaṃ madṛte syāditi sa īkṣata katareṇa prapadyā iti || sa īkṣata yadi vācā'bhivyāhṛtaṃ yadi prāṇenābhiprāṇitaṃ yadi cakṣuṣā dṛṣṭaṃ yadi śrotreṇa śrutaṃ yadi tvacā spṛṣṭaṃ yadi manasā dhyātaṃ yadyapānenābhyapānitaṃ yadi śiśnena visṛṣṭamatha ko'hamiti ||11||
स एतमेव सीमानं विदार्यैतया द्वारा प्रापद्यत ॥ सैषा विदृतिर्नाम द्वास्तदेतन्नान्दनम् ॥ त स्य त्रय आवसथास्त्रयः स्वप्ना अयमावसथोऽयमावसथोऽयमावसथ इति ॥12॥
sa etameva sīmānaṃ vidāryaitayā dvārā prāpadyata || saiṣā vidṛtirnāma dvāstadetannāndanam || ta sya traya āvasathāstrayaḥ svapnā ayamāvasatho'yamāvasatho'yamāvasatha iti ||12||
स जातो भूतान्यभिव्यैख्यत् किमिहान्यं वाव्दिषदिति ॥ स एतमेव पुरुषं ब्रह्म ततममपश्यदिदमदर्शमिती ॥13॥
sa jāto bhūtānyabhivyaikhyat kimihānyaṃ vāvdiṣaditi || sa etameva puruṣaṃ brahma tatamamapaśyadidamadarśamitī ||13||
तस्मादिदन्द्रो नामेदन्द्रो ह वै नाम तमिदन्द्रं सन्तमिन्द्र इत्याचक्षते परोक्षेण ॥ परोक्षप्रिया इव हि देवाः परोक्षप्रिया इव हि देवाः ॥14॥
tasmādidandro nāmedandro ha vai nāma tamidandraṃ santamindra ityācakṣate parokṣeṇa || parokṣapriyā iva hi devāḥ parokṣapriyā iva hi devāḥ ||14||
ॐ कोऽयमात्मेति वयमुपास्महे कतरः स आत्मा । येन वा पश्यति येन वा शृणोति येन वा गन्धानाजिघ्रति येन वा वाचं व्याकरोति येन वा स्वादु चास्वादु च विजानाति
oṃ ko'yamātmeti vayamupāsmahe kataraḥ sa ātmā | yena vā paśyati yena vā śṛṇoti yena vā gandhānājighrati yena vā vācaṃ vyākaroti yena vā svādu cāsvādu ca vijānāti
यदेतद्धृदयं मनश्चैतत् । सञ्ज्ञानमाज्ञानं विज्ञानं प्रज्ञानं मेधा दृष्टिर्धृतिमतिर्मनीषा जूतिः स्मृतिः सङ्कल्पः क्रतुरसुः कामो वश इति । सर्वाण्येवैतानि प्रज्ञानस्य नामधेयानि भवन्ति
yadetaddhṛdayaṃ manaścaitat | sañjñānamājñānaṃ vijñānaṃ prajñānaṃ medhā dṛṣṭirdhṛtimatirmanīṣā jūtiḥ smṛtiḥ saṅkalpaḥ kraturasuḥ kāmo vaśa iti | sarvāṇyevaitāni prajñānasya nāmadheyāni bhavanti
एष ब्रह्मैष इन्द्र एष प्रजापतिरेते सर्वे देवा इमानि च पञ्चमहाभूतानि पृथिवी वायुराकाश आपो ज्योतींषीत्येतानीमानि च क्षुद्रमिश्राणीव । बीजानीतराणि चेतराणि चाण्डजानि च जारुजानि च स्वेदजानि चोद्भिज्जानि चाश्वा गावः पुरुषा हस्तिनो यत्किञ्चेदं प्राणि जङ्गमं च पतत्रि च यच्च स्थावरं सर्वं तत्प्रज्ञानेत्रं प्रज्ञाने प्रतिष्ठितं प्रज्ञानेत्रो लोकः प्रज्ञा प्रतिष्ठा प्रज्ञानं ब्रह्म
eṣa brahmaiṣa indra eṣa prajāpatirete sarve devā imāni ca pañcamahābhūtāni pṛthivī vāyurākāśa āpo jyotīṃṣītyetānīmāni ca kṣudramiśrāṇīva | bījānītarāṇi cetarāṇi cāṇḍajāni ca jārujāni ca svedajāni codbhijjāni cāśvā gāvaḥ puruṣā hastino yatkiñcedaṃ prāṇi jaṅgamaṃ ca patatri ca yacca sthāvaraṃ sarvaṃ tatprajñānetraṃ prajñāne pratiṣṭhitaṃ prajñānetro lokaḥ prajñā pratiṣṭhā prajñānaṃ brahma
स एतेन प्राज्ञेनाऽऽत्मनाऽस्माल्लोकादुत्क्रम्यामुष्मिन्स्वर्गे लोके सर्वान् कामानाप्त्वाऽमृतः समभवत् समभवत्
sa etena prājñenā''tmanā'smāllokādutkramyāmuṣminsvarge loke sarvān kāmānāptvā'mṛtaḥ samabhavat samabhavat