Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva

Aitareya Upanishad · Chapter 1

Adhyaya 1

प्रथमोऽध्यायः

Creation — the Atman alone existed; from It came the worlds.

27 verses

📖 Book View
  1. वाङ् मे मनसि प्रतिष्ठिता मनो मे वाचि प्रतिष्ठितमाविरावीर्म एधि ॥ वेदस्य म आणीस्थः श्रुतं मे मा प्रहासीरनेनाधीतेनाहोरात्रान्संदधाम्यृतं वदिष्यामि सत्यं वदिष्यामि ॥ तन्मामवतु तद्वक्तारमवतु अवतु मामवतु वक्तारमवतु वक्तारम् ॥ ॐ शान्तिः शान्तिः शन्तिः ॥ आत्मा व इदमेक एवाग्र आसीन्नान्यत्किंचन मिषत् स ईक्षत लोकान्नु सृजा इति ॥1॥

    vāṅ me manasi pratiṣṭhitā mano me vāci pratiṣṭhitamāvirāvīrma edhi || vedasya ma āṇīsthaḥ śrutaṃ me mā prahāsīranenādhītenāhorātrānsaṃdadhāmyṛtaṃ vadiṣyāmi satyaṃ vadiṣyāmi || tanmāmavatu tadvaktāramavatu avatu māmavatu vaktāramavatu vaktāram || oṃ śāntiḥ śāntiḥ śantiḥ || ātmā va idameka evāgra āsīnnānyatkiṃcana miṣat sa īkṣata lokānnu sṛjā iti ||1||

  2. स इमांल्लोकानसृजत ॥ अम्भो मरीचीर्मरमापोऽदोऽम्भः परेण दिवं द्यौः प्रतिष्ठाऽन्तरिक्षं मरीचयः ॥ पृथिवी मरो या अधस्तात्ता आपः ॥2॥

    sa imāṃllokānasṛjata || ambho marīcīrmaramāpo'do'mbhaḥ pareṇa divaṃ dyauḥ pratiṣṭhā'ntarikṣaṃ marīcayaḥ || pṛthivī maro yā adhastāttā āpaḥ ||2||

  3. स ईक्षतेमे नु लोका लोकपलान्नु सृजा इति ॥ सोऽभ्द्य एव पुरुषं समुद्धृत्यामूर्च्छयत् ॥3॥

    sa īkṣateme nu lokā lokapalānnu sṛjā iti || so'bhdya eva puruṣaṃ samuddhṛtyāmūrcchayat ||3||

  4. तमभ्यतपत्तस्याभितप्तसय मुखं निरभिद्यत यथाण्डम् ॥ मुखाद्वाग्वाचोऽग्निर्नासिके निरभिद्येतां नासिकाभ्यां प्राणः प्राणाद्वायुरक्षिणी निरभिद्येतामक्षीभ्यां चक्षुश्चक्षुष आदित्यः कर्णौ निरभिद्येतां कर्णाभ्यां श्रोत्रं श्रोत्राद्देशस्त्वङ्निभिद्यत त्वचो लोमानि लोमभ्य ओषधिवनस्पतयो हृदयं निरभिद्यत हृदयान्मनो मनसश्चन्द्रमा नाभिर्निरभिद्यत नाभ्या अपानोऽपानान्मृत्युः शिश्नं निरभिद्यत शिश्नाद्रेतो रेतस आपः ॥4॥

    tamabhyatapattasyābhitaptasaya mukhaṃ nirabhidyata yathāṇḍam || mukhādvāgvāco'gnirnāsike nirabhidyetāṃ nāsikābhyāṃ prāṇaḥ prāṇādvāyurakṣiṇī nirabhidyetāmakṣībhyāṃ cakṣuścakṣuṣa ādityaḥ karṇau nirabhidyetāṃ karṇābhyāṃ śrotraṃ śrotrāddeśastvaṅnibhidyata tvaco lomāni lomabhya oṣadhivanaspatayo hṛdayaṃ nirabhidyata hṛdayānmano manasaścandramā nābhirnirabhidyata nābhyā apāno'pānānmṛtyuḥ śiśnaṃ nirabhidyata śiśnādreto retasa āpaḥ ||4||

  5. ॐ आत्मा वा इदमेक एवाग्र आसीन्नान्यत्किञ्चन मिषत् । स ईक्षत लोकान्नु सृजा इति

    oṃ ātmā vā idameka evāgra āsīnnānyatkiñcana miṣat | sa īkṣata lokānnu sṛjā iti

  6. स इमाँ ल्लोकानसृजत । अम्भो मरीचीर्मरमापोऽदोऽम्भः परेण दिवं द्यौः प्रतिष्ठाऽन्तरिक्षं मरीचयः । पृथिवी मरो या अधस्तात्त आपः

    sa imā~ llokānasṛjata | ambho marīcīrmaramāpo'do'mbhaḥ pareṇa divaṃ dyauḥ pratiṣṭhā'ntarikṣaṃ marīcayaḥ | pṛthivī maro yā adhastātta āpaḥ

  7. स ईक्षतेमे नु लोका लोकपालान्नु सृजा इति ॥ सोऽद्भ्य एव पुरुषं समुद्धृत्यामूर्छयत्

    sa īkṣateme nu lokā lokapālānnu sṛjā iti || so'dbhya eva puruṣaṃ samuddhṛtyāmūrchayat

  8. तमभ्यतपत्तस्याभितप्तस्य मुखं निरभिद्यत यथाऽण्डं मुखाद्वाग्वाचोऽग्निर्नासिके निरभिद्येतं नासिकाभ्यां प्राणः । प्राणाद्वायुरक्षिणी निरभिद्येतमक्षीभ्यां चक्षुश्चक्षुष आदित्यः कर्णौ निरभिद्येतां कर्णाभ्यां श्रोत्रं श्रोत्रद्दिशस्त्वङ्निरभिद्यत त्वचो लोमानि लोमभ्य ओषधिवनस्पतयो हृदयं निरभिद्यत हृदयान्मनो मनसश्चन्द्रमा नाभिर्निरभिद्यत नाभ्या अपानोऽपानान्मृत्युः शिश्नं निरभिद्यत शिश्नाद्रेतो रेतस आपः

    tamabhyatapattasyābhitaptasya mukhaṃ nirabhidyata yathā'ṇḍaṃ mukhādvāgvāco'gnirnāsike nirabhidyetaṃ nāsikābhyāṃ prāṇaḥ | prāṇādvāyurakṣiṇī nirabhidyetamakṣībhyāṃ cakṣuścakṣuṣa ādityaḥ karṇau nirabhidyetāṃ karṇābhyāṃ śrotraṃ śrotraddiśastvaṅnirabhidyata tvaco lomāni lomabhya oṣadhivanaspatayo hṛdayaṃ nirabhidyata hṛdayānmano manasaścandramā nābhirnirabhidyata nābhyā apāno'pānānmṛtyuḥ śiśnaṃ nirabhidyata śiśnādreto retasa āpaḥ

  9. ता एता देवताः सृष्टा अस्मिन्महत्यर्णवे प्रापतन् । तमशनापिपासाभ्यामन्ववार्जत् । ता एनमब्रुवन्नायतनं नः प्रजानीहि यस्मिन्प्रतिष्ठिता अन्नमदामेति

    tā etā devatāḥ sṛṣṭā asminmahatyarṇave prāpatan | tamaśanāpipāsābhyāmanvavārjat | tā enamabruvannāyatanaṃ naḥ prajānīhi yasminpratiṣṭhitā annamadāmeti

  10. ताभ्यो गामानयत्ता अब्रुवन्न वै नोऽयमलमिति । ताभ्योऽश्वमानयत्ता अब्रुवन्न वै नोऽयमलमिति

    tābhyo gāmānayattā abruvanna vai no'yamalamiti | tābhyo'śvamānayattā abruvanna vai no'yamalamiti

  11. ताभ्यः पुरुषमानयत्ता अब्रुवन् सुकृतं बतेति पुरुषो वाव सुकृतम् । ता अब्रवीद्यथायतनं प्रविशतेति

    tābhyaḥ puruṣamānayattā abruvan sukṛtaṃ bateti puruṣo vāva sukṛtam | tā abravīdyathāyatanaṃ praviśateti

  12. अग्निर्वाग्भूत्वा मुखं प्राविशद्वायुः प्राणो भूत्वा नासिके प्राविशदादित्यश्चक्षुर्भूत्वाऽक्षिणी प्राविशाद्दिशः श्रोत्रं भूत्वा कर्णौ प्राविशन्नोषधिवनस्पतयो लोमानि भूत्वा त्वचंप्राविशंश्चन्द्रमा मनो भूत्वा हृदयं प्राविशन्मृत्युरपानो भूत्वा नाभिं प्राविशदापो रेतो भूत्वा शिश्नं प्राविशन्

    agnirvāgbhūtvā mukhaṃ prāviśadvāyuḥ prāṇo bhūtvā nāsike prāviśadādityaścakṣurbhūtvā'kṣiṇī prāviśāddiśaḥ śrotraṃ bhūtvā karṇau prāviśannoṣadhivanaspatayo lomāni bhūtvā tvacaṃprāviśaṃścandramā mano bhūtvā hṛdayaṃ prāviśanmṛtyurapāno bhūtvā nābhiṃ prāviśadāpo reto bhūtvā śiśnaṃ prāviśan

  13. तमशनायापिपासे अब्रूतामावाभ्यामभिप्रजानीहीति ते अब्रवीदेतास्वेव वां देवतास्वाभजाम्येतासु भागिन्न्यौ करोमीति । तस्माद्यस्यै कस्यै च देवतायै हविर्गृह्यते भागिन्यावेवास्यामशनायापिपासे भवतः

    tamaśanāyāpipāse abrūtāmāvābhyāmabhiprajānīhīti te abravīdetāsveva vāṃ devatāsvābhajāmyetāsu bhāginnyau karomīti | tasmādyasyai kasyai ca devatāyai havirgṛhyate bhāginyāvevāsyāmaśanāyāpipāse bhavataḥ

  14. स ईक्षतेमे नु लोकाश्च लोकपालाश्चान्नमेभ्यः सृजा इति

    sa īkṣateme nu lokāśca lokapālāścānnamebhyaḥ sṛjā iti

  15. सोऽपोऽभ्यतपत्ताभ्योऽभितप्ताभ्यो मूर्तिरजायत । या वै सा मूर्तिरजायतान्नं वै तत्

    so'po'bhyatapattābhyo'bhitaptābhyo mūrtirajāyata | yā vai sā mūrtirajāyatānnaṃ vai tat

  16. तदेनत्सृष्टं पराङ्त्यजिघांसत्तद्वाचाऽजिघृक्षत् तन्नाशक्नोद्वाचा ग्रहीतुम् । स यद्धैनद्वाचाऽग्रहैष्यदभिव्याहृत्य हैवान्नमत्रप्स्यत्

    tadenatsṛṣṭaṃ parāṅtyajighāṃsattadvācā'jighṛkṣat tannāśaknodvācā grahītum | sa yaddhainadvācā'grahaiṣyadabhivyāhṛtya haivānnamatrapsyat

  17. तत्प्राणेनाजिघृक्षत् तन्नाशक्नोत्प्राणेन ग्रहीतुं स यद्धैनत्प्राणेनाग्रहैष्यदभिप्राण्य हैवान्नमत्रप्स्यत्

    tatprāṇenājighṛkṣat tannāśaknotprāṇena grahītuṃ sa yaddhainatprāṇenāgrahaiṣyadabhiprāṇya haivānnamatrapsyat

  18. तच्चक्षुषाऽजिघृक्षत् तन्नाशक्नोच्चक्षुषा ग्रहीतु/न् स यद्धैनच्चक्षुषाऽग्रहैष्यद्दृष्ट्वा हैवानमत्रप्स्यत्

    taccakṣuṣā'jighṛkṣat tannāśaknoccakṣuṣā grahītu/n sa yaddhainaccakṣuṣā'grahaiṣyaddṛṣṭvā haivānamatrapsyat

  19. तच्छ्रोत्रेणाजिघृक्षत् तन्नाशक्नोच्छ्रोत्रेण ग्रहीतुं स यद्धैनच्छ्रोतेणाग्रहैष्यच्छ्रुत्वा हैवान्नमत्रप्स्यत्

    tacchrotreṇājighṛkṣat tannāśaknocchrotreṇa grahītuṃ sa yaddhainacchroteṇāgrahaiṣyacchrutvā haivānnamatrapsyat

  20. तत्त्वचाऽजिघृक्षत् तन्नाशक्नोत्त्वचा ग्रहीतुं स यद्धैनत्त्वचाऽग्रहैष्यत् स्पृष्ट्वा हैवान्नमत्रप्स्यत्

    tattvacā'jighṛkṣat tannāśaknottvacā grahītuṃ sa yaddhainattvacā'grahaiṣyat spṛṣṭvā haivānnamatrapsyat

  21. तन्मनसाऽजिघृक्षत् तन्नाशक्नोन्मनसा ग्रहीतुं स यद्धैनन्मनसाऽग्रहैष्यद्ध्यात्वा हैवान्नमत्रप्स्यत्

    tanmanasā'jighṛkṣat tannāśaknonmanasā grahītuṃ sa yaddhainanmanasā'grahaiṣyaddhyātvā haivānnamatrapsyat

  22. तच्छिश्नेनाजिघृक्षत् तन्नाशक्नोच्छिश्नेन ग्रहीतुं स यद्धैनच्छिश्नेनाग्रहैष्यद्वित्सृज्य हैवानमत्रप्स्यत्

    tacchiśnenājighṛkṣat tannāśaknocchiśnena grahītuṃ sa yaddhainacchiśnenāgrahaiṣyadvitsṛjya haivānamatrapsyat

  23. तदपानेनाजिघृक्षत् तदावयत् सैषोऽन्नस्य ग्रहो यद्वायुरनायुर्वा एष यद्वायुः

    tadapānenājighṛkṣat tadāvayat saiṣo'nnasya graho yadvāyuranāyurvā eṣa yadvāyuḥ

  24. स ईक्षत कथं न्विदं मदृते स्यादिति स ईक्षत कतरेण प्रपद्या इति । स ईक्षत यदि वाचाऽभिव्याहृतं यदि प्राणेनाभिप्राणितं यदि चक्षुषा दृष्टं यदि श्रोत्रेण श्रुतं यदि त्वचा स्पृष्टं यदि मनसा ध्यातं यद्यपानेनाभ्यपानितं यदि शिश्नेन विसृष्टमथ कोऽहमिति

    sa īkṣata kathaṃ nvidaṃ madṛte syāditi sa īkṣata katareṇa prapadyā iti | sa īkṣata yadi vācā'bhivyāhṛtaṃ yadi prāṇenābhiprāṇitaṃ yadi cakṣuṣā dṛṣṭaṃ yadi śrotreṇa śrutaṃ yadi tvacā spṛṣṭaṃ yadi manasā dhyātaṃ yadyapānenābhyapānitaṃ yadi śiśnena visṛṣṭamatha ko'hamiti

  25. स एतमेव सीमानं विदर्यैतया द्वारा प्रापद्यत । सैषा विदृतिर्नाम द्वास्तदेतन्नाऽन्दनम् । तस्य त्रय आवसथास्त्रयः स्वप्ना अयमावसथोऽयमावसथोऽयमावसथ इति

    sa etameva sīmānaṃ vidaryaitayā dvārā prāpadyata | saiṣā vidṛtirnāma dvāstadetannā'ndanam | tasya traya āvasathāstrayaḥ svapnā ayamāvasatho'yamāvasatho'yamāvasatha iti

  26. स जातो भूतान्यभिव्यैख्यत् किमिहान्यं वावदिषदिति ।स एतमेव पुरुषं ब्रह्म ततममपश्यत् । इदमदर्शनमिती ३

    sa jāto bhūtānyabhivyaikhyat kimihānyaṃ vāvadiṣaditi |sa etameva puruṣaṃ brahma tatamamapaśyat | idamadarśanamitī 3

  27. तस्मादिदन्द्रो नामेदन्द्रो ह वै नाम । तमिदन्द्रं सन्तमिन्द्र इत्याचक्षते परोक्षेण । परोक्षप्रिया इव हि देवाः परोक्षप्रिया इव हि देवाः

    tasmādidandro nāmedandro ha vai nāma | tamidandraṃ santamindra ityācakṣate parokṣeṇa | parokṣapriyā iva hi devāḥ parokṣapriyā iva hi devāḥ