Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva
← Verse view|📖 Manusmriti · Ch 12
« Ch 11

Manusmriti · अध्याय 12

The Three Gunas, Karma, and Final Liberation

त्रिगुणकर्मफलं मोक्षश्च

The three qualities of sattva, rajas, tamas; the fruit of action; transmigration; and the path to liberation.

  1. चातुर्वर्ण्यस्य कृत्स्नोऽयमुक्तो धर्मस्त्वयाऽनघः । कर्मणां फलनिर्वृत्तिं शंस नस्तत्त्वतः पराम्

    cāturvarṇyasya kṛtsno'yamukto dharmastvayā'naghaḥ | karmaṇāṃ phalanirvṛttiṃ śaṃsa nastattvataḥ parām

  2. स तानुवाच धर्मात्मा महर्षीन् मानवो भृगुः । अस्य सर्वस्य शृणुत कर्मयोगस्य निर्णयम्

    sa tānuvāca dharmātmā maharṣīn mānavo bhṛguḥ | asya sarvasya śṛṇuta karmayogasya nirṇayam

  3. शुभाशुभफलं कर्म मनोवाग्देहसम्भवम् । कर्मजा गतयो नॄणामुत्तमाधममध्यमः

    śubhāśubhaphalaṃ karma manovāgdehasambhavam | karmajā gatayo nṝṇāmuttamādhamamadhyamaḥ

  4. तस्यैह त्रिविधस्यापि त्र्यधिष्ठानस्य देहिनः । दशलक्षणयुक्तस्य मनो विद्यात्प्रवर्तकम्

    tasyaiha trividhasyāpi tryadhiṣṭhānasya dehinaḥ | daśalakṣaṇayuktasya mano vidyātpravartakam

  5. परद्रव्येष्वभिध्यानं मनसाऽनिष्टचिन्तनम् । वितथाभिनिवेशश्च त्रिविधं कर्म मानसम्

    paradravyeṣvabhidhyānaṃ manasā'niṣṭacintanam | vitathābhiniveśaśca trividhaṃ karma mānasam

  6. पारुष्यमनृतं चैव पैशुन्यं चापि सर्वशः । असम्बद्धप्रलापश्च वाङ्मयं स्याच्चतुर्विधम्

    pāruṣyamanṛtaṃ caiva paiśunyaṃ cāpi sarvaśaḥ | asambaddhapralāpaśca vāṅmayaṃ syāccaturvidham

  7. अदत्तानामुपादानं हिंसा चैवाविधानतः । परदारोपसेवा च शारीरं त्रिविधं स्मृतम्

    adattānāmupādānaṃ hiṃsā caivāvidhānataḥ | paradāropasevā ca śārīraṃ trividhaṃ smṛtam

  8. मानसं मनसेवायमुपभुङ्क्ते शुभाशुभम् । वाचा वाचा कृतं कर्म कायेनेव च कायिकम्

    mānasaṃ manasevāyamupabhuṅkte śubhāśubham | vācā vācā kṛtaṃ karma kāyeneva ca kāyikam

  9. शरीरजैः कर्मदोषैर्याति स्थावरतां नरः । वाचिकैः पक्षिमृगतां मानसैरन्त्यजातिताम्

    śarīrajaiḥ karmadoṣairyāti sthāvaratāṃ naraḥ | vācikaiḥ pakṣimṛgatāṃ mānasairantyajātitām

  10. Manu 12.10Open verse →

    वाग्दण्डोऽथ मनोदण्डः कायदण्डस्तथैव च । यस्यैते निहिता बुद्धौ त्रिदण्डीति स उच्यते

    vāgdaṇḍo'tha manodaṇḍaḥ kāyadaṇḍastathaiva ca | yasyaite nihitā buddhau tridaṇḍīti sa ucyate

  11. Manu 12.11Open verse →

    त्रिदण्डमेतन्निक्षिप्य सर्वभूतेषु मानवः । कामक्रोधौ तु संयम्य ततः सिद्धिं नियच्छति

    tridaṇḍametannikṣipya sarvabhūteṣu mānavaḥ | kāmakrodhau tu saṃyamya tataḥ siddhiṃ niyacchati

  12. Manu 12.12Open verse →

    कामक्रोधौ सुसंयम्य ततः सिद्धिं निगच्छति योऽस्यात्मनः कारयिता तं क्षेत्रज्ञं प्रचक्षते । यः करोति तु कर्माणि स भूतात्मोच्यते बुधैः

    kāmakrodhau susaṃyamya tataḥ siddhiṃ nigacchati yo'syātmanaḥ kārayitā taṃ kṣetrajñaṃ pracakṣate | yaḥ karoti tu karmāṇi sa bhūtātmocyate budhaiḥ

  13. Manu 12.13Open verse →

    जीवसंज्ञोऽन्तरात्माऽन्यः सहजः सर्वदेहिनाम् । येन वेदयते सर्वं सुखं दुःखं च जन्मसु

    jīvasaṃjño'ntarātmā'nyaḥ sahajaḥ sarvadehinām | yena vedayate sarvaṃ sukhaṃ duḥkhaṃ ca janmasu

  14. Manu 12.14Open verse →

    तावुभौ भूतसम्पृक्तौ महान् क्षेत्रज्ञ एव च । उच्चावचेषु भूतेषु स्थितं तं व्याप्य तिष्ठतः

    tāvubhau bhūtasampṛktau mahān kṣetrajña eva ca | uccāvaceṣu bhūteṣu sthitaṃ taṃ vyāpya tiṣṭhataḥ

  15. Manu 12.15Open verse →

    असङ्ख्या मूर्तयस्तस्य निष्पतन्ति शरीरतः । उच्चावचानि भूतानि सततं चेष्टयन्ति याः

    asaṅkhyā mūrtayastasya niṣpatanti śarīrataḥ | uccāvacāni bhūtāni satataṃ ceṣṭayanti yāḥ

  16. Manu 12.16Open verse →

    पञ्चभ्य एव मात्राभ्यः प्रेत्य दुष्कृतिनां नृणाम् । पञ्चभ्य एव भूतेभ्यः शरीरं यातनार्थीयमन्यदुत्पद्यते ध्रुवम्

    pañcabhya eva mātrābhyaḥ pretya duṣkṛtināṃ nṛṇām | pañcabhya eva bhūtebhyaḥ śarīraṃ yātanārthīyamanyadutpadyate dhruvam

  17. Manu 12.17Open verse →

    तेनानुभूय ता यामीः शरीरेणैह यातनाः । तास्वेव भूतमात्रासु प्रलीयन्ते विभागशः

    tenānubhūya tā yāmīḥ śarīreṇaiha yātanāḥ | tāsveva bhūtamātrāsu pralīyante vibhāgaśaḥ

  18. Manu 12.18Open verse →

    सोऽनुभूयासुखोदर्कान् दोषान् विषयसङ्गजान् । व्यपेतकल्मषोऽभ्येति तावेवोभौ महौजसौ

    so'nubhūyāsukhodarkān doṣān viṣayasaṅgajān | vyapetakalmaṣo'bhyeti tāvevobhau mahaujasau

  19. Manu 12.19Open verse →

    तौ धर्मं पश्यतस्तस्य पापं चातन्द्रितौ सह । याभ्यां प्राप्नोति सम्पृक्तः प्रेत्येह च सुखासुखम्

    tau dharmaṃ paśyatastasya pāpaṃ cātandritau saha | yābhyāṃ prāpnoti sampṛktaḥ pretyeha ca sukhāsukham

  20. Manu 12.20Open verse →

    यद्याचरति धर्मं स प्रायशोऽधर्ममल्पशः । यथाचरति) तैरेव चावृतो भूतैः स्वर्गे सुखमुपाश्नुते

    yadyācarati dharmaṃ sa prāyaśo'dharmamalpaśaḥ | yathācarati) taireva cāvṛto bhūtaiḥ svarge sukhamupāśnute

  21. Manu 12.21Open verse →

    यदि तु प्रायशोऽधर्मं सेवते धर्ममल्पशः । तैर्भूतैः स परित्यक्तो यामीः प्राप्नोति यातनाः

    yadi tu prāyaśo'dharmaṃ sevate dharmamalpaśaḥ | tairbhūtaiḥ sa parityakto yāmīḥ prāpnoti yātanāḥ

  22. Manu 12.22Open verse →

    यामीस्ता यातनाः प्राप्य स जीवो वीतकल्मषः । तान्येव पञ्च भूतानि पुनरप्येति भागशः

    yāmīstā yātanāḥ prāpya sa jīvo vītakalmaṣaḥ | tānyeva pañca bhūtāni punarapyeti bhāgaśaḥ

  23. Manu 12.23Open verse →

    एता दृष्ट्वाऽस्य जीवस्य गतीः स्वेनैव चेतसा । धर्मतोऽधर्मतश्चैव धर्मे दध्यात्सदा मनः

    etā dṛṣṭvā'sya jīvasya gatīḥ svenaiva cetasā | dharmato'dharmataścaiva dharme dadhyātsadā manaḥ

  24. Manu 12.24Open verse →

    सत्त्वं रजस्तमश्चैव त्रीन् विद्यादात्मनो गुणान् । यैर्व्याप्यैमान् स्थितो भावान् महान् सर्वानशेषतः

    sattvaṃ rajastamaścaiva trīn vidyādātmano guṇān | yairvyāpyaimān sthito bhāvān mahān sarvānaśeṣataḥ

  25. Manu 12.25Open verse →

    यो यदेषां गुणो देहे साकल्येनातिरिच्यते । स तदा तद्गुणप्रायं तं करोति शरीरिणम्

    yo yadeṣāṃ guṇo dehe sākalyenātiricyate | sa tadā tadguṇaprāyaṃ taṃ karoti śarīriṇam

  26. Manu 12.26Open verse →

    सत्त्वं ज्ञानं तमोऽज्ञानं रागद्वेषौ रजः स्मृतम् । एतद्व्याप्तिमदेतेषां सर्वभूताश्रितं वपुः

    sattvaṃ jñānaṃ tamo'jñānaṃ rāgadveṣau rajaḥ smṛtam | etadvyāptimadeteṣāṃ sarvabhūtāśritaṃ vapuḥ

  27. Manu 12.27Open verse →

    तत्र यत्प्रीतिसंयुक्तं किं चिदात्मनि लक्षयेत् । प्रशान्तमिव शुद्धाभं सत्त्वं तदुपधारयेत्

    tatra yatprītisaṃyuktaṃ kiṃ cidātmani lakṣayet | praśāntamiva śuddhābhaṃ sattvaṃ tadupadhārayet

  28. Manu 12.28Open verse →

    यत्तु दुःखसमायुक्तमप्रीतिकरमात्मनः । तद्रजो प्रतीपं विद्यात्सततं हारि देहिनाम्

    yattu duḥkhasamāyuktamaprītikaramātmanaḥ | tadrajo pratīpaṃ vidyātsatataṃ hāri dehinām

  29. Manu 12.29Open verse →

    हर्तृ यत्तु स्यान् मोहसंयुक्तमव्यक्तं विषयात्मकम् । अप्रतर्क्यमविज्ञेयं तमस्तदुपधारयेत्

    hartṛ yattu syān mohasaṃyuktamavyaktaṃ viṣayātmakam | apratarkyamavijñeyaṃ tamastadupadhārayet

  30. Manu 12.30Open verse →

    त्रयाणामपि चैतेषां गुणानां यः फलोदयः । अग्र्यो मध्यो जघन्यश्च तं प्रवक्ष्याम्यशेषतः

    trayāṇāmapi caiteṣāṃ guṇānāṃ yaḥ phalodayaḥ | agryo madhyo jaghanyaśca taṃ pravakṣyāmyaśeṣataḥ

  31. Manu 12.31Open verse →

    वेदाभ्यासस्तपो ज्ञानं शौचमिन्द्रियनिग्रहः । धर्मक्रियाऽत्मचिन्ता च सात्त्विकं गुणलक्षणम्

    vedābhyāsastapo jñānaṃ śaucamindriyanigrahaḥ | dharmakriyā'tmacintā ca sāttvikaṃ guṇalakṣaṇam

  32. Manu 12.32Open verse →

    आरम्भरुचिताऽधैर्यमसत्कार्यपरिग्रहः । विषयोपसेवा चाजस्रं राजसं गुणलक्षणम्

    ārambharucitā'dhairyamasatkāryaparigrahaḥ | viṣayopasevā cājasraṃ rājasaṃ guṇalakṣaṇam

  33. Manu 12.33Open verse →

    लोभः स्वप्नोऽधृतिः क्रौर्यं नास्तिक्यं भिन्नवृत्तिता । याचिष्णुता प्रमादश्च तामसं गुणलक्षणम्

    lobhaḥ svapno'dhṛtiḥ krauryaṃ nāstikyaṃ bhinnavṛttitā | yāciṣṇutā pramādaśca tāmasaṃ guṇalakṣaṇam

  34. Manu 12.34Open verse →

    त्रयाणामपि चैतेषां गुणानां त्रिषु तिष्ठताम् । इदं सामासिकं ज्ञेयं क्रमशो गुणलक्षणम्

    trayāṇāmapi caiteṣāṃ guṇānāṃ triṣu tiṣṭhatām | idaṃ sāmāsikaṃ jñeyaṃ kramaśo guṇalakṣaṇam

  35. Manu 12.35Open verse →

    यत्कर्म कृत्वा कुर्वंश्च करिष्यंश्चैव लज्जति । तज्ज्ञेयं विदुषा सर्वं तामसं गुणलक्षणम्

    yatkarma kṛtvā kurvaṃśca kariṣyaṃścaiva lajjati | tajjñeyaṃ viduṣā sarvaṃ tāmasaṃ guṇalakṣaṇam

  36. Manu 12.36Open verse →

    येनास्मिन् कर्मणा लोके ख्यातिमिच्छति पुष्कलाम् । न च शोचत्यसम्पत्तौ तद्विज्ञेयं तु राजसम्

    yenāsmin karmaṇā loke khyātimicchati puṣkalām | na ca śocatyasampattau tadvijñeyaṃ tu rājasam

  37. Manu 12.37Open verse →

    यत्सर्वेणेच्छति ज्ञातुं यन्न लज्जति चाचरन् । येन तुष्यति चात्माऽस्य तत्सत्त्वगुणलक्षणम्

    yatsarveṇecchati jñātuṃ yanna lajjati cācaran | yena tuṣyati cātmā'sya tatsattvaguṇalakṣaṇam

  38. Manu 12.38Open verse →

    तमसो लक्षणं कामो रजसस्त्वर्थ उच्यते । सत्त्वस्य लक्षणं धर्मः श्रैष्ठ्यमेषां यथोत्तरम्

    tamaso lakṣaṇaṃ kāmo rajasastvartha ucyate | sattvasya lakṣaṇaṃ dharmaḥ śraiṣṭhyameṣāṃ yathottaram

  39. Manu 12.39Open verse →

    येन यस्तु गुणेनैषां संसरान् प्रतिपद्यते । येन यांस्तु तान् समासेन वक्ष्यामि सर्वस्यास्य यथाक्रमम्

    yena yastu guṇenaiṣāṃ saṃsarān pratipadyate | yena yāṃstu tān samāsena vakṣyāmi sarvasyāsya yathākramam

  40. Manu 12.40Open verse →

    देवत्वं सात्त्विका यान्ति मनुष्यत्वं च राजसाः । तिर्यक्त्वं तामसा नित्यमित्येषा त्रिविधा गतिः

    devatvaṃ sāttvikā yānti manuṣyatvaṃ ca rājasāḥ | tiryaktvaṃ tāmasā nityamityeṣā trividhā gatiḥ

  41. Manu 12.41Open verse →

    त्रिविधा त्रिविधैषा तु विज्ञेया गौणिकी गतिः । अधमा मध्यमाग्र्या च कर्मविद्याविशेषतः

    trividhā trividhaiṣā tu vijñeyā gauṇikī gatiḥ | adhamā madhyamāgryā ca karmavidyāviśeṣataḥ

  42. Manu 12.42Open verse →

    स्थावराः कृमिकीटाश्च मत्स्याः सर्पाः सकच्छपाः । पशवश्च मृगाश्चैव जघन्या तामसी गतिः

    sthāvarāḥ kṛmikīṭāśca matsyāḥ sarpāḥ sakacchapāḥ | paśavaśca mṛgāścaiva jaghanyā tāmasī gatiḥ

  43. Manu 12.43Open verse →

    हस्तिनश्च तुरङ्गाश्च शूद्रा म्लेच्छाश्च गर्हिताः । सिंहा व्याघ्रा वराहाश्च मध्यमा तामसी गतिः

    hastinaśca turaṅgāśca śūdrā mlecchāśca garhitāḥ | siṃhā vyāghrā varāhāśca madhyamā tāmasī gatiḥ

  44. Manu 12.44Open verse →

    चारणाश्च सुपर्णाश्च पुरुषाश्चैव दाम्भिकाः । रक्षांसि च पिशाचाश्च तामसीषूत्तमा गतिः

    cāraṇāśca suparṇāśca puruṣāścaiva dāmbhikāḥ | rakṣāṃsi ca piśācāśca tāmasīṣūttamā gatiḥ

  45. Manu 12.45Open verse →

    झल्ला मल्ला नटाश्चैव पुरुषाः शस्त्रवृत्तयः । द्यूतपानप्रसक्ताश्च जघन्या राजसी गतिः

    jhallā mallā naṭāścaiva puruṣāḥ śastravṛttayaḥ | dyūtapānaprasaktāśca jaghanyā rājasī gatiḥ

  46. Manu 12.46Open verse →

    राजानः क्षत्रियाश्चैव राज्ञां चैव पुरोहिताः । वादयुद्धप्रधानाश्च मध्यमा राजसी गतिः

    rājānaḥ kṣatriyāścaiva rājñāṃ caiva purohitāḥ | vādayuddhapradhānāśca madhyamā rājasī gatiḥ

  47. Manu 12.47Open verse →

    गन्धर्वा गुह्यका यक्षा विबुधानुचराश्च ये । तथैवाप्सरसः सर्वा राजसीषूत्तमा गतिः

    gandharvā guhyakā yakṣā vibudhānucarāśca ye | tathaivāpsarasaḥ sarvā rājasīṣūttamā gatiḥ

  48. Manu 12.48Open verse →

    तापसा यतयो विप्रा ये च वैमानिका गणाः । नक्षत्राणि च दैत्याश्च प्रथमा सात्त्विकी गतिः

    tāpasā yatayo viprā ye ca vaimānikā gaṇāḥ | nakṣatrāṇi ca daityāśca prathamā sāttvikī gatiḥ

  49. Manu 12.49Open verse →

    यज्वान ऋषयो देवा वेदा ज्योतींषि वत्सराः । पितरश्चैव साध्याश्च द्वितीया सात्त्विकी गतिः

    yajvāna ṛṣayo devā vedā jyotīṃṣi vatsarāḥ | pitaraścaiva sādhyāśca dvitīyā sāttvikī gatiḥ

  50. Manu 12.50Open verse →

    ब्रह्मा विश्वसृजो धर्मो महानव्यक्तमेव च । उत्तमां सात्त्विकीमेतां गतिमाहुर्मनीषिणः

    brahmā viśvasṛjo dharmo mahānavyaktameva ca | uttamāṃ sāttvikīmetāṃ gatimāhurmanīṣiṇaḥ

  51. Manu 12.51Open verse →

    एष सर्वः समुद्दिष्टस्त्रिप्रकारस्य कर्मणः । त्रिः।प्रकारस्य त्रिविधस्त्रिविधः कृत्स्नः संसारः सार्वभौतिकः

    eṣa sarvaḥ samuddiṣṭastriprakārasya karmaṇaḥ | triḥ|prakārasya trividhastrividhaḥ kṛtsnaḥ saṃsāraḥ sārvabhautikaḥ

  52. Manu 12.52Open verse →

    इन्द्रियाणां प्रसङ्गेन धर्मस्यासेवनेन च । पापान् संयान्ति संसारानविद्वांसो नराधमाः

    indriyāṇāṃ prasaṅgena dharmasyāsevanena ca | pāpān saṃyānti saṃsārānavidvāṃso narādhamāḥ

  53. Manu 12.53Open verse →

    यां यां योनिं तु जीवोऽयं येन येनैह कर्मणा । क्रमशो याति लोकेऽस्मिंस्तत्तत्सर्वं निबोधत

    yāṃ yāṃ yoniṃ tu jīvo'yaṃ yena yenaiha karmaṇā | kramaśo yāti loke'smiṃstattatsarvaṃ nibodhata

  54. Manu 12.54Open verse →

    बहून् वर्षगणान् घोरान्नरकान् प्राप्य तत्क्षयात् । संसारान् प्रतिपद्यन्ते महापातकिनस्त्विमान्

    bahūn varṣagaṇān ghorānnarakān prāpya tatkṣayāt | saṃsārān pratipadyante mahāpātakinastvimān

  55. Manu 12.55Open verse →

    श्वसूकरखरोष्ट्राणां गोऽजाविमृगपक्षिणाम् । चण्डालपुक्कसानां च ब्रह्महा योनिमृच्छति

    śvasūkarakharoṣṭrāṇāṃ go'jāvimṛgapakṣiṇām | caṇḍālapukkasānāṃ ca brahmahā yonimṛcchati

  56. Manu 12.56Open verse →

    कृमिकीटपतङ्गानां विड्भुजां चैव पक्षिणाम् । हिंस्राणां चैव सत्त्वानां सुरापो ब्राह्मणो व्रजेत्

    kṛmikīṭapataṅgānāṃ viḍbhujāṃ caiva pakṣiṇām | hiṃsrāṇāṃ caiva sattvānāṃ surāpo brāhmaṇo vrajet

  57. Manu 12.57Open verse →

    लूताऽहिसरटानां च तिरश्चां चाम्बुचारिणाम् । हिंस्राणां च पिशाचानां स्तेनो विप्रः सहस्रशः

    lūtā'hisaraṭānāṃ ca tiraścāṃ cāmbucāriṇām | hiṃsrāṇāṃ ca piśācānāṃ steno vipraḥ sahasraśaḥ

  58. Manu 12.58Open verse →

    तृणगुल्मलतानां च क्रव्यादां दंष्ट्रिणामपि । क्रूरकर्मकृतां चैव शतशो गुरुतल्पगः

    tṛṇagulmalatānāṃ ca kravyādāṃ daṃṣṭriṇāmapi | krūrakarmakṛtāṃ caiva śataśo gurutalpagaḥ

  59. Manu 12.59Open verse →

    हिंस्रा भवन्ति क्रव्यादाः कृमयोऽमेध्यभक्षिणः । परस्परादिनः स्तेनाः प्रेत्यान्त्यस्त्रीनिषेविणः

    hiṃsrā bhavanti kravyādāḥ kṛmayo'medhyabhakṣiṇaḥ | parasparādinaḥ stenāḥ pretyāntyastrīniṣeviṇaḥ

  60. Manu 12.60Open verse →

    संयोगं पतितैर्गत्वा परस्यैव च योषितम् । अपहृत्य च विप्रस्वं भवति ब्रह्मराक्षसः

    saṃyogaṃ patitairgatvā parasyaiva ca yoṣitam | apahṛtya ca viprasvaṃ bhavati brahmarākṣasaḥ

  61. Manu 12.61Open verse →

    मणिमुक्ताप्रवालानि हृत्वा लोभेन मानवः । विविधाणि च रत्नानि जायते हेमकर्तृषु

    maṇimuktāpravālāni hṛtvā lobhena mānavaḥ | vividhāṇi ca ratnāni jāyate hemakartṛṣu

  62. Manu 12.62Open verse →

    धान्यं हृत्वा भवत्याखुः कांस्यं हंसो जलं प्लवः । मधु दंशः पयः काको रसं श्वा नकुलो घृतम्

    dhānyaṃ hṛtvā bhavatyākhuḥ kāṃsyaṃ haṃso jalaṃ plavaḥ | madhu daṃśaḥ payaḥ kāko rasaṃ śvā nakulo ghṛtam

  63. Manu 12.63Open verse →

    मांसं गृध्रो वपां मद्गुस्तैलं तैलपकः खगः । चीरीवाकस्तु लवणं बलाका शकुनिर्दधि

    māṃsaṃ gṛdhro vapāṃ madgustailaṃ tailapakaḥ khagaḥ | cīrīvākastu lavaṇaṃ balākā śakunirdadhi

  64. Manu 12.64Open verse →

    कौशेयं तित्तिरिर्हृत्वा क्षौमं हृत्वा तु दर्दुरः । कार्पासतान्तवं क्रौञ्चो गोधा गां वाग्गुदो गुडम्

    kauśeyaṃ tittirirhṛtvā kṣaumaṃ hṛtvā tu darduraḥ | kārpāsatāntavaṃ krauñco godhā gāṃ vāggudo guḍam

  65. Manu 12.65Open verse →

    छुच्छुन्दरिः शुभान् गन्धान् पत्रशाकं तु बर्हिणः । छुच्छुन्दरीः श्वावित्कृतान्नं विविधमकृतान्नं तु शल्यकः

    chucchundariḥ śubhān gandhān patraśākaṃ tu barhiṇaḥ | chucchundarīḥ śvāvitkṛtānnaṃ vividhamakṛtānnaṃ tu śalyakaḥ

  66. Manu 12.66Open verse →

    बको भवति हृत्वाऽग्निं गृहकारी ह्युपस्करम् । रक्तानि हृत्वा वासांसि जायते जीवजीवकः

    bako bhavati hṛtvā'gniṃ gṛhakārī hyupaskaram | raktāni hṛtvā vāsāṃsi jāyate jīvajīvakaḥ

  67. Manu 12.67Open verse →

    वृको मृगैभं व्याघ्रोऽश्वं फलमूलं तु मर्कटः । स्त्रीं ऋक्षः स्तोकको वारि यानान्युष्ट्रः पशूनजः

    vṛko mṛgaibhaṃ vyāghro'śvaṃ phalamūlaṃ tu markaṭaḥ | strīṃ ṛkṣaḥ stokako vāri yānānyuṣṭraḥ paśūnajaḥ

  68. Manu 12.68Open verse →

    यद्वा तद्वा परद्रव्यमपहृत्य बलान्नरः । अवश्यं याति तिर्यक्त्वं जग्ध्वा चैवाहुतं हविः

    yadvā tadvā paradravyamapahṛtya balānnaraḥ | avaśyaṃ yāti tiryaktvaṃ jagdhvā caivāhutaṃ haviḥ

  69. Manu 12.69Open verse →

    स्त्रियोऽप्येतेन कल्पेन हृत्वा दोषमवाप्नुयुः । एतेषामेव जन्तूनां भार्यात्वमुपयान्ति ताः

    striyo'pyetena kalpena hṛtvā doṣamavāpnuyuḥ | eteṣāmeva jantūnāṃ bhāryātvamupayānti tāḥ

  70. Manu 12.70Open verse →

    स्वेभ्यः स्वेभ्यस्तु कर्मभ्यश्च्युता वर्णा ह्यनापदि । पापान् संसृत्य संसारान् प्रेष्यतां यान्ति शत्रुषु

    svebhyaḥ svebhyastu karmabhyaścyutā varṇā hyanāpadi | pāpān saṃsṛtya saṃsārān preṣyatāṃ yānti śatruṣu

  71. Manu 12.71Open verse →

    यान्ति दस्युषु वान्ताश्युल्कामुखः प्रेतो विप्रो धर्मात्स्वकाच्च्युतः । अमेध्यकुणपाशी च क्षत्रियः कटपूतनः

    yānti dasyuṣu vāntāśyulkāmukhaḥ preto vipro dharmātsvakāccyutaḥ | amedhyakuṇapāśī ca kṣatriyaḥ kaṭapūtanaḥ

  72. Manu 12.72Open verse →

    कूटपूतनः मैत्राक्षज्योतिकः प्रेतो वैश्यो भवति पूयभुक् । मैत्राक्षिज्योतिकः चैलाशकश्च भवति शूद्रो धर्मात्स्वकाच्च्युतः

    kūṭapūtanaḥ maitrākṣajyotikaḥ preto vaiśyo bhavati pūyabhuk | maitrākṣijyotikaḥ cailāśakaśca bhavati śūdro dharmātsvakāccyutaḥ

  73. Manu 12.73Open verse →

    यथा यथा निषेवन्ते विषयान् विषयात्मकाः । तथा तथा कुशलता तेषां तेषूपजायते

    yathā yathā niṣevante viṣayān viṣayātmakāḥ | tathā tathā kuśalatā teṣāṃ teṣūpajāyate

  74. Manu 12.74Open verse →

    तेऽभ्यासात्कर्मणां तेषां पापानामल्पबुद्धयः । सम्प्राप्नुवन्ति दुःखानि तासु तास्विह योनिषु

    te'bhyāsātkarmaṇāṃ teṣāṃ pāpānāmalpabuddhayaḥ | samprāpnuvanti duḥkhāni tāsu tāsviha yoniṣu

  75. Manu 12.75Open verse →

    तामिस्रादिषु चोग्रेषु नरकेषु विवर्तनम् । असिपत्रवनादीनि बन्धनछेदनानि च

    tāmisrādiṣu cogreṣu narakeṣu vivartanam | asipatravanādīni bandhanachedanāni ca

  76. Manu 12.76Open verse →

    विविधाश्चैव सम्पीडाः काकोलूकैश्च भक्षणम् । करम्भवालुकातापान् कुम्भीपाकांश्च दारुणान्

    vividhāścaiva sampīḍāḥ kākolūkaiśca bhakṣaṇam | karambhavālukātāpān kumbhīpākāṃśca dāruṇān

  77. Manu 12.77Open verse →

    सम्भवांश्च वियोनीषु दुःखप्रायासु नित्यशः । शीतातपाभिघातांश्च विविधानि भयानि च

    sambhavāṃśca viyonīṣu duḥkhaprāyāsu nityaśaḥ | śītātapābhighātāṃśca vividhāni bhayāni ca

  78. Manu 12.78Open verse →

    असकृद्गर्भवासेषु वासं जन्म च दारुणम् । बन्धनानि च काष्ठानि परप्रेष्यत्वमेव च

    asakṛdgarbhavāseṣu vāsaṃ janma ca dāruṇam | bandhanāni ca kāṣṭhāni parapreṣyatvameva ca

  79. Manu 12.79Open verse →

    कष्टानि बन्धुप्रियवियोगांश्च संवासं चैव दुर्जनैः । द्रव्यार्जनं च नाशं च मित्रामित्रस्य चार्जनम्

    kaṣṭāni bandhupriyaviyogāṃśca saṃvāsaṃ caiva durjanaiḥ | dravyārjanaṃ ca nāśaṃ ca mitrāmitrasya cārjanam

  80. Manu 12.80Open verse →

    जरां चैवाप्रतीकारां व्याधिभिश्चोपपीडनम् । क्लेशांश्च विविधांस्तांस्तान् मृत्युमेव च दुर्जयम्

    jarāṃ caivāpratīkārāṃ vyādhibhiścopapīḍanam | kleśāṃśca vividhāṃstāṃstān mṛtyumeva ca durjayam

  81. Manu 12.81Open verse →

    यादृशेन तु भावेन यद्यत्कर्म निषेवते । तादृशेन शरीरेण तत्तत्फलमुपाश्नुते

    yādṛśena tu bhāvena yadyatkarma niṣevate | tādṛśena śarīreṇa tattatphalamupāśnute

  82. Manu 12.82Open verse →

    एष सर्वः समुद्दिष्टः कर्मणां वः फलोदयः । नैःश्रेयसकरं कर्म विप्रस्येदं निबोधत

    eṣa sarvaḥ samuddiṣṭaḥ karmaṇāṃ vaḥ phalodayaḥ | naiḥśreyasakaraṃ karma viprasyedaṃ nibodhata

  83. Manu 12.83Open verse →

    वेदाभ्यासस्तपो ज्ञानमिन्द्रियाणां च संयमः । अहिंसा गुरुसेवा च निःश्रेयसकरं परम्

    vedābhyāsastapo jñānamindriyāṇāṃ ca saṃyamaḥ | ahiṃsā gurusevā ca niḥśreyasakaraṃ param

  84. Manu 12.84Open verse →

    सर्वेषामपि चैतेषां शुभानामिह कर्मणाम् । किं चित्श्रेयस्करतरं कर्मोक्तं पुरुषं प्रति

    sarveṣāmapi caiteṣāṃ śubhānāmiha karmaṇām | kiṃ citśreyaskarataraṃ karmoktaṃ puruṣaṃ prati

  85. Manu 12.85Open verse →

    सर्वेषामपि चैतेषामात्मज्ञानं परं स्मृतम् । तध्यग्र्यं सर्वविद्यानां प्राप्यते ह्यमृतं ततः

    sarveṣāmapi caiteṣāmātmajñānaṃ paraṃ smṛtam | tadhyagryaṃ sarvavidyānāṃ prāpyate hyamṛtaṃ tataḥ

  86. Manu 12.86Open verse →

    षण्णामेषां तु सर्वेषां कर्मणां प्रेत्य चैह च । श्रेयस्करतरं ज्ञेयं सर्वदा कर्म वैदिकम्

    ṣaṇṇāmeṣāṃ tu sarveṣāṃ karmaṇāṃ pretya caiha ca | śreyaskarataraṃ jñeyaṃ sarvadā karma vaidikam

  87. Manu 12.87Open verse →

    वैदिके कर्मयोगे तु सर्वाण्येतान्यशेषतः । अन्तर्भवन्ति क्रमशस्तस्मिंस्तस्मिन् क्रियाविधौ

    vaidike karmayoge tu sarvāṇyetānyaśeṣataḥ | antarbhavanti kramaśastasmiṃstasmin kriyāvidhau

  88. Manu 12.88Open verse →

    सुखाभ्युदयिकं चैव नैःश्रेयसिकमेव च । प्रवृत्तं च निवृत्तं च द्विविधं कर्म वैदिकम्

    sukhābhyudayikaṃ caiva naiḥśreyasikameva ca | pravṛttaṃ ca nivṛttaṃ ca dvividhaṃ karma vaidikam

  89. Manu 12.89Open verse →

    इह चामुत्र वा काम्यं प्रवृत्तं कर्म कीर्त्यते । निष्कामं ज्ञातपूर्वं तु निवृत्तमुपदिश्यते

    iha cāmutra vā kāmyaṃ pravṛttaṃ karma kīrtyate | niṣkāmaṃ jñātapūrvaṃ tu nivṛttamupadiśyate

  90. Manu 12.90Open verse →

    प्रवृत्तं कर्म संसेव्यं देवानामेति साम्यताम् । निवृत्तं सेवमानस्तु भूतान्यत्येति पञ्च वै

    pravṛttaṃ karma saṃsevyaṃ devānāmeti sāmyatām | nivṛttaṃ sevamānastu bhūtānyatyeti pañca vai

  91. Manu 12.91Open verse →

    सर्वभूतेषु चात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि । समं पश्यन्नात्मयाजी स्वाराज्यमधिगच्छति

    sarvabhūteṣu cātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani | samaṃ paśyannātmayājī svārājyamadhigacchati

  92. Manu 12.92Open verse →

    यथोक्तान्यपि कर्माणि परिहाय द्विजोत्तमः । आत्मज्ञाने शमे च स्याद्वेदाभ्यासे च यत्नवान्

    yathoktānyapi karmāṇi parihāya dvijottamaḥ | ātmajñāne śame ca syādvedābhyāse ca yatnavān

  93. Manu 12.93Open verse →

    एतधि जन्मसाफल्यं ब्राह्मणस्य विशेषतः । प्राप्यैतत्कृतकृत्यो हि द्विजो भवति नान्यथा

    etadhi janmasāphalyaṃ brāhmaṇasya viśeṣataḥ | prāpyaitatkṛtakṛtyo hi dvijo bhavati nānyathā

  94. Manu 12.94Open verse →

    पितृदेवमनुष्याणां वेदश्चक्षुः सनातनम् । अशक्यं चाप्रमेयं च वेदशास्त्रमिति स्थितिः

    pitṛdevamanuṣyāṇāṃ vedaścakṣuḥ sanātanam | aśakyaṃ cāprameyaṃ ca vedaśāstramiti sthitiḥ

  95. Manu 12.95Open verse →

    या वेदबाह्याः स्मृतयो याश्च काश्च कुदृष्टयः । श्रुतयो सर्वास्ता निष्फलाः प्रेत्य तमोनिष्ठा हि ताः स्मृताः

    yā vedabāhyāḥ smṛtayo yāśca kāśca kudṛṣṭayaḥ | śrutayo sarvāstā niṣphalāḥ pretya tamoniṣṭhā hi tāḥ smṛtāḥ

  96. Manu 12.96Open verse →

    उत्पद्यन्ते च्यवन्ते च यान्यतोऽन्यानि कानि चित् । उत्पद्यन्ते विनश्यन्ति तान्यर्वाक्कालिकतया निष्फलान्यनृतानि च

    utpadyante cyavante ca yānyato'nyāni kāni cit | utpadyante vinaśyanti tānyarvākkālikatayā niṣphalānyanṛtāni ca

  97. Manu 12.97Open verse →

    चातुर्वर्ण्यं त्रयो लोकाश्चत्वारश्चाश्रमाः पृथक् । भूतं भव्यं भविष्यं च सर्वं वेदात्प्रसिध्यति

    cāturvarṇyaṃ trayo lokāścatvāraścāśramāḥ pṛthak | bhūtaṃ bhavyaṃ bhaviṣyaṃ ca sarvaṃ vedātprasidhyati

  98. Manu 12.98Open verse →

    भूतं भवद्भविष्यं च शब्दः स्पर्शश्च रूपं च रसो गन्धश्च पञ्चमः । वेदादेव प्रसूयन्ते प्रसूतिर्गुणकर्मतः

    bhūtaṃ bhavadbhaviṣyaṃ ca śabdaḥ sparśaśca rūpaṃ ca raso gandhaśca pañcamaḥ | vedādeva prasūyante prasūtirguṇakarmataḥ

  99. Manu 12.99Open verse →

    बिभर्ति सर्वभूतानि वेदशास्त्रं सनातनम् । तस्मादेतत्परं मन्ये यत्जन्तोरस्य साधनम्

    bibharti sarvabhūtāni vedaśāstraṃ sanātanam | tasmādetatparaṃ manye yatjantorasya sādhanam

  100. Manu 12.100Open verse →

    सेनापत्यं च राज्यं च दण्डनेतृत्वमेव च । सैनापत्यं सर्वलोकाधिपत्यं च वेदशास्त्रविदर्हति

    senāpatyaṃ ca rājyaṃ ca daṇḍanetṛtvameva ca | saināpatyaṃ sarvalokādhipatyaṃ ca vedaśāstravidarhati

  101. Manu 12.101Open verse →

    यथा जातबलो वह्निर्दहत्यार्द्रानपि द्रुमान् । तथा दहति वेदज्ञः कर्मजं दोषमात्मनः

    yathā jātabalo vahnirdahatyārdrānapi drumān | tathā dahati vedajñaḥ karmajaṃ doṣamātmanaḥ

  102. Manu 12.102Open verse →

    वेदशास्त्रार्थतत्त्वज्ञो यत्र तत्राश्रमे वसन् । इहैव लोके तिष्ठन् स ब्रह्मभूयाय कल्पते

    vedaśāstrārthatattvajño yatra tatrāśrame vasan | ihaiva loke tiṣṭhan sa brahmabhūyāya kalpate

  103. Manu 12.103Open verse →

    अज्ञेभ्यो ग्रन्थिनः श्रेष्ठा ग्रन्थिभ्यो धारिणो वराः । धारिभ्यो ज्ञानिनः श्रेष्ठा ज्ञानिभ्यो व्यवसायिनः

    ajñebhyo granthinaḥ śreṣṭhā granthibhyo dhāriṇo varāḥ | dhāribhyo jñāninaḥ śreṣṭhā jñānibhyo vyavasāyinaḥ

  104. Manu 12.104Open verse →

    तपो विद्या च विप्रस्य निःश्रेयसकरं परम् । तपसा किल्बिषं हन्ति विद्ययाऽमृतमश्नुते

    tapo vidyā ca viprasya niḥśreyasakaraṃ param | tapasā kilbiṣaṃ hanti vidyayā'mṛtamaśnute

  105. Manu 12.105Open verse →

    प्रत्यक्षं चानुमानं च शास्त्रं च विविधाऽऽगमम् । त्रयं सुविदितं कार्यं धर्मशुद्धिमभीप्सता

    pratyakṣaṃ cānumānaṃ ca śāstraṃ ca vividhā''gamam | trayaṃ suviditaṃ kāryaṃ dharmaśuddhimabhīpsatā

  106. Manu 12.106Open verse →

    आर्षं धर्मोपदेशं च वेदशास्त्राविरोधिना । यस्तर्केणानुसंधत्ते स धर्मं वेद नैतरः

    ārṣaṃ dharmopadeśaṃ ca vedaśāstrāvirodhinā | yastarkeṇānusaṃdhatte sa dharmaṃ veda naitaraḥ

  107. Manu 12.107Open verse →

    नैःश्रेयसमिदं कर्म यथोदितमशेषतः । मानवस्यास्य शास्त्रस्य रहस्यमुपदिश्यते

    naiḥśreyasamidaṃ karma yathoditamaśeṣataḥ | mānavasyāsya śāstrasya rahasyamupadiśyate

  108. Manu 12.108Open verse →

    उपदेक्ष्यते अनाम्नातेषु धर्मेषु कथं स्यादिति चेद्भवेत् । यं शिष्टा ब्राह्मणा ब्रूयुः स धर्मः स्यादशङ्कितः

    upadekṣyate anāmnāteṣu dharmeṣu kathaṃ syāditi cedbhavet | yaṃ śiṣṭā brāhmaṇā brūyuḥ sa dharmaḥ syādaśaṅkitaḥ

  109. Manu 12.109Open verse →

    धर्मेणाधिगतो यैस्तु वेदः सपरिबृंहणः । ते शिष्टा ब्राह्मणा ज्ञेयाः श्रुतिप्रत्यक्षहेतवः

    dharmeṇādhigato yaistu vedaḥ saparibṛṃhaṇaḥ | te śiṣṭā brāhmaṇā jñeyāḥ śrutipratyakṣahetavaḥ

  110. Manu 12.110Open verse →

    दशावरा वा परिषद्यं धर्मं परिकल्पयेत् । त्र्य्ऽवरा वाऽपि वृत्तस्था तं धर्मं न विचालयेत्

    daśāvarā vā pariṣadyaṃ dharmaṃ parikalpayet | try'varā vā'pi vṛttasthā taṃ dharmaṃ na vicālayet

  111. Manu 12.111Open verse →

    त्रैविद्यो हेतुकस्तर्की नैरुक्तो धर्मपाठकः । त्रयश्चाश्रमिणः पूर्वे परिषत्स्याद्दशावरा

    traividyo hetukastarkī nairukto dharmapāṭhakaḥ | trayaścāśramiṇaḥ pūrve pariṣatsyāddaśāvarā

  112. Manu 12.112Open verse →

    ऋग्वेदविद्यजुर्विद्च सामवेदविदेव च । त्र्य्ऽवरा परिषद्ज्ञेया धर्मसंशयनिर्णये

    ṛgvedavidyajurvidca sāmavedavideva ca | try'varā pariṣadjñeyā dharmasaṃśayanirṇaye

  113. Manu 12.113Open verse →

    एकोऽपि वेदविद्धर्मं यं व्यवस्येद्द्विजोत्तमः । स विज्ञेयः परो धर्मो नाज्ञानामुदितोऽयुतैः

    eko'pi vedaviddharmaṃ yaṃ vyavasyeddvijottamaḥ | sa vijñeyaḥ paro dharmo nājñānāmudito'yutaiḥ

  114. Manu 12.114Open verse →

    अव्रतानाममन्त्राणां जातिमात्रोपजीविनाम् । सहस्रशः समेतानां परिषत्त्वं न विद्यते

    avratānāmamantrāṇāṃ jātimātropajīvinām | sahasraśaḥ sametānāṃ pariṣattvaṃ na vidyate

  115. Manu 12.115Open verse →

    यं वदन्ति तमोभूता मूर्खा धर्ममतद्विदः । तत्पापं शतधा भूत्वा तद्वक्तॄननुगच्छति

    yaṃ vadanti tamobhūtā mūrkhā dharmamatadvidaḥ | tatpāpaṃ śatadhā bhūtvā tadvaktṝnanugacchati

  116. Manu 12.116Open verse →

    एतद्वोऽभिहितं सर्वं निःश्रेयसकरं परम् । अस्मादप्रच्युतो विप्रः प्राप्नोति परमां गतिम्

    etadvo'bhihitaṃ sarvaṃ niḥśreyasakaraṃ param | asmādapracyuto vipraḥ prāpnoti paramāṃ gatim

  117. Manu 12.117Open verse →

    एवं स भगवान् देवो लोकानां हितकाम्यया । धर्मस्य परमं गुह्यं ममेदं सर्वमुक्तवान्

    evaṃ sa bhagavān devo lokānāṃ hitakāmyayā | dharmasya paramaṃ guhyaṃ mamedaṃ sarvamuktavān

  118. Manu 12.118Open verse →

    सर्वमात्मनि सम्पश्येत्सत्चासत्च समाहितः । सर्वं ह्यात्मनि सम्पश्यन्नाधर्मे कुरुते मनः

    sarvamātmani sampaśyetsatcāsatca samāhitaḥ | sarvaṃ hyātmani sampaśyannādharme kurute manaḥ

  119. Manu 12.119Open verse →

    आत्मैव देवताः सर्वाः सर्वमात्मन्यवस्थितम् । आत्मा हि जनयत्येषां कर्मयोगं शरीरिणाम्

    ātmaiva devatāḥ sarvāḥ sarvamātmanyavasthitam | ātmā hi janayatyeṣāṃ karmayogaṃ śarīriṇām

  120. Manu 12.120Open verse →

    खं संनिवेशयेत्खेषु चेष्टनस्पर्शनेऽनिलम् । पक्तिदृष्ट्योः परं तेजः स्नेहेऽपो गां च मूर्तिषु

    khaṃ saṃniveśayetkheṣu ceṣṭanasparśane'nilam | paktidṛṣṭyoḥ paraṃ tejaḥ snehe'po gāṃ ca mūrtiṣu

  121. Manu 12.121Open verse →

    मनसीन्दुं दिशः श्रोत्रे क्रान्ते विष्णुं बले हरम् । वाच्यग्निं मित्रमुत्सर्गे प्रजने च प्रजापतिम्

    manasīnduṃ diśaḥ śrotre krānte viṣṇuṃ bale haram | vācyagniṃ mitramutsarge prajane ca prajāpatim

  122. Manu 12.122Open verse →

    प्रशासितारं सर्वेषामणीयांसमणोरपि । रुक्माभं स्वप्नधीगम्यं विद्यात्तं पुरुषं परम्

    praśāsitāraṃ sarveṣāmaṇīyāṃsamaṇorapi | rukmābhaṃ svapnadhīgamyaṃ vidyāttaṃ puruṣaṃ param

  123. Manu 12.123Open verse →

    एतमेके वदन्त्यग्निं मनुमन्ये प्रजापतिम् । इन्द्रमेके परे प्राणमपरे ब्रह्म शाश्वतम्

    etameke vadantyagniṃ manumanye prajāpatim | indrameke pare prāṇamapare brahma śāśvatam

  124. Manu 12.124Open verse →

    एष सर्वाणि भूतानि पञ्चभिर्व्याप्य मूर्तिभिः । जन्मवृद्धिक्षयैर्नित्यं संसारयति चक्रवत्

    eṣa sarvāṇi bhūtāni pañcabhirvyāpya mūrtibhiḥ | janmavṛddhikṣayairnityaṃ saṃsārayati cakravat

  125. Manu 12.125Open verse →

    एवं यः सर्वभूतेषु पश्यत्यात्मानमात्मना । स सर्वसमतामेत्य ब्रह्माभ्येति परं पदम्

    evaṃ yaḥ sarvabhūteṣu paśyatyātmānamātmanā | sa sarvasamatāmetya brahmābhyeti paraṃ padam

  126. Manu 12.126Open verse →

    इत्येतन् मानवं शास्त्रं भृगुप्रोक्तं पठन् द्विजः । भवत्याचारवान्नित्यं यथेष्टां प्राप्नुयाद्गतिम्

    ityetan mānavaṃ śāstraṃ bhṛguproktaṃ paṭhan dvijaḥ | bhavatyācāravānnityaṃ yatheṣṭāṃ prāpnuyādgatim