Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva
← Verse view|📖 Brihadaranyaka Upanishad · Ch 2
« Ch 1Ch 3 »

Brihadaranyaka Upanishad · अध्याय 2

Adhyaya 2

द्वितीयोऽध्यायः

The two forms of Brahman; Yajnavalkya & Maitreyi.

  1. ॥1॥

  2. ॐ दृप्तबालाकिर्हानूचानो गार्ग्य आस । स होवाचाजातशत्रुं काश्यं ब्रह्म ते ब्रवाणीति । स होवाचाजातशत्रुः सहस्रमेतस्यां वाचि दद्मो जनको जनक इति वै जना धावन्तीति

    oṃ dṛptabālākirhānūcāno gārgya āsa | sa hovācājātaśatruṃ kāśyaṃ brahma te bravāṇīti | sa hovācājātaśatruḥ sahasrametasyāṃ vāci dadmo janako janaka iti vai janā dhāvantīti

  3. स होवाच गार्ग्यो य एवासावादित्ये पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । अतिष्ठाः सर्वेषां भूतानां मूर्धा राजेति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते ऽतिष्ठाः सर्वेषां भूतानां मूर्धा राजा भवति

    sa hovāca gārgyo ya evāsāvāditye puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | atiṣṭhāḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ mūrdhā rājeti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste 'tiṣṭhāḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ mūrdhā rājā bhavati

  4. स होवाच गार्ग्यो य एवासौ चन्द्रे पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । बृहन् पाण्डरवासाः सोमो राजेति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्तेऽहरहर्ह सुतः प्रसुतो भवति नास्यान्नं क्षीयते

    sa hovāca gārgyo ya evāsau candre puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | bṛhan pāṇḍaravāsāḥ somo rājeti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste'haraharha sutaḥ prasuto bhavati nāsyānnaṃ kṣīyate

  5. स होवाच गार्ग्यो य एवासौ विद्युति पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठास्तेजस्वीति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते तेजस्वी ह भवति तेजस्विनी हास्य प्रजा भवति

    sa hovāca gārgyo ya evāsau vidyuti puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhāstejasvīti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste tejasvī ha bhavati tejasvinī hāsya prajā bhavati

  6. स होवाच गार्ग्यो य एवायमाकाशे पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठाः । पूर्णमप्रवर्तीति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते पूर्यते प्रजया पशुभिर्नास्यास्माल्लोकात्प्रजोद्वर्तते

    sa hovāca gārgyo ya evāyamākāśe puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhāḥ | pūrṇamapravartīti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste pūryate prajayā paśubhirnāsyāsmāllokātprajodvartate

  7. स होवाच गार्ग्यो य एवायं वायौ पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । इन्द्रो वैकुण्ठोऽपराजिता सेनेति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते जिष्णुर्हापराजिष्णुर्भवत्यन्यतस्त्यजायी

    sa hovāca gārgyo ya evāyaṃ vāyau puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | indro vaikuṇṭho'parājitā seneti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste jiṣṇurhāparājiṣṇurbhavatyanyatastyajāyī

  8. स होवाच गार्ग्यो य एवायमग्नौ पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । विषासहिरिति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते विषासहिर्ह भवति विषासहिर्हास्य प्रजा भवति

    sa hovāca gārgyo ya evāyamagnau puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | viṣāsahiriti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste viṣāsahirha bhavati viṣāsahirhāsya prajā bhavati

  9. स होवाच गार्ग्यो य एवायमप्सु पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठाः । प्रतिरूप इति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते प्रतिरूपं हैवैनमुपगच्छति नाप्रतिरूपमथो प्रतिरूपोऽस्माज्जायते

    sa hovāca gārgyo ya evāyamapsu puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhāḥ | pratirūpa iti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste pratirūpaṃ haivainamupagacchati nāpratirūpamatho pratirūpo'smājjāyate

  10. स होवाच गार्ग्यो य एवायमादर्शे पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । रोचिष्णुरिति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते रोचिष्णुर्ह भवति रोचिष्णुर्हास्य प्रजा भवत्यथो यैः सन्निगच्छति सर्वांस्तानतिरोचते

    sa hovāca gārgyo ya evāyamādarśe puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | rociṣṇuriti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste rociṣṇurha bhavati rociṣṇurhāsya prajā bhavatyatho yaiḥ sannigacchati sarvāṃstānatirocate

  11. BrU 2.1.10Open verse →

    स होवाच गार्ग्यो य एवायं यन्तं पश्चाछब्दोऽनूदेत्येतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । असुरिति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते सर्वं हैवास्मिंल्लोक आयुरेति नैनं पुरा कालात्प्राणो जहाति

    sa hovāca gārgyo ya evāyaṃ yantaṃ paścāchabdo'nūdetyetamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | asuriti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste sarvaṃ haivāsmiṃlloka āyureti nainaṃ purā kālātprāṇo jahāti

  12. BrU 2.1.11Open verse →

    स होवाच गार्ग्यो य एवायं दिक्षु पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । द्वितीयोऽनपग इति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते द्वितीयवान्ह भवति नास्माद् गणश्छिद्यते

    sa hovāca gārgyo ya evāyaṃ dikṣu puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | dvitīyo'napaga iti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste dvitīyavānha bhavati nāsmād gaṇaśchidyate

  13. BrU 2.1.12Open verse →

    स होवाच गार्ग्यो य एवायं छायामयः पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा । मृत्युरिति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्ते सर्वं हैवास्मिंल्लोक आयुरेति नैनं पुरा कालान्मृत्युरागच्छति

    sa hovāca gārgyo ya evāyaṃ chāyāmayaḥ puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā | mṛtyuriti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāste sarvaṃ haivāsmiṃlloka āyureti nainaṃ purā kālānmṛtyurāgacchati

  14. BrU 2.1.13Open verse →

    स होवाच गार्ग्यो य एवायमात्मनि पुरुष एतमेवाहं ब्रह्मोपास इति । स होवाचाजातशत्रुर्मा मैतस्मिन्संवदिष्ठा आत्मन्वीति वा अहमेतमुपास इति । स य एतमेवमुपास्त आत्मन्वी ह भवत्यात्मन्विनी हास्य प्रजा भवति । स ह तूष्णीमास गार्ग्यः

    sa hovāca gārgyo ya evāyamātmani puruṣa etamevāhaṃ brahmopāsa iti | sa hovācājātaśatrurmā maitasminsaṃvadiṣṭhā ātmanvīti vā ahametamupāsa iti | sa ya etamevamupāsta ātmanvī ha bhavatyātmanvinī hāsya prajā bhavati | sa ha tūṣṇīmāsa gārgyaḥ

  15. BrU 2.1.14Open verse →

    स होवाचाजातशत्रुरेतावन्नू ३ इत्येतावद्धीति । नैतावता विदितं भवतीति । स होवाच गार्ग्य उप त्वा यानीति

    sa hovācājātaśatruretāvannū 3 ityetāvaddhīti | naitāvatā viditaṃ bhavatīti | sa hovāca gārgya upa tvā yānīti

  16. BrU 2.1.15Open verse →

    स होवाचाजातशत्रुः प्रतिलोमं चैतद्यद्ब्राह्मणः क्षत्रियमुपेयाद् ब्रह्म मे वक्ष्यतीति । व्येव त्वा ज्ञपयिष्यामीति । तं पाणावादायोत्तस्थौ । तौ ह पुरुषं सुप्तमाजग्मतुस्तमेतैर्नामभिरामन्त्रयांचक्रे बृहन्पाण्डरवासः सोम राजन्निति । स नोत्तस्थौ । तं पाणिनाऽऽपेषं बोधयांचकार । स होत्तस्थौ

    sa hovācājātaśatruḥ pratilomaṃ caitadyadbrāhmaṇaḥ kṣatriyamupeyād brahma me vakṣyatīti | vyeva tvā jñapayiṣyāmīti | taṃ pāṇāvādāyottasthau | tau ha puruṣaṃ suptamājagmatustametairnāmabhirāmantrayāṃcakre bṛhanpāṇḍaravāsaḥ soma rājanniti | sa nottasthau | taṃ pāṇinā''peṣaṃ bodhayāṃcakāra | sa hottasthau

  17. BrU 2.1.16Open verse →

    स होवाचाजातशत्रुर्यत्रैष एतत् सुप्तोऽभूद् य एष विज्ञानमयः पुरुषः क्वैष तदाऽभूत् कुत एतदागादिति । तदु ह न मेने गार्ग्यः

    sa hovācājātaśatruryatraiṣa etat supto'bhūd ya eṣa vijñānamayaḥ puruṣaḥ kvaiṣa tadā'bhūt kuta etadāgāditi | tadu ha na mene gārgyaḥ

  18. BrU 2.1.17Open verse →

    स होवाचाजातशत्रुर्यत्रैष एतत्।सुप्तोऽभूद् य एष विज्ञानमयः पुरुषस्तदेषां प्राणानां विज्ञानेन विज्ञानमादाय य एषोऽन्तर्हृदय आकाशस्तस्मिञ्छेते । तानि यदा गृह्णाति अथ हैतत्पुरुषः स्वपिति नाम । तद्गृहीत एव प्राणो भवति गृहीता वाग् गृहीतं चक्षुर्गृहीतं श्रोत्रं गृहीतं मनः

    sa hovācājātaśatruryatraiṣa etat|supto'bhūd ya eṣa vijñānamayaḥ puruṣastadeṣāṃ prāṇānāṃ vijñānena vijñānamādāya ya eṣo'ntarhṛdaya ākāśastasmiñchete | tāni yadā gṛhṇāti atha haitatpuruṣaḥ svapiti nāma | tadgṛhīta eva prāṇo bhavati gṛhītā vāg gṛhītaṃ cakṣurgṛhītaṃ śrotraṃ gṛhītaṃ manaḥ

  19. BrU 2.1.18Open verse →

    स यत्रैतत्स्वप्न्यया चरति ते हास्य लोकास्तदुतेव महाराजो भवत्युतेव महाब्राह्मण उतेवोच्चावचं निगच्छति । स यथा महाराजो जानपदान्गृहीत्वा स्वे जनपदे यथाकामं परिवर्तेतैवमेवैष एतत्प्राणान्गृहीत्वा स्वे शरीरे यथाकामं परिवर्तते

    sa yatraitatsvapnyayā carati te hāsya lokāstaduteva mahārājo bhavatyuteva mahābrāhmaṇa utevoccāvacaṃ nigacchati | sa yathā mahārājo jānapadāngṛhītvā sve janapade yathākāmaṃ parivartetaivamevaiṣa etatprāṇāngṛhītvā sve śarīre yathākāmaṃ parivartate

  20. BrU 2.1.19Open verse →

    अथ यदा सुषुप्तो भवति यदा न कस्यचन वेद हिता नाम नाड्यो द्वासप्ततिः सहस्राणि हृदयात्पुरीततमभिप्रतिष्ठन्ते । ताभिः प्रत्यवसृप्य पुरीतति शेते । स यथा कुमारो वा महाराजो वा महाब्राह्मणो वाऽतिघ्नीमानन्दस्य गत्वा शयीतैवमेवैष एतच्छेते

    atha yadā suṣupto bhavati yadā na kasyacana veda hitā nāma nāḍyo dvāsaptatiḥ sahasrāṇi hṛdayātpurītatamabhipratiṣṭhante | tābhiḥ pratyavasṛpya purītati śete | sa yathā kumāro vā mahārājo vā mahābrāhmaṇo vā'tighnīmānandasya gatvā śayītaivamevaiṣa etacchete

  21. BrU 2.1.20Open verse →

    स यथोर्णभिस्तन्तुनोच्चरेद् यथाऽग्नेः क्षुद्रा विष्फुलिङ्गा व्युच्चरन्त्येवमेवास्मादात्मनः सर्वे प्राणाः सर्वे लोकाः सर्वे देवाः सर्वाणि भूतानि व्युच्चरन्ति । सर्वे ॥। व्युच्चरन्ति तस्योपनिषत्सत्यस्य सत्यमिति प्राणा वै सत्यं तेषामेष सत्यम्

    sa yathorṇabhistantunoccared yathā'gneḥ kṣudrā viṣphuliṅgā vyuccarantyevamevāsmādātmanaḥ sarve prāṇāḥ sarve lokāḥ sarve devāḥ sarvāṇi bhūtāni vyuccaranti | sarve ||| vyuccaranti tasyopaniṣatsatyasya satyamiti prāṇā vai satyaṃ teṣāmeṣa satyam

  22. यो ह वै शिशुं साधानं सप्रत्याधानं सस्थूणं सदामं वेद सप्त ह द्विषतो भ्रातृव्यानवरुणद्ध्ययं वाव शिशुर्योऽयं मध्यमः प्राणस्तस्येदमेवाऽऽधानमिदं प्रत्याधानं प्राणः स्थूणाऽन्नं दाम

    yo ha vai śiśuṃ sādhānaṃ sapratyādhānaṃ sasthūṇaṃ sadāmaṃ veda sapta ha dviṣato bhrātṛvyānavaruṇaddhyayaṃ vāva śiśuryo'yaṃ madhyamaḥ prāṇastasyedamevā''dhānamidaṃ pratyādhānaṃ prāṇaḥ sthūṇā'nnaṃ dāma

  23. तमेताः सप्ताक्षितय उपतिष्ठन्ते तद्या इमा अक्षंल्लोहिन्यो राजयस्ताभिरेनं रुद्रोऽन्वायत्तोऽथ या अक्षन्नापस्ताभिः पर्जन्यो या कनीनका तयाऽऽदित्यो यत्कृष्णं, तेनाग्निर्यच्छुक्लं तेनेन्द्रो ऽधरयैनं वर्तन्या पृथिव्यन्वायत्ता द्यौरुत्तरया । नास्यान्नं क्षीयते य एवं वेद

    tametāḥ saptākṣitaya upatiṣṭhante tadyā imā akṣaṃllohinyo rājayastābhirenaṃ rudro'nvāyatto'tha yā akṣannāpastābhiḥ parjanyo yā kanīnakā tayā''dityo yatkṛṣṇaṃ, tenāgniryacchuklaṃ tenendro 'dharayainaṃ vartanyā pṛthivyanvāyattā dyauruttarayā | nāsyānnaṃ kṣīyate ya evaṃ veda

  24. तदेष श्लोको भवति । अर्वाग्बिलश्चमस ऊर्ध्वबुध्नस्तस्मिन्यशो निहितं विश्वरूपम् । तस्याऽऽसत ऋषयः सप्त तीरे वागष्टमी ब्रह्मणा संविदानेति । अर्वाग्बिलश्चमस ऊर्ध्वबुध्न इतीदं तच्छिरः एष ह्यर्वाग्बिलश्चमस ऊर्ध्वबुध्नः । तस्मिन्यशो निहितं विश्वरूपमिति प्राणा वै यशो निहितं विश्वरूपं प्राणानेतदाह । तस्याऽऽसत ऋषयः सप्त तीर इति प्राणा वा ऋषयः प्राणाणेतदाह । वागष्टमी ब्रह्मणा संविदानेति वाग्घ्यष्टमी ब्रह्मणा संवित्ते

    tadeṣa śloko bhavati | arvāgbilaścamasa ūrdhvabudhnastasminyaśo nihitaṃ viśvarūpam | tasyā''sata ṛṣayaḥ sapta tīre vāgaṣṭamī brahmaṇā saṃvidāneti | arvāgbilaścamasa ūrdhvabudhna itīdaṃ tacchiraḥ eṣa hyarvāgbilaścamasa ūrdhvabudhnaḥ | tasminyaśo nihitaṃ viśvarūpamiti prāṇā vai yaśo nihitaṃ viśvarūpaṃ prāṇānetadāha | tasyā''sata ṛṣayaḥ sapta tīra iti prāṇā vā ṛṣayaḥ prāṇāṇetadāha | vāgaṣṭamī brahmaṇā saṃvidāneti vāgghyaṣṭamī brahmaṇā saṃvitte

  25. इमावेव गोतमभरद्वाजावयमेव गोतमोऽयं भरद्वाज इमावेव विश्वामित्रजमदग्नी अयमेव विश्वामित्रोऽयं जमदग्निरिमावेव वसिष्ठकश्यपावयमेव वसिष्ठोऽयं कश्यपो वागेवात्रिर्वाचा ह्यन्नमद्यतेऽत्तिर्ह वै नामैतद्यदत्रिरिति । सर्वस्यात्ता भवति सर्वमस्यान्नं भवति य एवं वेद

    imāveva gotamabharadvājāvayameva gotamo'yaṃ bharadvāja imāveva viśvāmitrajamadagnī ayameva viśvāmitro'yaṃ jamadagnirimāveva vasiṣṭhakaśyapāvayameva vasiṣṭho'yaṃ kaśyapo vāgevātrirvācā hyannamadyate'ttirha vai nāmaitadyadatririti | sarvasyāttā bhavati sarvamasyānnaṃ bhavati ya evaṃ veda

  26. त्वग्वै ग्रहः । स स्पर्शेनातिग्राहेण गृहीतस्त्वचा हि स्पर्शान्वेदयत । इत्येतेऽष्टौ ग्रहा अष्टावतिग्रहाः

    tvagvai grahaḥ | sa sparśenātigrāheṇa gṛhītastvacā hi sparśānvedayata | ityete'ṣṭau grahā aṣṭāvatigrahāḥ

  27. द्वे वाव ब्रह्मणो रूपे मूर्तं चैवामूर्तं च मर्त्यं चामृतं च स्थितं च यच्च सच्च त्यच्च

    dve vāva brahmaṇo rūpe mūrtaṃ caivāmūrtaṃ ca martyaṃ cāmṛtaṃ ca sthitaṃ ca yacca sacca tyacca

  28. तदेतन्मूर्तं यदन्यद्वायोश्चान्तरिक्षाच्चैतन्मर्त्यमेतत्स्थितं एतत्सत् । तस्यैतस्य मूर्तस्यैतस्य मर्त्यस्यैतस्य स्थितस्यैतस्य सत एष रसो य एष तपति सतो ह्येष रसः

    tadetanmūrtaṃ yadanyadvāyoścāntarikṣāccaitanmartyametatsthitaṃ etatsat | tasyaitasya mūrtasyaitasya martyasyaitasya sthitasyaitasya sata eṣa raso ya eṣa tapati sato hyeṣa rasaḥ

  29. अथामूर्तं वायुश्चान्तरिक्षं चैतदमृतमेतद्यदेतत्त्यत् तस्यैतस्यामूर्तस्यै तस्यामृतस्यैतस्य यत एतस्य त्यस्यैष रसो य एष एतस्मिन्मण्डले पुरुषस्तस्य ह्येष रस । इत्यधिदैवतम्

    athāmūrtaṃ vāyuścāntarikṣaṃ caitadamṛtametadyadetattyat tasyaitasyāmūrtasyai tasyāmṛtasyaitasya yata etasya tyasyaiṣa raso ya eṣa etasminmaṇḍale puruṣastasya hyeṣa rasa | ityadhidaivatam

  30. अथाध्यात्ममिदमेव मूर्तं यदन्यत्प्राणाच्च यश्चायमन्तरात्मन्नाकाश एतन्मर्त्यमेतत्स्थितमेतत्सत् तस्यैतस्य मूर्तस्यै तस्य मर्त्यस्यैतस्य स्थितस्यैतस्य सत एष रसो यच्चक्षुः सतो ह्येष रसः

    athādhyātmamidameva mūrtaṃ yadanyatprāṇācca yaścāyamantarātmannākāśa etanmartyametatsthitametatsat tasyaitasya mūrtasyai tasya martyasyaitasya sthitasyaitasya sata eṣa raso yaccakṣuḥ sato hyeṣa rasaḥ

  31. अथामूर्तं प्राणश्च यश्चायमन्तरात्मन्नाकाश एतदमृतमेतद्यद् एतत्त्यं तस्यैतस्यामूर्तस्यैतस्यामृतस्यैतस्य यत एतस्य त्यस्यैष रसो योऽयं दक्षिणेऽक्षन्पुरुषस्त्यस्य ह्येष रसः

    athāmūrtaṃ prāṇaśca yaścāyamantarātmannākāśa etadamṛtametadyad etattyaṃ tasyaitasyāmūrtasyaitasyāmṛtasyaitasya yata etasya tyasyaiṣa raso yo'yaṃ dakṣiṇe'kṣanpuruṣastyasya hyeṣa rasaḥ

  32. तस्य हैतस्य पुरुषस्य रूपम् । यथा माहारजनं वासो यथा पाण्ड्वाविकं यथेन्द्रगोपो यथाऽग्न्यर्चिर्यथा पुण्डरीकं यथा सकृद्विद्युत्तं । सकृद्विद्युत्तेव ह वा अस्य श्रीर्भवति य एवं वेदा थात आदेशो नेति नेति न ह्येतस्मादिति नेत्यन्यत् परमस्त्यथ नामधेयं सत्यस्य सत्यमिति प्राणा वै सत्यं तेषामेष सत्यम्

    tasya haitasya puruṣasya rūpam | yathā māhārajanaṃ vāso yathā pāṇḍvāvikaṃ yathendragopo yathā'gnyarciryathā puṇḍarīkaṃ yathā sakṛdvidyuttaṃ | sakṛdvidyutteva ha vā asya śrīrbhavati ya evaṃ vedā thāta ādeśo neti neti na hyetasmāditi netyanyat paramastyatha nāmadheyaṃ satyasya satyamiti prāṇā vai satyaṃ teṣāmeṣa satyam

  33. मैत्रेयीति होवाच याज्ञवल्क्य उद्यास्यन्वा अरेऽहमस्मात्स्थानादस्मि । हन्त तेऽनया कात्यायन्याऽन्तं करवाणीति

    maitreyīti hovāca yājñavalkya udyāsyanvā are'hamasmātsthānādasmi | hanta te'nayā kātyāyanyā'ntaṃ karavāṇīti

  34. सा होवाच मैत्रेयी यन्नु म इयं भगोः सर्वा पृथिवी वित्तेन पूर्णा स्यात् कथं तेनामृता स्यामिति । नेति होवाच याज्ञवल्क्यो यथैवोपकरणवतां जीवितं तथैव ते जीवितं स्यादमृतत्वस्य तु नाऽऽशाऽस्ति वित्तेनेति

    sā hovāca maitreyī yannu ma iyaṃ bhagoḥ sarvā pṛthivī vittena pūrṇā syāt kathaṃ tenāmṛtā syāmiti | neti hovāca yājñavalkyo yathaivopakaraṇavatāṃ jīvitaṃ tathaiva te jīvitaṃ syādamṛtatvasya tu nā''śā'sti vitteneti

  35. सा होवाच मैत्रेयी येनाहं नामृता स्यां किमहं तेन कुर्याम् । यदेव भगवान्वेद तदेव मे ब्रूहीति

    sā hovāca maitreyī yenāhaṃ nāmṛtā syāṃ kimahaṃ tena kuryām | yadeva bhagavānveda tadeva me brūhīti

  36. स होवाच याज्ञवल्क्यः प्रिया बतारे नः सती प्रियं भाषस एह्यास्स्व व्याख्यास्यामि ते । व्याचक्षाणस्य तु मे निदिध्यासस्वेति

    sa hovāca yājñavalkyaḥ priyā batāre naḥ satī priyaṃ bhāṣasa ehyāssva vyākhyāsyāmi te | vyācakṣāṇasya tu me nididhyāsasveti

  37. BrU 2.4005Open verse →

    आत्मा वा अरे द्रष्टव्यः श्रोतव्यो मन्तव्यो निदिध्यासितव्यः॥

    ātmā vā are draṣṭavyaḥ śrotavyo mantavyo nididhyāsitavyaḥ

    Meaning · English

    The Self, my dear, is to be seen, to be heard, to be reflected upon, to be meditated upon. (Yajnavalkya to Maitreyi — the fourfold sadhana of shravana, manana, nididhyasana.)

  38. ब्रह्म तं परादाद्योऽन्यत्राऽऽत्मनो ब्रह्म वेद क्षत्रं तं परादाद्योऽन्यत्राऽऽत्मनः क्षत्रं वेद लोकास्तं परादुर्योऽन्यत्रात्मनो लोकान्वेद देवास्तं परादुर्योऽन्यत्रात्मनो देवान्वेद भूतानि तं परादुर्योऽन्यत्रात्मनो भूतानि वेद सर्वं तं परादाद् योऽन्यत्रात्मनः सर्वं वेदेदं ब्रह्मेदं क्षत्रमिमे लोका इमे देवा इमानि भूतानीदं सर्वं यदयमात्मा

    brahma taṃ parādādyo'nyatrā''tmano brahma veda kṣatraṃ taṃ parādādyo'nyatrā''tmanaḥ kṣatraṃ veda lokāstaṃ parāduryo'nyatrātmano lokānveda devāstaṃ parāduryo'nyatrātmano devānveda bhūtāni taṃ parāduryo'nyatrātmano bhūtāni veda sarvaṃ taṃ parādād yo'nyatrātmanaḥ sarvaṃ vededaṃ brahmedaṃ kṣatramime lokā ime devā imāni bhūtānīdaṃ sarvaṃ yadayamātmā

  39. स यथा दुन्दुभेर्हन्यमानस्य न बाह्याञ्छब्दाञ्छक्नुयाद् ग्रहणाय दुन्दुभेस्तु ग्रहणेन दुन्दुभ्याघातस्य वा शब्दो गृहीतः

    sa yathā dundubherhanyamānasya na bāhyāñchabdāñchaknuyād grahaṇāya dundubhestu grahaṇena dundubhyāghātasya vā śabdo gṛhītaḥ

  40. स यथा शङ्खस्य ध्मायमानस्य न बाह्याञ्छब्दाञ्छक्नुयाद् ग्रहणाय शङ्खस्य तु ग्रहणेन शङ्खध्मस्य वा शब्दो गृहीतः

    sa yathā śaṅkhasya dhmāyamānasya na bāhyāñchabdāñchaknuyād grahaṇāya śaṅkhasya tu grahaṇena śaṅkhadhmasya vā śabdo gṛhītaḥ

  41. स यथा वीणायै वाद्यमानायै न बाह्याञ्छब्दाञ्छक्नुयाद् ग्रहणाय वीणायै तु ग्रहणेन वीणावादस्य वा शब्दो गृहीतः

    sa yathā vīṇāyai vādyamānāyai na bāhyāñchabdāñchaknuyād grahaṇāya vīṇāyai tu grahaṇena vīṇāvādasya vā śabdo gṛhītaḥ

  42. BrU 2.4.10Open verse →

    स यथाऽऽर्द्रैधाग्नेरभ्याहितात्पृथग्धूमा विनिश्चरन्त्येवं वा अरेऽस्य महतो भूतस्य निःश्वसितमेतद् यदृग्वेदो यजुर्वेदः सामवेदोऽथर्वाङ्गिरस इतिहासः पुराणं विद्या उपनिषदः श्लोकाः सूत्राण्यनुव्याख्यानानि व्याख्यानान्य्सामवेदसथर्वाङ्गिरससितिहासस्पुराणं विद्यासुपनिषदस्श्लोकास्सूत्राणि अनुव्याख्यानानि व्याख्याननि अस्यैवैतानि निःश्वसितानि

    sa yathā''rdraidhāgnerabhyāhitātpṛthagdhūmā viniścarantyevaṃ vā are'sya mahato bhūtasya niḥśvasitametad yadṛgvedo yajurvedaḥ sāmavedo'tharvāṅgirasa itihāsaḥ purāṇaṃ vidyā upaniṣadaḥ ślokāḥ sūtrāṇyanuvyākhyānāni vyākhyānānysāmavedasatharvāṅgirasasitihāsaspurāṇaṃ vidyāsupaniṣadasślokāssūtrāṇi anuvyākhyānāni vyākhyānani asyaivaitāni niḥśvasitāni

  43. BrU 2.4.11Open verse →

    स यथा सर्वासामपां समुद्र एकायनमेवं सर्वेषां स्पर्शानां त्वगेकायनमेवं सर्वेषां गन्धानां नासिकैकायनं एवं सर्वेषां रसानां जिह्वैकायनमेवं सर्वेषां रूपाणां चक्षुरेकायनमेवं सर्वेषां शब्दानां श्रोत्रमेकायनमेवं सर्वेषां सङ्कल्पानां मन एकायनं एवं सर्वासां विद्यानां हृदयमेकायनमेवं सर्वेषां कर्मणां हस्तावेकायनमेवं सर्वेषामानन्दानामुपस्थ एकायनं एवं सर्वेषां विसर्गाणां पायुरेकायनमेवं सर्वेषामध्वनां पादावेकायनमेवं सर्वेषां वदानां वागेकायनम्

    sa yathā sarvāsāmapāṃ samudra ekāyanamevaṃ sarveṣāṃ sparśānāṃ tvagekāyanamevaṃ sarveṣāṃ gandhānāṃ nāsikaikāyanaṃ evaṃ sarveṣāṃ rasānāṃ jihvaikāyanamevaṃ sarveṣāṃ rūpāṇāṃ cakṣurekāyanamevaṃ sarveṣāṃ śabdānāṃ śrotramekāyanamevaṃ sarveṣāṃ saṅkalpānāṃ mana ekāyanaṃ evaṃ sarvāsāṃ vidyānāṃ hṛdayamekāyanamevaṃ sarveṣāṃ karmaṇāṃ hastāvekāyanamevaṃ sarveṣāmānandānāmupastha ekāyanaṃ evaṃ sarveṣāṃ visargāṇāṃ pāyurekāyanamevaṃ sarveṣāmadhvanāṃ pādāvekāyanamevaṃ sarveṣāṃ vadānāṃ vāgekāyanam

  44. BrU 2.4.12Open verse →

    स यथा सैन्धवखिल्य उदके प्रास्त उदकमेवानुविलीयेत न हास्योद्ग्रहणायेव न हास्योद्ग्रहणायैव स्याद् यतो यतस्त्वाददीत लवणमेवैवं वा अर इदं महद् भूतमनन्तमपारं विज्ञानघन एवैतेभ्यो भूतेभ्यः समुत्थाय एतेभ्यस्भूतेभ्यस्समुत्थाय तान्येवानुविनश्यति न प्रेत्य सञ्ज्ञाऽस्तीत्यरे ब्रवीमीति होवाच याज्ञवल्क्यः

    sa yathā saindhavakhilya udake prāsta udakamevānuvilīyeta na hāsyodgrahaṇāyeva na hāsyodgrahaṇāyaiva syād yato yatastvādadīta lavaṇamevaivaṃ vā ara idaṃ mahad bhūtamanantamapāraṃ vijñānaghana evaitebhyo bhūtebhyaḥ samutthāya etebhyasbhūtebhyassamutthāya tānyevānuvinaśyati na pretya sañjñā'stītyare bravīmīti hovāca yājñavalkyaḥ

  45. BrU 2.4.13Open verse →

    सा होवाच मैत्रेय्यत्रैव मा भगवानमूमुहद् न प्रेत्य सञ्ज्ञाऽस्तीति । स होवाच न वा अरेऽहं मोहं ब्रवीम्यलं वा अर इदं विज्ञानाय

    sā hovāca maitreyyatraiva mā bhagavānamūmuhad na pretya sañjñā'stīti | sa hovāca na vā are'haṃ mohaṃ bravīmyalaṃ vā ara idaṃ vijñānāya

  46. BrU 2.4.14Open verse →

    यत्र हि द्वैतमिव भवति तदितर इतरं जिघ्रति तदितर इतरं पश्यति तदितर इतरं शृणोति तदितर इतरमभिवदति तदितर इतरं मनुते तदितर इतरं विजानाति । यत्र वा अस्य सर्वमात्मैवाभूत् तत्केन कं जिघ्रेत् तत्केन कं पश्येत् तत्केन कं शृणुयात् तत्केन कमभिवदेत् तत्केन कं मन्वीत तत्केन कं विजानीयात् । येनेदं सर्वं विजानाति तं केन विजानीयाद् विज्ञातारमरे केन विजानीयादिति

    yatra hi dvaitamiva bhavati taditara itaraṃ jighrati taditara itaraṃ paśyati taditara itaraṃ śṛṇoti taditara itaramabhivadati taditara itaraṃ manute taditara itaraṃ vijānāti | yatra vā asya sarvamātmaivābhūt tatkena kaṃ jighret tatkena kaṃ paśyet tatkena kaṃ śṛṇuyāt tatkena kamabhivadet tatkena kaṃ manvīta tatkena kaṃ vijānīyāt | yenedaṃ sarvaṃ vijānāti taṃ kena vijānīyād vijñātāramare kena vijānīyāditi

  47. इयं पृथिवी सर्वेषां भूतानां मध्वस्यै पृथिव्यै सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्यां पृथिव्यां तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं शारीरस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषः अमृतमयस्पुरुषसयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    iyaṃ pṛthivī sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasyai pṛthivyai sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasyāṃ pṛthivyāṃ tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ śārīrastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣaḥ amṛtamayaspuruṣasayameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  48. इमा आपः सर्वेषां भूतानां मध्वसामपां सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमास्वप्सु तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषः यश्चायमध्यात्मं रैतसस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतं इदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    imā āpaḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasāmapāṃ sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamāsvapsu tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣaḥ yaścāyamadhyātmaṃ raitasastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtaṃ idaṃ brahmedaṃ sarvam

  49. अयमग्निः सर्वेषां भूतानां मध्वस्याग्नेः सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्नग्नौ तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं वाङ्मयस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतं इदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayamagniḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasyāgneḥ sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminnagnau tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ vāṅmayastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtaṃ idaṃ brahmedaṃ sarvam

  50. अयं वायुः सर्वेषां भूतानां मध्वस्य वायोः सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्वायौ तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं प्राणस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतम्। इदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayaṃ vāyuḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasya vāyoḥ sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminvāyau tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ prāṇastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtam| idaṃ brahmedaṃ sarvam

  51. अयमादित्यः सर्वेषां भूतानां मध्वस्याऽऽदित्यस्य सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्नादित्ये तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं चाक्षुषस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayamādityaḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasyā''dityasya sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminnāditye tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ cākṣuṣastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  52. इमा दिशः सर्वेषां भूतानां मध्वासां दिशां सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमासु दिक्षु तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं श्रौत्रः प्रातिश्रुत्कस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    imā diśaḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvāsāṃ diśāṃ sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamāsu dikṣu tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ śrautraḥ prātiśrutkastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  53. अयं चन्द्रः सर्वेषां भूतानां मध्वस्य चन्द्रस्य सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिंश्चन्द्रे तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं मानसस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayaṃ candraḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasya candrasya sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasmiṃścandre tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ mānasastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  54. इयं विद्युत्सर्वेषां भूतानं मध्वस्यै विद्युतः सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्यां विद्युति तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं तैजसस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतं इदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    iyaṃ vidyutsarveṣāṃ bhūtānaṃ madhvasyai vidyutaḥ sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasyāṃ vidyuti tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ taijasastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtaṃ idaṃ brahmedaṃ sarvam

  55. अयं स्तनयित्नुः सर्वेषां भूतानां मध्वस्य स्तनयित्नोः सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्स्तनयित्नौ तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं शाब्दः सौवरस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो ऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayaṃ stanayitnuḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasya stanayitnoḥ sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminstanayitnau tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ śābdaḥ sauvarastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo 'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  56. BrU 2.5.10Open verse →

    अयमाकाशः सर्वेषां भूतानां मध्वस्याऽऽकाशस्य सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्नाकाशे तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं हृद्याकाशस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषः ऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayamākāśaḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasyā''kāśasya sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminnākāśe tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ hṛdyākāśastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣaḥ 'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  57. BrU 2.5.11Open verse →

    अयं धर्मः सर्वेषां भूतानां मध्वस्य धर्मस्य सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्धर्मे तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं धार्मस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतं इदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayaṃ dharmaḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasya dharmasya sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasmindharme tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ dhārmastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtaṃ idaṃ brahmedaṃ sarvam

  58. BrU 2.5.12Open verse →

    इदं सत्यं सर्वेषां भूतानां मध्वस्य सत्यस्य सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्सत्ये तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं सात्यस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    idaṃ satyaṃ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasya satyasya sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminsatye tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ sātyastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  59. BrU 2.5.13Open verse →

    इदं मानुषं सर्वेषां भूतानां मध्वस्य मानुषस्य सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्मानुषे तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमध्यात्मं मानुषस्तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    idaṃ mānuṣaṃ sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasya mānuṣasya sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminmānuṣe tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamadhyātmaṃ mānuṣastejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  60. BrU 2.5.14Open verse →

    अयमात्मा सर्वेषां भूतानां मध्वस्याऽऽत्मनः सर्वाणि भूतानि मधु यश्चायमस्मिन्नात्मनि तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषो यश्चायमात्मा तेजोमयोऽमृतमयः पुरुषोऽयमेव स योऽयमात्मेदममृतमिदं ब्रह्मेदं सर्वम्

    ayamātmā sarveṣāṃ bhūtānāṃ madhvasyā''tmanaḥ sarvāṇi bhūtāni madhu yaścāyamasminnātmani tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo yaścāyamātmā tejomayo'mṛtamayaḥ puruṣo'yameva sa yo'yamātmedamamṛtamidaṃ brahmedaṃ sarvam

  61. BrU 2.5.15Open verse →

    स वा अयमात्मा सर्वेषां भूतानामधिपतिः सर्वेषां भूतानां राजा । तद्यथा रथनाभौ च रथनेमौ चाराः सर्वे समर्पिता एवमेवास्मिन्नात्मनि सर्वाणि भूतानि सर्वे देवाः सर्वे लोकाः सर्वे प्राणाः सर्व एत आत्मानः समर्पिताः

    sa vā ayamātmā sarveṣāṃ bhūtānāmadhipatiḥ sarveṣāṃ bhūtānāṃ rājā | tadyathā rathanābhau ca rathanemau cārāḥ sarve samarpitā evamevāsminnātmani sarvāṇi bhūtāni sarve devāḥ sarve lokāḥ sarve prāṇāḥ sarva eta ātmānaḥ samarpitāḥ

  62. BrU 2.5.16Open verse →

    इदं वै तन्मधु दध्यङ्ङाथर्वणोऽश्विभ्यामुवाच । उवाच तदेतदृषिः पश्यन्नवोचत् । तद्वां नरा सनये दंस उग्रं आविष्कृणोमि तन्यतुर्न वृष्टिम् । दध्यङ् ह यन्मध्वाथर्वणो वां अश्वस्य शीर्ष्णा प्र यदीमुवाचेति

    idaṃ vai tanmadhu dadhyaṅṅātharvaṇo'śvibhyāmuvāca | uvāca tadetadṛṣiḥ paśyannavocat | tadvāṃ narā sanaye daṃsa ugraṃ āviṣkṛṇomi tanyaturna vṛṣṭim | dadhyaṅ ha yanmadhvātharvaṇo vāṃ aśvasya śīrṣṇā pra yadīmuvāceti

  63. BrU 2.5.17Open verse →

    इदं वै तन्मधु दध्यङ्ङाथर्वणोऽश्विभ्यामुवाच । तदेतदृषिः पश्यन्नवोचत् । आथर्वणायाश्विनौ दधीचेऽश्व्यं शिरः प्रत्यैरयतम् । स वां मधु प्रवोचदृतायन् त्वाष्ट्रं यद् दस्रावपि कक्ष्यं वामिति

    idaṃ vai tanmadhu dadhyaṅṅātharvaṇo'śvibhyāmuvāca | tadetadṛṣiḥ paśyannavocat | ātharvaṇāyāśvinau dadhīce'śvyaṃ śiraḥ pratyairayatam | sa vāṃ madhu pravocadṛtāyan tvāṣṭraṃ yad dasrāvapi kakṣyaṃ vāmiti

  64. BrU 2.5.18Open verse →

    इदं वै तन्मधु दध्यङ्ङाथर्वणोऽश्विभ्यामुवाच । तदेतदृषिः पश्यन्नवोचत् पुरश्चक्रे द्विपदः पुरश्चक्रे चतुष्पदः । पुरः स पक्षी भूत्वा पुरः पुरुष आविशदिति । स वा अयं पुरुषः सर्वासु पूर्षु पुरिशयो नैनेन किंचनानावृतं नैनेन किंचनासंवृतम्

    idaṃ vai tanmadhu dadhyaṅṅātharvaṇo'śvibhyāmuvāca | tadetadṛṣiḥ paśyannavocat puraścakre dvipadaḥ puraścakre catuṣpadaḥ | puraḥ sa pakṣī bhūtvā puraḥ puruṣa āviśaditi | sa vā ayaṃ puruṣaḥ sarvāsu pūrṣu puriśayo nainena kiṃcanānāvṛtaṃ nainena kiṃcanāsaṃvṛtam

  65. BrU 2.5.19Open verse →

    इदं वै तन्मधु दध्यङ्ङाथर्वणोऽश्विभ्यामुवाच । तदेतदृषिः पश्यन्नवोचत् । रूपंरूपं प्रतिरूपो बभूव तदस्य रूपं प्रतिचक्षणाय । इन्द्रो मायाभिः पुरुरूप ईयते युक्ता ह्यस्य हरयः शता दशेतिययं वै हरयोऽयं वै दश च सहस्रणि बहूनि चानन्तानि च । तदेतद्ब्रह्मापूर्वमनपरमनन्तरमबाह्यमयमात्मा ब्रह्म सर्वानुभूरित्यनुशासनम्

    idaṃ vai tanmadhu dadhyaṅṅātharvaṇo'śvibhyāmuvāca | tadetadṛṣiḥ paśyannavocat | rūpaṃrūpaṃ pratirūpo babhūva tadasya rūpaṃ praticakṣaṇāya | indro māyābhiḥ pururūpa īyate yuktā hyasya harayaḥ śatā daśetiyayaṃ vai harayo'yaṃ vai daśa ca sahasraṇi bahūni cānantāni ca | tadetadbrahmāpūrvamanaparamanantaramabāhyamayamātmā brahma sarvānubhūrityanuśāsanam

  66. अथ वंशः पौतिमाष्यो गौपवनाद् गौपवनः पौतिमाष्यात् पौतिमाष्यो गौपवनाद् गौपवनः कौशिकात् कौशिकः कौण्डिन्यात् कौण्डिन्यः शाण्डिल्याच्छाण्डिल्यः कौशिकाच्च गौतमाच्च गौतमः

    atha vaṃśaḥ pautimāṣyo gaupavanād gaupavanaḥ pautimāṣyāt pautimāṣyo gaupavanād gaupavanaḥ kauśikāt kauśikaḥ kauṇḍinyāt kauṇḍinyaḥ śāṇḍilyācchāṇḍilyaḥ kauśikācca gautamācca gautamaḥ

  67. आग्निवेश्यादग्निवेश्यः शाण्डिल्याच्चानभिम्लाताच्चानभिम्लात आनभिम्लातादनभिम्लात अनभिम्लातादनभिम्लातो गौतमाद् गौतमः सैतवप्राचीनयोग्याभ्यां, सैतवप्राचीनयोग्यौ पाराशर्यात् पाराशर्यो भारद्वाजाद् भारद्वाजो भारद्वाजाच्च गौतमाच्च गौतमो भारद्वाजाद् भारद्वाजः पाराशर्यात् पाराशर्यो वैजवापायनाद् वैजवापायनः कौशिकायनेः कौशिकायनिः

    āgniveśyādagniveśyaḥ śāṇḍilyāccānabhimlātāccānabhimlāta ānabhimlātādanabhimlāta anabhimlātādanabhimlāto gautamād gautamaḥ saitavaprācīnayogyābhyāṃ, saitavaprācīnayogyau pārāśaryāt pārāśaryo bhāradvājād bhāradvājo bhāradvājācca gautamācca gautamo bhāradvājād bhāradvājaḥ pārāśaryāt pārāśaryo vaijavāpāyanād vaijavāpāyanaḥ kauśikāyaneḥ kauśikāyaniḥ

  68. घृतकौशिकाद् घृतकौशिकः पाराशर्यायणात् पारशर्यायणः पाराशर्यात् पाराशर्यो जातूकर्ण्याज् जातूकर्ण्य आसुरायणाच्च यास्काच्च्- ऽऽसुरायणस्त्रैवणेस्त्रैवणिरौपजन्धनेरौपजन्धनिरासुरासुरिर्भारद्वाजाद् भारद्वाज आत्रेयादत्रेयो माण्टेर्माण्टिर्गौतमाद् गौतमो गौतमाद् गौतमो वात्स्याद् वात्स्यः शाण्डिल्याच्छाण्डिल्यः कैशोर्यात्काप्यात् कैशोर्यः काप्यः कुमारहारितात् कुमारहारितो गालवाद् गालवो विदर्भीकौण्डिन्याद् विदर्भीकौण्डिन्यो वत्सनपातो बाभ्रवाद् वत्सनपाद्बाभ्रवः पथः सौभरात् पन्थाः सौभरोऽयास्यादाङ्गिरसादयास्य आङ्गिरस आभूतेस्त्वाष्ट्रादाभूतिस्त्वाष्ट्रो विश्वरूपात्त्वाष्ट्राद् विश्वरूपस्त्वाष्ट्रोऽश्विभ्यामश्विनौ दधीच आथर्वणाद् दध्यङ्ङाथर्वणोऽथर्वणो दैवादथर्वा दैवो मृत्योः प्राध्वंसनान् मृत्युः प्राध्वंसनः प्रध्वंसनात् प्रध्वंसन एकर्षेः एकर्षिर्विप्रचित्तेर्विप्रचित्तिर्व्यष्टेर्व्यष्टिः सनारोः सनारुः सनातनात् सनातनः सनगात् सनगः परमेष्ठिनः परमेष्ठी ब्रह्मणो ब्रह्म स्वयम्भु ब्रह्मणे नमः

    ghṛtakauśikād ghṛtakauśikaḥ pārāśaryāyaṇāt pāraśaryāyaṇaḥ pārāśaryāt pārāśaryo jātūkarṇyāj jātūkarṇya āsurāyaṇācca yāskācc- ''surāyaṇastraivaṇestraivaṇiraupajandhaneraupajandhanirāsurāsurirbhāradvājād bhāradvāja ātreyādatreyo māṇṭermāṇṭirgautamād gautamo gautamād gautamo vātsyād vātsyaḥ śāṇḍilyācchāṇḍilyaḥ kaiśoryātkāpyāt kaiśoryaḥ kāpyaḥ kumārahāritāt kumārahārito gālavād gālavo vidarbhīkauṇḍinyād vidarbhīkauṇḍinyo vatsanapāto bābhravād vatsanapādbābhravaḥ pathaḥ saubharāt panthāḥ saubharo'yāsyādāṅgirasādayāsya āṅgirasa ābhūtestvāṣṭrādābhūtistvāṣṭro viśvarūpāttvāṣṭrād viśvarūpastvāṣṭro'śvibhyāmaśvinau dadhīca ātharvaṇād dadhyaṅṅātharvaṇo'tharvaṇo daivādatharvā daivo mṛtyoḥ prādhvaṃsanān mṛtyuḥ prādhvaṃsanaḥ pradhvaṃsanāt pradhvaṃsana ekarṣeḥ ekarṣirvipracittervipracittirvyaṣṭervyaṣṭiḥ sanāroḥ sanāruḥ sanātanāt sanātanaḥ sanagāt sanagaḥ parameṣṭhinaḥ parameṣṭhī brahmaṇo brahma svayambhu brahmaṇe namaḥ