Vishnu Sahasranama · अध्याय 3
Uttara-Bhaga (Phalashruti)
फलश्रुतिः
The fruits of the chant and concluding praise.
- VSN 3.1Open verse →
भीष्म उवाच --- इतीदं कीर्तनीयस्य केशवस्य महात्मनः । नाम्नां सहस्रं दिव्यानामशेषेण प्रकीर्तितम्
bhīṣma uvāca --- itīdaṃ kīrtanīyasya keśavasya mahātmanaḥ | nāmnāṃ sahasraṃ divyānāmaśeṣeṇa prakīrtitam
- VSN 3.2Open verse →
य इदं शृणुयान्नित्यं यश्चापि परिकीर्तयेत् । नाशुभं प्राप्नुयात्किञ्चित्सोऽमुत्रेह च मानवः
ya idaṃ śṛṇuyānnityaṃ yaścāpi parikīrtayet | nāśubhaṃ prāpnuyātkiñcitso'mutreha ca mānavaḥ
- VSN 3.3Open verse →
वेदान्तगो ब्राह्मणः स्यात्क्षत्रियो विजयी भवेत् । वैश्यो धनसमृद्धः स्याच्छूद्रः सुखमवाप्नुयात्
vedāntago brāhmaṇaḥ syātkṣatriyo vijayī bhavet | vaiśyo dhanasamṛddhaḥ syācchūdraḥ sukhamavāpnuyāt
- VSN 3.4Open verse →
धर्मार्थी प्राप्नुयाद्धर्ममर्थार्थी चार्थमाप्नुयात् । कामानवाप्नुयात्कामी प्रजार्थी प्राप्नुयात्प्रजाम्
dharmārthī prāpnuyāddharmamarthārthī cārthamāpnuyāt | kāmānavāpnuyātkāmī prajārthī prāpnuyātprajām
- VSN 3.5Open verse →
भक्तिमान् यः सदोत्थाय शुचिस्तद्गतमानसः । सहस्रं वासुदेवस्य नाम्नामेतत्प्रकीर्तयेत्
bhaktimān yaḥ sadotthāya śucistadgatamānasaḥ | sahasraṃ vāsudevasya nāmnāmetatprakīrtayet
- VSN 3.6Open verse →
यशः प्राप्नोति विपुलं ज्ञातिप्राधान्यमेव च । अचलां श्रियमाप्नोति श्रेयः प्राप्नोत्यनुत्तमम्
yaśaḥ prāpnoti vipulaṃ jñātiprādhānyameva ca | acalāṃ śriyamāpnoti śreyaḥ prāpnotyanuttamam
- VSN 3.7Open verse →
न भयं क्वचिदाप्नोति वीर्यं तेजश्च विन्दति । भवत्यरोगो द्युतिमान्बलरूपगुणान्वितः
na bhayaṃ kvacidāpnoti vīryaṃ tejaśca vindati | bhavatyarogo dyutimānbalarūpaguṇānvitaḥ
- VSN 3.8Open verse →
रोगार्तो मुच्यते रोगाद्बद्धो मुच्येत बन्धनात् । भयान्मुच्येत भीतस्तु मुच्येतापन्न आपदः
rogārto mucyate rogādbaddho mucyeta bandhanāt | bhayānmucyeta bhītastu mucyetāpanna āpadaḥ
- VSN 3.9Open verse →
दुर्गाण्यतितरत्याशु पुरुषः पुरुषोत्तमम् । स्तुवन्नामसहस्रेण नित्यं भक्तिसमन्वितः
durgāṇyatitaratyāśu puruṣaḥ puruṣottamam | stuvannāmasahasreṇa nityaṃ bhaktisamanvitaḥ
- VSN 3.10Open verse →
वासुदेवाश्रयो मर्त्यो वासुदेवपरायणः । सर्वपापविशुद्धात्मा याति ब्रह्म सनातनम्
vāsudevāśrayo martyo vāsudevaparāyaṇaḥ | sarvapāpaviśuddhātmā yāti brahma sanātanam
- VSN 3.11Open verse →
न वासुदेवभक्तानामशुभं विद्यते क्वचित् । जन्ममृत्युजराव्याधिभयं नैवोपजायते
na vāsudevabhaktānāmaśubhaṃ vidyate kvacit | janmamṛtyujarāvyādhibhayaṃ naivopajāyate
- VSN 3.12Open verse →
इमं स्तवमधीयानः श्रद्धाभक्तिसमन्वितः । युज्येतात्मसुखक्षान्तिश्रीधृतिस्मृतिकीर्तिभिः
imaṃ stavamadhīyānaḥ śraddhābhaktisamanvitaḥ | yujyetātmasukhakṣāntiśrīdhṛtismṛtikīrtibhiḥ
- VSN 3.13Open verse →
न क्रोधो न च मात्सर्यं न लोभो नाशुभा मतिः । भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां पुरुषोत्तमे
na krodho na ca mātsaryaṃ na lobho nāśubhā matiḥ | bhavanti kṛtapuṇyānāṃ bhaktānāṃ puruṣottame
- VSN 3.14Open verse →
द्यौः सचन्द्रार्कनक्षत्रा खं दिशो भूर्महोदधिः । वासुदेवस्य वीर्येण विधृतानि महात्मनः
dyauḥ sacandrārkanakṣatrā khaṃ diśo bhūrmahodadhiḥ | vāsudevasya vīryeṇa vidhṛtāni mahātmanaḥ
- VSN 3.15Open verse →
ससुरासुरगन्धर्वं सयक्षोरगराक्षसम् । जगद्वशे वर्ततेदं कृष्णस्य सचराचरम्
sasurāsuragandharvaṃ sayakṣoragarākṣasam | jagadvaśe vartatedaṃ kṛṣṇasya sacarācaram
- VSN 3.16Open verse →
इन्द्रियाणि मनो बुद्धिः सत्त्वं तेजो बलं धृतिः । वासुदेवात्मकान्याहुः क्षेत्रं क्षेत्रज्ञ एव च
indriyāṇi mano buddhiḥ sattvaṃ tejo balaṃ dhṛtiḥ | vāsudevātmakānyāhuḥ kṣetraṃ kṣetrajña eva ca
- VSN 3.17Open verse →
सर्वागमानामाचारः प्रथमं परिकल्प्यते । (परिकल्पते, परिकल्पितः) आचारप्रभवो धर्मो धर्मस्य प्रभुरच्युतः
sarvāgamānāmācāraḥ prathamaṃ parikalpyate | (parikalpate, parikalpitaḥ) ācāraprabhavo dharmo dharmasya prabhuracyutaḥ
- VSN 3.18Open verse →
ऋषयः पितरो देवा महाभूतानि धातवः । जङ्गमाजङ्गमं चेदं जगन्नारायणोद्भवम्
ṛṣayaḥ pitaro devā mahābhūtāni dhātavaḥ | jaṅgamājaṅgamaṃ cedaṃ jagannārāyaṇodbhavam
- VSN 3.19Open verse →
योगो ज्ञानं तथा साङ्ख्यं विद्याः शिल्पादिकर्म च । वेदाः शास्त्राणि विज्ञानमेतत्सर्वं जनार्दनात्
yogo jñānaṃ tathā sāṅkhyaṃ vidyāḥ śilpādikarma ca | vedāḥ śāstrāṇi vijñānametatsarvaṃ janārdanāt
- VSN 3.20Open verse →
एको विष्णुर्महद्भूतं पृथग्भूतान्यनेकशः । त्रींल्लोकान्व्याप्य भूतात्मा भुङ्क्ते विश्वभुगव्ययः
eko viṣṇurmahadbhūtaṃ pṛthagbhūtānyanekaśaḥ | trīṃllokānvyāpya bhūtātmā bhuṅkte viśvabhugavyayaḥ
- VSN 3.21Open verse →
इमं स्तवं भगवतो विष्णोर्व्यासेन कीर्तितम् । पठेद्य इच्छेत्पुरुषः श्रेयः प्राप्तुं सुखानि च
imaṃ stavaṃ bhagavato viṣṇorvyāsena kīrtitam | paṭhedya icchetpuruṣaḥ śreyaḥ prāptuṃ sukhāni ca
- VSN 3.22Open verse →
विश्वेश्वरमजं देवं जगतः प्रभुमव्ययम् । भजन्ति ये पुष्कराक्षं न ते यान्ति पराभवम्
viśveśvaramajaṃ devaṃ jagataḥ prabhumavyayam | bhajanti ye puṣkarākṣaṃ na te yānti parābhavam
- VSN 3.23Open verse →
न ते यान्ति पराभवम् ॐ नम इति । अर्जुन उवाच --- पद्मपत्रविशालाक्ष पद्मनाभ सुरोत्तम । भक्तानामनुरक्तानां त्राता भव जनार्दन
na te yānti parābhavam oṃ nama iti | arjuna uvāca --- padmapatraviśālākṣa padmanābha surottama | bhaktānāmanuraktānāṃ trātā bhava janārdana
- VSN 3.24Open verse →
श्रीभगवानुवाच --- यो मां नामसहस्रेण स्तोतुमिच्छति पाण्डव । सोहऽमेकेन श्लोकेन स्तुत एव न संशयः
śrībhagavānuvāca --- yo māṃ nāmasahasreṇa stotumicchati pāṇḍava | soha'mekena ślokena stuta eva na saṃśayaḥ
- VSN 3.25Open verse →
स्तुत एव न संशय ॐ नम इति । व्यास उवाच --- वासनाद्वासुदेवस्य वासितं भुवनत्रयम् । सर्वभूतनिवासोऽसि वासुदेव नमोऽस्तु ते
stuta eva na saṃśaya oṃ nama iti | vyāsa uvāca --- vāsanādvāsudevasya vāsitaṃ bhuvanatrayam | sarvabhūtanivāso'si vāsudeva namo'stu te
- VSN 3.26Open verse →
श्रीवासुदेव नमोऽस्तु त ॐ नम इति । पार्वत्युवाच --- केनोपायेन लघुना विष्णोर्नामसहस्रकम् । पठ्यते पण्डितैर्नित्यं श्रोतुमिच्छाम्यहं प्रभो
śrīvāsudeva namo'stu ta oṃ nama iti | pārvatyuvāca --- kenopāyena laghunā viṣṇornāmasahasrakam | paṭhyate paṇḍitairnityaṃ śrotumicchāmyahaṃ prabho
- VSN 3.27Open verse →
ईश्वर उवाच --- श्रीरामरामरामेति रमे रामे मनोरमे । (रामरामेति रामेति) सहस्रनामतत्तुल्यं रामनाम वरानने
īśvara uvāca --- śrīrāmarāmarāmeti rame rāme manorame | (rāmarāmeti rāmeti) sahasranāmatattulyaṃ rāmanāma varānane
- VSN 3.28Open verse →
श्रीरामनाम वरानन ॐ नम इति । ब्रह्मोवाच --- नमोऽस्त्वनन्ताय सहस्रमूर्तये सहस्रपादाक्षिशिरोरुबाहवे । सहस्रनाम्ने पुरुषाय शाश्वते सहस्रकोटियुगधारिणे नमः
śrīrāmanāma varānana oṃ nama iti | brahmovāca --- namo'stvanantāya sahasramūrtaye sahasrapādākṣiśirorubāhave | sahasranāmne puruṣāya śāśvate sahasrakoṭiyugadhāriṇe namaḥ
- VSN 3.29Open verse →
सहस्रकोटियुगधारिणे नम ॐ नम इति । ॐ तत्सदिति श्रीमहाभारते शतसाहस्र्यां संहितायां वैयासिक्यामानुशासनिके पर्वणि भीष्मयुधिष्ठिरसंवादे श्रीविष्णोर्दिव्यसहस्रनामस्तोत्रम् ॥ सञ्जय उवाच --- यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः । तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम
sahasrakoṭiyugadhāriṇe nama oṃ nama iti | oṃ tatsaditi śrīmahābhārate śatasāhasryāṃ saṃhitāyāṃ vaiyāsikyāmānuśāsanike parvaṇi bhīṣmayudhiṣṭhirasaṃvāde śrīviṣṇordivyasahasranāmastotram || sañjaya uvāca --- yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo yatra pārtho dhanurdharaḥ | tatra śrīrvijayo bhūtirdhruvā nītirmatirmama
- VSN 3.30Open verse →
श्रीभगवानुवाच --- अनन्याश्चिन्तयन्तो मां ये जनाः पर्युपासते । तेषां नित्याभियुक्तानां योगक्षेमं वहाम्यहम्
śrībhagavānuvāca --- ananyāścintayanto māṃ ye janāḥ paryupāsate | teṣāṃ nityābhiyuktānāṃ yogakṣemaṃ vahāmyaham
- VSN 3.31Open verse →
परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम् । धर्मसंस्थापनार्थाय सम्भवामि युगे युगे
paritrāṇāya sādhūnāṃ vināśāya ca duṣkṛtām | dharmasaṃsthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge
- VSN 3.32Open verse →
आर्ता विषण्णाः शिथिलाश्च भीता घोरेषु च व्याधिषु वर्तमानाः । सङ्कीर्त्य नारायणशब्दमात्रं विमुक्तदुःखाः सुखिनो भवन्ति
ārtā viṣaṇṇāḥ śithilāśca bhītā ghoreṣu ca vyādhiṣu vartamānāḥ | saṅkīrtya nārāyaṇaśabdamātraṃ vimuktaduḥkhāḥ sukhino bhavanti
- VSN 3.33Open verse →
(भवन्तु) कायेन वाचा मनसेन्द्रियैर्वा बुद्ध्यात्मना वा प्रकृतेः स्वभावात् । (प्रकृतिस्वभावात् ।) करोमि यद्यत् सकलं परस्मै नारायणायेति समर्पयामि
(bhavantu) kāyena vācā manasendriyairvā buddhyātmanā vā prakṛteḥ svabhāvāt | (prakṛtisvabhāvāt |) karomi yadyat sakalaṃ parasmai nārāyaṇāyeti samarpayāmi