Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva
← Verse view|📖 Katha Upanishad · Ch 1
Ch 2 »

Katha Upanishad · अध्याय 1

Adhyaya 1 · Valli 1

प्रथमा वल्ली

Nachiketa is sent to Yama; he waits three nights.

  1. {Pअर्त् ई} {छन्तो ई} OM ushan ha vai vAjashravasaH sarvavedasaM dadau | tasya ha nachiketA nAma putra Asa

    {Part ī} {chanto ī} OM ushan ha vai vAjashravasaH sarvavedasaM dadau | tasya ha nachiketA nAma putra Asa

  2. तँ ह कुमारँ सन्तं दक्षिणासु नीयमानासु श्रद्धाविवेश सोऽमन्यत

    ta~ ha kumāra~ santaṃ dakṣiṇāsu nīyamānāsu śraddhāviveśa so'manyata

  3. पीतोदका जग्धतृणा दुग्धदोहा निरिन्द्रियाः । अनन्दा नाम ते लोकास्तान् स गच्छति ता ददत्

    pītodakā jagdhatṛṇā dugdhadohā nirindriyāḥ | anandā nāma te lokāstān sa gacchati tā dadat

  4. स होवाच पितरं तत कस्मै मां दास्यसीति । द्वितीयं तृतीयं तँ होवाच मृत्यवे त्वा ददामीति

    sa hovāca pitaraṃ tata kasmai māṃ dāsyasīti | dvitīyaṃ tṛtīyaṃ ta~ hovāca mṛtyave tvā dadāmīti

  5. बहूनामेमि प्रथमो बहूनामेमि मध्यमः । किँ स्विद्यमस्य कर्तव्यं यन्मयाऽद्य करिष्यति

    bahūnāmemi prathamo bahūnāmemi madhyamaḥ | ki~ svidyamasya kartavyaṃ yanmayā'dya kariṣyati

  6. अनुपश्य यथा पूर्वे प्रतिपश्य तथाऽपरे । सस्यमिव मर्त्यः पच्यते सस्यमिवाजायते पुनः

    anupaśya yathā pūrve pratipaśya tathā'pare | sasyamiva martyaḥ pacyate sasyamivājāyate punaḥ

  7. वैश्वानरः प्रविशत्यतिथिर्ब्राह्मणो गृहान् । तस्यैताँ शान्तिं कुर्वन्ति हर वैवस्वतोदकम्

    vaiśvānaraḥ praviśatyatithirbrāhmaṇo gṛhān | tasyaitā~ śāntiṃ kurvanti hara vaivasvatodakam

  8. आशाप्रतीक्षे संगतँ सूनृतां चेष्टापूर्ते पुत्रपशूँश्च सर्वान् । एतद्वृङ्क्ते पुरुषस्याल्पमेधसो यस्यानश्नन्वसति ब्राह्मणो गृहे

    āśāpratīkṣe saṃgata~ sūnṛtāṃ ceṣṭāpūrte putrapaśū~śca sarvān | etadvṛṅkte puruṣasyālpamedhaso yasyānaśnanvasati brāhmaṇo gṛhe

  9. तिस्रो रात्रीर्यदवात्सीर्गृहे मे- ऽनश्नन् ब्रह्मन्नतिथिर्नमस्यः । नमस्तेऽस्तु ब्रह्मन् स्वस्ति मेऽस्तु तस्मात्प्रति त्रीन्वरान्वृणीष्व

    tisro rātrīryadavātsīrgṛhe me- 'naśnan brahmannatithirnamasyaḥ | namaste'stu brahman svasti me'stu tasmātprati trīnvarānvṛṇīṣva

  10. शान्तसंकल्पः सुमना यथा स्याद् वीतमन्युर्गौतमो माऽभि मृत्यो । त्वत्प्रसृष्टं माऽभिवदेत्प्रतीत एतत् त्रयाणां प्रथमं वरं वृणे

    śāntasaṃkalpaḥ sumanā yathā syād vītamanyurgautamo mā'bhi mṛtyo | tvatprasṛṣṭaṃ mā'bhivadetpratīta etat trayāṇāṃ prathamaṃ varaṃ vṛṇe

  11. यथा पुरस्ताद् भविता प्रतीत औद्दालकिरारुणिर्मत्प्रसृष्टः । सुखँ रात्रीः शयिता वीतमन्युः त्वां ददृशिवान्मृत्युमुखात् प्रमुक्तम्

    yathā purastād bhavitā pratīta auddālakirāruṇirmatprasṛṣṭaḥ | sukha~ rātrīḥ śayitā vītamanyuḥ tvāṃ dadṛśivānmṛtyumukhāt pramuktam

  12. स्वर्गे लोके न भयं किंचनास्ति न तत्र त्वं न जरया बिभेति । उभे तीर्त्वाऽशनायापिपासे शोकातिगो मोदते स्वर्गलोके

    svarge loke na bhayaṃ kiṃcanāsti na tatra tvaṃ na jarayā bibheti | ubhe tīrtvā'śanāyāpipāse śokātigo modate svargaloke

  13. स त्वमग्निँ स्वर्ग्यमध्येषि मृत्यो प्रब्रूहि त्वँ श्रद्दधानाय मह्यम् । स्वर्गलोका अमृतत्वं भजन्त एतद् द्वितीयेन वृणे वरेण

    sa tvamagni~ svargyamadhyeṣi mṛtyo prabrūhi tva~ śraddadhānāya mahyam | svargalokā amṛtatvaṃ bhajanta etad dvitīyena vṛṇe vareṇa

  14. प्र ते ब्रवीमि तदु मे निबोध स्वर्ग्यमग्निं नचिकेतः प्रजानन् । अनन्तलोकाप्तिमथो प्रतिष्ठां विद्धि त्वमेतं निहितं गुहायाम्

    pra te bravīmi tadu me nibodha svargyamagniṃ naciketaḥ prajānan | anantalokāptimatho pratiṣṭhāṃ viddhi tvametaṃ nihitaṃ guhāyām

  15. लोकादिमग्निं तमुवाच तस्मै या इष्टका यावतीर्वा यथा वा । स चापि तत्प्रत्यवदद्यथोक्तं अथास्य मृत्युः पुनरेवाह तुष्टः

    lokādimagniṃ tamuvāca tasmai yā iṣṭakā yāvatīrvā yathā vā | sa cāpi tatpratyavadadyathoktaṃ athāsya mṛtyuḥ punarevāha tuṣṭaḥ

  16. तमब्रवीत् प्रीयमाणो महात्मा वरं तवेहाद्य ददामि भूयः । तवैव नाम्ना भविताऽयमग्निः सृङ्कां चेमामनेकरूपां गृहाण

    tamabravīt prīyamāṇo mahātmā varaṃ tavehādya dadāmi bhūyaḥ | tavaiva nāmnā bhavitā'yamagniḥ sṛṅkāṃ cemāmanekarūpāṃ gṛhāṇa

  17. त्रिणाचिकेतस्त्रिभिरेत्य सन्धिं त्रिकर्मकृत्तरति जन्ममृत्यू । ब्रह्मजज्ञं देवमीड्यं विदित्वा निचाय्येमाँ शान्तिमत्यन्तमेति

    triṇāciketastribhiretya sandhiṃ trikarmakṛttarati janmamṛtyū | brahmajajñaṃ devamīḍyaṃ viditvā nicāyyemā~ śāntimatyantameti

  18. त्रिणाचिकेतस्त्रयमेतद्विदित्वा य एवं विद्वाँश्चिनुते नाचिकेतम् । स मृत्युपाशान् पुरतः प्रणोद्य शोकातिगो मोदते स्वर्गलोके

    triṇāciketastrayametadviditvā ya evaṃ vidvā~ścinute nāciketam | sa mṛtyupāśān purataḥ praṇodya śokātigo modate svargaloke

  19. एष तेऽग्निर्नचिकेतः स्वर्ग्यो यमवृणीथा द्वितीयेन वरेण । एतमग्निं तवैव प्रवक्ष्यन्ति जनासः तृतीयं वरं नचिकेतो वृणीष्व

    eṣa te'gnirnaciketaḥ svargyo yamavṛṇīthā dvitīyena vareṇa | etamagniṃ tavaiva pravakṣyanti janāsaḥ tṛtīyaṃ varaṃ naciketo vṛṇīṣva

  20. येयं प्रेते विचिकित्सा मनुष्येऽस्तीत्येके नायमस्तीति चैके। एतद्विद्यामनुशिष्टस्त्वयाहं वराणामेष वरस्तृतीयः॥

    yeyaṁ prete vicikitsā manuṣye 'stīty eke nāyam astīti caike etad vidyām anuśiṣṭas tvayāhaṁ varāṇām eṣa varas tṛtīyaḥ

    Meaning · English

    There is this doubt about a man who has departed — some say he is, others that he is not. Taught by you I would know this. Of the boons, this is the third I choose.

  21. देवैरत्रापि विचिकित्सितं पुरा न हि सुविज्ञेयमणुरेष धर्मः । अन्यं वरं नचिकेतो वृणीष्व मा मोपरोत्सीरति मा सृजैनम्

    devairatrāpi vicikitsitaṃ purā na hi suvijñeyamaṇureṣa dharmaḥ | anyaṃ varaṃ naciketo vṛṇīṣva mā moparotsīrati mā sṛjainam

  22. देवैरत्रापि विचिकित्सितं किल त्वं च मृत्यो यन्न सुज्ञेयमात्थ । वक्ता चास्य त्वादृगन्यो न लभ्यो नान्यो वरस्तुल्य एतस्य कश्चित्

    devairatrāpi vicikitsitaṃ kila tvaṃ ca mṛtyo yanna sujñeyamāttha | vaktā cāsya tvādṛganyo na labhyo nānyo varastulya etasya kaścit

  23. शतायुषः पुत्रपौत्रान्वृणीष्वा बहून्पशून् हस्तिहिरण्यमश्वान् । भूमेर्महदायतनं वृणीष्व स्वयं च जीव शरदो यावदिच्छसि

    śatāyuṣaḥ putrapautrānvṛṇīṣvā bahūnpaśūn hastihiraṇyamaśvān | bhūmermahadāyatanaṃ vṛṇīṣva svayaṃ ca jīva śarado yāvadicchasi

  24. एतत्तुल्यं यदि मन्यसे वरं वृणीष्व वित्तं चिरजीविकां च । महाभूमौ नचिकेतस्त्वमेधि कामानां त्वा कामभाजं करोमि

    etattulyaṃ yadi manyase varaṃ vṛṇīṣva vittaṃ cirajīvikāṃ ca | mahābhūmau naciketastvamedhi kāmānāṃ tvā kāmabhājaṃ karomi

  25. ये ये कामा दुर्लभा मर्त्यलोके सर्वान् कामाँश्छन्दतः प्रार्थयस्व । इमा रामाः सरथाः सतूर्या न हीदृशा लम्भनीया मनुष्यैः । आभिर्मत्प्रत्ताभिः परिचारयस्व नचिकेतो मरणं माऽनुप्राक्षीः

    ye ye kāmā durlabhā martyaloke sarvān kāmā~śchandataḥ prārthayasva | imā rāmāḥ sarathāḥ satūryā na hīdṛśā lambhanīyā manuṣyaiḥ | ābhirmatprattābhiḥ paricārayasva naciketo maraṇaṃ mā'nuprākṣīḥ

  26. श्वोभावा मर्त्यस्य यदन्तकैतत् सर्वेंद्रियाणां जरयन्ति तेजः । अपि सर्वं जीवितमल्पमेव तवैव वाहास्तव नृत्यगीते

    śvobhāvā martyasya yadantakaitat sarveṃdriyāṇāṃ jarayanti tejaḥ | api sarvaṃ jīvitamalpameva tavaiva vāhāstava nṛtyagīte

  27. न वित्तेन तर्पणीयो मनुष्यो लप्स्यामहे वित्तमद्राक्ष्म चेत्त्वा । जीविष्यामो यावदीशिष्यसि त्वं वरस्तु मे वरणीयः स एव

    na vittena tarpaṇīyo manuṣyo lapsyāmahe vittamadrākṣma cettvā | jīviṣyāmo yāvadīśiṣyasi tvaṃ varastu me varaṇīyaḥ sa eva

  28. अजीर्यताममृतानामुपेत्य जीर्यन्मर्त्यः क्वधःस्थः प्रजानन् । अभिध्यायन् वर्णरतिप्रमोदान् अतिदीर्घे जीविते को रमेत

    ajīryatāmamṛtānāmupetya jīryanmartyaḥ kvadhaḥsthaḥ prajānan | abhidhyāyan varṇaratipramodān atidīrghe jīvite ko rameta

  29. यस्मिन्निदं विचिकित्सन्ति मृत्यो यत्साम्पराये महति ब्रूहि नस्तत् । योऽयं वरो गूढमनुप्रविष्टो नान्यं तस्मान्नचिकेता वृणीते

    yasminnidaṃ vicikitsanti mṛtyo yatsāmparāye mahati brūhi nastat | yo'yaṃ varo gūḍhamanupraviṣṭo nānyaṃ tasmānnaciketā vṛṇīte