Sant Seva ParishadSant Seva ParishadSSP · sant seva
← Verse view|📖 Devi Mahatmya (Durga Saptashati) · Ch 11
« Ch 10Ch 12 »

Devi Mahatmya (Durga Saptashati) · अध्याय 11

Narayani Stuti

नारायणीस्तुतिः

The gods praise the Devi — the famous Narayani hymn.

  1. । ध्यानम् । ॐ बालरविद्युतिमिन्दुकिरीटां तुङ्गकुचां नयनत्रययुक्ताम् । स्मेरमुखीं वरदाङ्कुशपाशाभीतिकरां प्रभजे भुवनेशीम् ॥ ॐ ऋषिरुवाच

    | dhyānam | oṃ bālaravidyutimindukirīṭāṃ tuṅgakucāṃ nayanatrayayuktām | smeramukhīṃ varadāṅkuśapāśābhītikarāṃ prabhaje bhuvaneśīm || oṃ ṛṣiruvāca

  2. देव्या हते तत्र महासुरेन्द्रे सेन्द्राः सुरा वह्निपुरोगमास्ताम् । कात्यायनीं तुष्टुवुरिष्टलाभाद् विकाशिवक्त्राब्जविकाशिताशाः

    devyā hate tatra mahāsurendre sendrāḥ surā vahnipurogamāstām | kātyāyanīṃ tuṣṭuvuriṣṭalābhād vikāśivaktrābjavikāśitāśāḥ

  3. देवि प्रपन्नार्तिहरे प्रसीद प्रसीद मातर्जगतोऽखिलस्य । प्रसीद विश्वेश्वरि पाहि विश्वं त्वमीश्वरी देवि चराचरस्य

    devi prapannārtihare prasīda prasīda mātarjagato'khilasya | prasīda viśveśvari pāhi viśvaṃ tvamīśvarī devi carācarasya

  4. आधारभूता जगतस्त्वमेका महीस्वरूपेण यतः स्थितासि । अपां स्वरूपस्थितया त्वयैत\- दाप्यायते कृत्स्नमलङ्घ्यवीर्ये

    ādhārabhūtā jagatastvamekā mahīsvarūpeṇa yataḥ sthitāsi | apāṃ svarūpasthitayā tvayaita\- dāpyāyate kṛtsnamalaṅghyavīrye

  5. त्वं वैष्णवीशक्तिरनन्तवीर्या विश्वस्य बीजं परमासि माया । सम्मोहितं देवि समस्तमेतत् त्वं वै प्रसन्ना भुवि मुक्तिहेतुः

    tvaṃ vaiṣṇavīśaktiranantavīryā viśvasya bījaṃ paramāsi māyā | sammohitaṃ devi samastametat tvaṃ vai prasannā bhuvi muktihetuḥ

  6. विद्याः समस्तास्तव देवि भेदाः स्त्रियः समस्ताः सकला जगत्सु । त्वयैकया पूरितमम्बयैतत् का ते स्तुतिः स्तव्यपरापरोक्तिः

    vidyāḥ samastāstava devi bhedāḥ striyaḥ samastāḥ sakalā jagatsu | tvayaikayā pūritamambayaitat kā te stutiḥ stavyaparāparoktiḥ

  7. सर्वभूता यदा देवी भुक्तिमुक्तिप्रदायिनी । त्वं स्तुता स्तुतये का वा भवन्तु परमोक्तयः

    sarvabhūtā yadā devī bhuktimuktipradāyinī | tvaṃ stutā stutaye kā vā bhavantu paramoktayaḥ

  8. सर्वस्य बुद्धिरूपेण जनस्य हृदि संस्थिते । स्वर्गापवर्गदे देवि नारायणि नमोऽस्तु ते

    sarvasya buddhirūpeṇa janasya hṛdi saṃsthite | svargāpavargade devi nārāyaṇi namo'stu te

  9. कलाकाष्ठादिरूपेण परिणामप्रदायिनि । विश्वस्योपरतौ शक्ते नारायणि नमोऽस्तु ते

    kalākāṣṭhādirūpeṇa pariṇāmapradāyini | viśvasyoparatau śakte nārāyaṇi namo'stu te

  10. सर्वस्वरूपे सर्वेशे सर्वशक्तिसमन्विते। भयेभ्यस्त्राहि नो देवि दुर्गे देवि नमोऽस्तु ते॥

    sarva-svarūpe sarveśe sarva-śakti-samanvite bhayebhyas trāhi no devi durge devi namo 'stu te

    Meaning · English

    O essence of all, O Lord of all, endowed with every power — protect us from all fears, O Devi, O Durga, salutations to You.

  11. सृष्टिस्थितिविनाशानां शक्तिभूते सनातनि । गुणाश्रये गुणमये नारायणि नमोऽस्तु ते

    sṛṣṭisthitivināśānāṃ śaktibhūte sanātani | guṇāśraye guṇamaye nārāyaṇi namo'stu te

  12. शरणागतदीनार्तपरित्राणपरायणे । सर्वस्यार्तिहरे देवि नारायणि नमोऽस्तु ते

    śaraṇāgatadīnārtaparitrāṇaparāyaṇe | sarvasyārtihare devi nārāyaṇi namo'stu te

  13. हंसयुक्तविमानस्थे ब्रह्माणीरूपधारिणि । कौशाम्भःक्षरिके देवि नारायणि नमोऽस्तु ते

    haṃsayuktavimānasthe brahmāṇīrūpadhāriṇi | kauśāmbhaḥkṣarike devi nārāyaṇi namo'stu te

  14. त्रिशूलचन्द्राहिधरे महावृषभवाहिनि । माहेश्वरीस्वरूपेण नारायणि नमोऽस्तुते

    triśūlacandrāhidhare mahāvṛṣabhavāhini | māheśvarīsvarūpeṇa nārāyaṇi namo'stute

  15. मयूरकुक्कुटवृते महाशक्तिधरेऽनघे । कौमारीरूपसंस्थाने नारायणि नमोऽस्तु ते

    mayūrakukkuṭavṛte mahāśaktidhare'naghe | kaumārīrūpasaṃsthāne nārāyaṇi namo'stu te

  16. शङ्खचक्रगदाशार्ङ्गगृहीतपरमायुधे । प्रसीद वैष्णवीरूपे नारायणि नमोऽस्तु ते

    śaṅkhacakragadāśārṅgagṛhītaparamāyudhe | prasīda vaiṣṇavīrūpe nārāyaṇi namo'stu te

  17. गृहीतोग्रमहाचक्रे दंष्ट्रोद्धृतवसुन्धरे । वराहरूपिणि शिवे नारायणि नमोऽस्तु ते

    gṛhītogramahācakre daṃṣṭroddhṛtavasundhare | varāharūpiṇi śive nārāyaṇi namo'stu te

  18. नृसिंहरूपेणोग्रेण हन्तुं दैत्यान् कृतोद्यमे । त्रैलोक्यत्राणसहिते नारायणि नमोऽस्तु ते

    nṛsiṃharūpeṇogreṇa hantuṃ daityān kṛtodyame | trailokyatrāṇasahite nārāyaṇi namo'stu te

  19. किरीटिनि महावज्रे सहस्रनयनोज्ज्वले । वृत्रप्राणहरे चैन्द्रि नारायणि नमोऽस्तु ते

    kirīṭini mahāvajre sahasranayanojjvale | vṛtraprāṇahare caindri nārāyaṇi namo'stu te

  20. शिवदूतीस्वरूपेण हतदैत्यमहाबले । घोररूपे महारावे नारायणि नमोऽस्तु ते

    śivadūtīsvarūpeṇa hatadaityamahābale | ghorarūpe mahārāve nārāyaṇi namo'stu te

  21. दंष्ट्राकरालवदने शिरोमालाविभूषणे । चामुण्डे मुण्डमथने नारायणि नमोऽस्तु ते

    daṃṣṭrākarālavadane śiromālāvibhūṣaṇe | cāmuṇḍe muṇḍamathane nārāyaṇi namo'stu te

  22. लक्ष्मि लज्जे महाविद्ये श्रद्धे पुष्टि स्वधे ध्रुवे । महारात्रि महामाये नारायणि नमोऽस्तु ते

    lakṣmi lajje mahāvidye śraddhe puṣṭi svadhe dhruve | mahārātri mahāmāye nārāyaṇi namo'stu te

  23. मेधे सरस्वति वरे भूति बाभ्रवि तामसि । नियते त्वं प्रसीदेशे नारायणि नमोऽस्तुते

    medhe sarasvati vare bhūti bābhravi tāmasi | niyate tvaṃ prasīdeśe nārāyaṇi namo'stute

  24. सर्वस्वरूपे सर्वेशे सर्वशक्तिसमन्विते । भयेभ्यस्त्राहि नो देवि दुर्गे देवि नमोऽस्तु ते

    sarvasvarūpe sarveśe sarvaśaktisamanvite | bhayebhyastrāhi no devi durge devi namo'stu te

  25. एतत्ते वदनं सौम्यं लोचनत्रयभूषितम् । पातु नः सर्वभूतेभ्यः कात्यायनि नमोऽस्तु ते

    etatte vadanaṃ saumyaṃ locanatrayabhūṣitam | pātu naḥ sarvabhūtebhyaḥ kātyāyani namo'stu te

  26. ज्वालाकरालमत्युग्रमशेषासुरसूदनम् । त्रिशूलं पातु नो भीतेर्भद्रकालि नमोऽस्तु ते

    jvālākarālamatyugramaśeṣāsurasūdanam | triśūlaṃ pātu no bhīterbhadrakāli namo'stu te

  27. हिनस्ति दैत्यतेजांसि स्वनेनापूर्य या जगत् । सा घण्टा पातु नो देवि पापेभ्यो नः सुतानिव

    hinasti daityatejāṃsi svanenāpūrya yā jagat | sā ghaṇṭā pātu no devi pāpebhyo naḥ sutāniva

  28. असुरासृग्वसापङ्कचर्चितस्ते करोज्ज्वलः । शुभाय खड्गो भवतु चण्डिके त्वां नता वयम्

    asurāsṛgvasāpaṅkacarcitaste karojjvalaḥ | śubhāya khaḍgo bhavatu caṇḍike tvāṃ natā vayam

  29. रोगानशेषानपहंसि तुष्टा रुष्टा तु कामान् सकलानभीष्टान् । त्वामाश्रितानां न विपन्नराणां त्वामाश्रिता ह्याश्रयतां प्रयान्ति

    rogānaśeṣānapahaṃsi tuṣṭā ruṣṭā tu kāmān sakalānabhīṣṭān | tvāmāśritānāṃ na vipannarāṇāṃ tvāmāśritā hyāśrayatāṃ prayānti

  30. एतत्कृतं यत्कदनं त्वयाद्य धर्मद्विषां देवि महासुराणाम् । रूपैरनेकैर्बहुधात्ममूर्तिं कृत्वाम्बिके तत्प्रकरोति कान्या

    etatkṛtaṃ yatkadanaṃ tvayādya dharmadviṣāṃ devi mahāsurāṇām | rūpairanekairbahudhātmamūrtiṃ kṛtvāmbike tatprakaroti kānyā

  31. विद्यासु शास्त्रेषु विवेकदीपे\- ष्वाद्येषु वाक्येषु च का त्वदन्या । ममत्वगर्तेऽतिमहान्धकारे विभ्रामयत्येतदतीव विश्वम्

    vidyāsu śāstreṣu vivekadīpe\- ṣvādyeṣu vākyeṣu ca kā tvadanyā | mamatvagarte'timahāndhakāre vibhrāmayatyetadatīva viśvam

  32. रक्षांसि यत्रोग्रविषाश्च नागा यत्रारयो दस्युबलानि यत्र । दावानलो यत्र तथाब्धिमध्ये तत्र स्थिता त्वं परिपासि विश्वम्

    rakṣāṃsi yatrograviṣāśca nāgā yatrārayo dasyubalāni yatra | dāvānalo yatra tathābdhimadhye tatra sthitā tvaṃ paripāsi viśvam

  33. विश्वेश्वरि त्वं परिपासि विश्वं विश्वात्मिका धारयसीह विश्वम् । विश्वेशवन्द्या भवती भवन्ति विश्वाश्रया ये त्वयि भक्तिनम्राः

    viśveśvari tvaṃ paripāsi viśvaṃ viśvātmikā dhārayasīha viśvam | viśveśavandyā bhavatī bhavanti viśvāśrayā ye tvayi bhaktinamrāḥ

  34. देवि प्रसीद परिपालय नोऽरिभीते\- र्नित्यं यथासुरवधादधुनैव सद्यः । पापानि सर्वजगतां प्रशमं नयाशु उत्पातपाकजनितांश्च महोपसर्गान्

    devi prasīda paripālaya no'ribhīte\- rnityaṃ yathāsuravadhādadhunaiva sadyaḥ | pāpāni sarvajagatāṃ praśamaṃ nayāśu utpātapākajanitāṃśca mahopasargān

  35. प्रणतानां प्रसीद त्वं देवि विश्वार्तिहारिणि । त्रैलोक्यवासिनामीड्ये लोकानां वरदा भव

    praṇatānāṃ prasīda tvaṃ devi viśvārtihāriṇi | trailokyavāsināmīḍye lokānāṃ varadā bhava

  36. देव्युवाच

    devyuvāca

  37. वरदाहं सुरगणा वरं यन्मनसेच्छथ । तं वृणुध्वं प्रयच्छामि जगतामुपकारकम्

    varadāhaṃ suragaṇā varaṃ yanmanasecchatha | taṃ vṛṇudhvaṃ prayacchāmi jagatāmupakārakam

  38. देवा ऊचुः

    devā ūcuḥ

  39. सर्वाबाधाप्रशमनं त्रैलोक्यस्याखिलेश्वरि । एवमेव त्वया कार्यमस्मद्वैरिविनाशनम्

    sarvābādhāpraśamanaṃ trailokyasyākhileśvari | evameva tvayā kāryamasmadvairivināśanam

  40. देव्युवाच

    devyuvāca

  41. वैवस्वतेऽन्तरे प्राप्ते अष्टाविंशतिमे युगे । शुम्भो निशुम्भश्चैवान्यावुत्पत्स्येते महासुरौ

    vaivasvate'ntare prāpte aṣṭāviṃśatime yuge | śumbho niśumbhaścaivānyāvutpatsyete mahāsurau

  42. नन्दगोपगृहे जाता यशोदागर्भसम्भवा । ततस्तौ नाशयिष्यामि विन्ध्याचलनिवासिनी

    nandagopagṛhe jātā yaśodāgarbhasambhavā | tatastau nāśayiṣyāmi vindhyācalanivāsinī

  43. पुनरप्यतिरौद्रेण रूपेण पृथिवीतले । अवतीर्य हनिष्यामि वैप्रचित्तांश्च दानवान्

    punarapyatiraudreṇa rūpeṇa pṛthivītale | avatīrya haniṣyāmi vaipracittāṃśca dānavān

  44. भक्षयन्त्याश्च तानुग्रान् वैप्रचित्तान् महासुरान् । रक्ता दन्ता भविष्यन्ति दाडिमीकुसुमोपमाः

    bhakṣayantyāśca tānugrān vaipracittān mahāsurān | raktā dantā bhaviṣyanti dāḍimīkusumopamāḥ

  45. ततो मां देवताः स्वर्गे मर्त्यलोके च मानवाः । स्तुवन्तो व्याहरिष्यन्ति सततं रक्तदन्तिकाम्

    tato māṃ devatāḥ svarge martyaloke ca mānavāḥ | stuvanto vyāhariṣyanti satataṃ raktadantikām

  46. भूयश्च शतवार्षिक्यामनावृष्ट्यामनम्भसि । मुनिभिः संस्मृता भूमौ सम्भविष्याम्ययोनिजा

    bhūyaśca śatavārṣikyāmanāvṛṣṭyāmanambhasi | munibhiḥ saṃsmṛtā bhūmau sambhaviṣyāmyayonijā

  47. ततः शतेन नेत्राणां निरीक्षिष्याम्यहं मुनीन् । कीर्तयिष्यन्ति मनुजाः शताक्षीमिति मां ततः

    tataḥ śatena netrāṇāṃ nirīkṣiṣyāmyahaṃ munīn | kīrtayiṣyanti manujāḥ śatākṣīmiti māṃ tataḥ

  48. ततोऽहमखिलं लोकमात्मदेहसमुद्भवैः । भरिष्यामि सुराः शाकैरावृष्टेः प्राणधारकैः

    tato'hamakhilaṃ lokamātmadehasamudbhavaiḥ | bhariṣyāmi surāḥ śākairāvṛṣṭeḥ prāṇadhārakaiḥ

  49. शाकम्भरीति विख्यातिं तदा यास्याम्यहं भुवि । तत्रैव च वधिष्यामि दुर्गमाख्यं महासुरम्

    śākambharīti vikhyātiṃ tadā yāsyāmyahaṃ bhuvi | tatraiva ca vadhiṣyāmi durgamākhyaṃ mahāsuram

  50. दुर्गादेवीति विख्यातं तन्मे नाम भविष्यति । पुनश्चाहं यदा भीमं रूपं कृत्वा हिमाचले

    durgādevīti vikhyātaṃ tanme nāma bhaviṣyati | punaścāhaṃ yadā bhīmaṃ rūpaṃ kṛtvā himācale

  51. रक्षांसि भक्षयिष्यामि मुनीनां त्राणकारणात् । तदा मां मुनयः सर्वे स्तोष्यन्त्यानम्रमूर्तयः

    rakṣāṃsi bhakṣayiṣyāmi munīnāṃ trāṇakāraṇāt | tadā māṃ munayaḥ sarve stoṣyantyānamramūrtayaḥ

  52. भीमादेवीति विख्यातं तन्मे नाम भविष्यति । यदारुणाख्यस्त्रैलोक्ये महाबाधां करिष्यति

    bhīmādevīti vikhyātaṃ tanme nāma bhaviṣyati | yadāruṇākhyastrailokye mahābādhāṃ kariṣyati

  53. तदाहं भ्रामरं रूपं कृत्वासङ्ख्येयषट्पदम् । त्रैलोक्यस्य हितार्थाय वधिष्यामि महासुरम्

    tadāhaṃ bhrāmaraṃ rūpaṃ kṛtvāsaṅkhyeyaṣaṭpadam | trailokyasya hitārthāya vadhiṣyāmi mahāsuram

  54. भ्रामरीति च मां लोकास्तदा स्तोष्यन्ति सर्वतः । इत्थं यदा यदा बाधा दानवोत्था भविष्यति

    bhrāmarīti ca māṃ lokāstadā stoṣyanti sarvataḥ | itthaṃ yadā yadā bādhā dānavotthā bhaviṣyati

  55. तदा तदावतीर्याहं करिष्याम्यरिसङ्क्षयम्

    tadā tadāvatīryāhaṃ kariṣyāmyarisaṅkṣayam