2.57 He who is everywhere without attachment, on meeting with anything good or bad, who neither rejoices not hastes, his wisdom is fixed.
Bhagavad Gita
श्रीमद्भगवद्गीता
मूल श्लोकः
यः सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्प्राप्य शुभाशुभम् | नाभिनन्दति न द्वेष्टि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ||२-५७||
yaḥ sarvatrānabhisnehastattatprāpya śubhāśubham . nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā ||2-57||
BG 2.57
Audio
Translations & commentaries(4)
Sūtra — Translation
।।2.57।। जो सर्वत्र अति स्नेह से रहित हुआ उन शुभ तथा अशुभ वस्तुओं को प्राप्त कर न प्रसन्न होता है और न द्वेष करता है? उसकी प्रज्ञा प्रतिष्ठित (स्थिर) है।।
किं च-- यः मुनिः सर्वत्र देह-जीवितादिष्व् अपि अनभिस्नेहो ऽभिस्नेह-वर्जितस् तत् तत् प्राप्य शुभाशुभं तत् तत् शुभं अशुभं वा लब्ध्वा नाभिनन्दति न द्वेष्टि शुभं प्राप्य न तुष्यति न हृष्यति, अशुभं च प्राप्य न द्वेष्टि इत्य् अर्थः । तस्य एवं हर्ष-विषाद-वर्जितस्य विवेकजा प्रज्ञा प्रतिष्ठिता भवति
kiṃ ca-- yaḥ muniḥ sarvatra deha-jīvitādiṣv api anabhisneho 'bhisneha-varjitas tat tat prāpya śubhāśubhaṃ tat tat śubhaṃ aśubhaṃ vā labdhvā nābhinandati na dveṣṭi śubhaṃ prāpya na tuṣyati na hṛṣyati, aśubhaṃ ca prāpya na dveṣṭi ity arthaḥ | tasya evaṃ harṣa-viṣāda-varjitasya vivekajā prajñā pratiṣṭhitā bhavati